Detail OP
KOSTOL S AREÁLOM (kostol sv.Františ.Serafínskeho)
výtvarné umenie
archeológia
ľudové staviteľstvo
Areál kostola sv. Františka je situovaný na návrší na juhovýchodnom okraji obce Poniky. Je vymedzený kamenným hradbovým múrom na oválnom pôdoryse s kostolom uprostred a zvonicou na severnom okraji. Na ploche areálu sa nachádza niekdajší cintorín. Začiatok stavby sa kladie do roku 1310, kedy ostrihomský arcibiskup povolil výstavbu chrámu zasväteného sv. Jánovi Evanjelistovi. Vznikol ako jednoloďový so štvorcovou svätyňou a na severnej strane pristavanou sakristiou. V tretej štvrtine 14.storočia boli v interiéri i exteriéri realizované nástenné fresky, ktoré boli v roku 1415 doplnené a prekryté ďalšou vrstvou fresiek. V poslednej štvrtine 15. storočia prebehli gotické úpravy, zo severnej strany lode bola pristavaná kaplnka a osárium. V čase reformácie patril kostol evanjelikom, ktorí zatreli fresky na stenách. V roku 1752 začala baroková úprava, pri ktorej bola loď zaklenutá valenou a kaplnka pruskou klenbou, boli zamurované gotické okná a vybúrané nové a vznikla murovaná empora. V roku 1810 bola na západnej strane kostola postavená drevená zvonica. V 19. storočí bol kostol upravovaný v retardujúcom rokokovom slohu. K objaveniu nástenných malieb prišlo v roku 1961, s ich odkryvom sa začalo nad barokovou klenbou. Chrám však zasiahli rozsiahle statické poruchy, čo viedlo k celkovej obnove v priebehu 70. rokov 20. storočia, pri ktorej bol objekt staticky zabezpečený, boli odstránené barokové klenby a empora, obnovené gotické otvory a tiež odkryté fresky. Nasledovalo ich odborné reštaurovanie, ktoré trvalo až do roku 1992. Zároveň bola spred západnej fasády premiestnená zvonica na dnešné miesto. V súčasnosti kostol predstavuje pozdĺžnu jednoloďovú stavbu so štvorcovou svätyňou orientovanou na východ a zo severu pristavanou sakristiou, kaplnkou a osáriom. Fasády sú hladké, pretreté bielym náterom, na nárožiach s červeno maľovaným kvádrovaním, vyskytujúcim sa i okolo okenných otvorov a portálov. Okenné otvory sú prevažne gotické lomené rôznych veľkostí. Na južnej strane lode sa nachádza sedlový vstupný portál v lomenej edikule a na západnej fasáde sedlový portál s profiláciou prekrížených prútov, na preklade s erbom s baníckymi insígniami. Loď je prestropená novodobým trámovým stropom, presvetlená z južnej a západnej strany oknami s rozširujúcimi sa osteniami a parapetmi. Západnú stranu vypĺňa drevená empora nesená dvojicou stĺpov, prístupná jednoramenným rebríkovým schodiskom. Svätyňa je oddelená lomeným víťazným oblúkom a zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Na severnej strane sa nachádza gotické pastofórium a portál do sakristie, ktorá je zaklenutá obdobnou klenbou. Z lode je širokým polkruhovým otvorom prístupná kaplnka s rovným trámovým stropom. Osárium je prístupnené z exteriéru jednokrídlovými dverami, je bez okien a bez zastropenia s priehľadom do krovu. Na stenách svätyne, lode, kaplnky i sakristie sa zachovali gotické fresky. V presbytériu pokrývajú všetky steny i klenbu, sú komponované do horizontálnych registrov. V spodnom sa nachádza Pašiový cyklus, v strednom a hornom postavy apoštolov a svätcov a výjav Zvestovania. Na klenbe sú v jednotlivých poliach symboly evanjelistov a vo východnom poli Deesis s Kristom v mandorle a s kľačiacimi postavami Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa. Obdobne do troch úrovní sú členené i maľby v lodi. Na východnej stene je najvyššie scéna Oplakávania, nižšie maľba Živého kríža a neidentifikovaný votívny obraz a nakoniec obraz Panny Márie Ochraniteľky a Volto santo. Na severnej stene sa nachádza Legenda o sv. Ladislavovi, Klaňanie troch kráľov a fragment motívu narodenia Jána Krstiteľa. V kaplnke sa zachovala maľba neznámeho svätca v biskupskom odeve, motív Živého kríža a mnohofigurálna scéna s výjavom z legendy o sv. Uršule. V sakristii je nad murovanou menzou namaľovaná oltárna predela s Ukrižovaním a iluzívne oltárne retábulum s postavami sv. Kozmu a Damiána. Severne od kostola stojaca zvonica predstavuje dvojpodlažnú stavbu štvorcového pôdorysu stĺpikovej konštrukcie. Fasády sú tvorené plným debnením zo zvislo nabitých dosiek, špáry sú prekryté úzkymi latkami. Areál kostola sv. Františka patrí do skupiny najvýznamnejších gotických sakrálnych pamiatok, zachovaných bez zásadnejších prestavieb a s hodnotnými gotickými freskami. (Okkel Samuel, PÚSR)
LITERATÚRA:
BIATHOVÁ, Katarína- ÚRADNÍČEK, Vladimír: A Zólyom meggiei Pónik r. k. Templomának feltarása. In: Müveszet Zsigmond király korában 1387-1437 I. tanulmányok. Budapest: 1987.
BURAN, Dušan a kolektív: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava: Slovenská národná galéria 2003, s. 137, 158, 175, 244-246, 249, 255, 318, 343, 492, 494, 675, 680-682, 687, 747, 768.
BURAN, Dušan: Príspevok k charakteru nástennej maľby na prelome 14. a 15. storočia na Slovensku . Nástenné maľby v Ponikách. In: Ars 1, rok 1994, s. 1-33.
DANGL, Vojtech: Bitky a bojiská, XII. Tajomstvo a zánik vojenskej moci Turkov. In: Krásy Slovenska, roč. LVI, rok 1979, s. 9.
DVOŘÁKOVÁ, Vlasta- KRÁSA, Josef- STEJSKAL, Karel: Zpráva o průzkumu středověkých nástenných maleb na Slovensku za rok 1961. In: Umění, rok 1962, č. 10.
DVOŘÁKOVÁ, Vlasta- KRÁSA, Josef- STEJSKAL, Karel: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, s. 13, 60, 131- 132, 140.
FAŠANGOVÁ, Ľubomíra: Vývoj výtvarného umenia. Bratislava: 1979, s. 78.
GAJDOŠ, Mila: Poniky vstali z popola. In: Krásy Slovenska, roč. LV, rok 1978, s. 42.
GŰNTHEROVÁ-MYAEROVÁ, Alžbeta (zost.): Súpis pamiatok na Slovensku I., A- J, SÚPSOP, Obzor Bratislava 1967, s. 502.
HUDÁK, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava: Umenovedný ústav SAV, 1984, s. 120.
IPOLYI, Arnold: Geschichte und Restauration der Kirchlichen Kunstdenkmale in Neusohl. Budapest: 1878, s. 37.
IPOLYI, Arnold: Schematizmus historicus diocesis Neosoliensis. Neosolii: tlačiaren Filipa Macholda 1876, s. 197-198.
JURKOVICH, Emil: Zólyomlipcze várának és uradalnának története. Pécs: 1929, s. 9, 21- 24.
KIRIPOLSKÝ, František: Zvonolejár Ján Mračko, In: Vlastivedný časopis, roč. XXX, rok 1981, s. 189 (3 zvony pre Poniky).
KRESÁNEK, Peter a kol.: Slovensko. Kultúrne dedičstvo a jeho regióny. Bratislava: vydavateľstvo Simplicissimus, s. r. o. 2009, s. 572-573.
MEZŐ, András: Patrocíniumok a közepkori Magyarországon. Budapest: vydavateľstvo METEM 2003, s. 138.
MIŠÍK, Mikuláš: Vznik a funkcia fár na území banskobystrického biskupstva. Príspevok k cirkevnej historickej topografii. Rkp., archív r. k. biskupského úradu Banská Bystrica, sign. 13/B, s. 114-116.
NÉMETHY, L.: Series parochiarum et parochorum arcidiecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus. Esztergom, 1894, s. 393-394.
PIATROV, Marián: Rímsko-katolícky kostol sv. Matúša v Zolnej. Diplomová práca na Katedre dejín umenia a kultúry, Trnavská univerzita v Trnave. Rkp. Trnava: 2007. Súkromný archív autora.
PISOŇ, Štefan (zostavovateľ): Slovník obci Banskobystrického okresu. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, s. 302- 307.
Rabovali Turci..., Bratislava: 1972, s. 21.
Radocsay, Dénes: Ismeretlen és elfelejtett középkori magyarosrszági faszobrok, In: Müvészettörtténeti Értesitö IX, Budapest 1960, s. 8- 10 (sochy na oltáre Panny Márie)
SLÁVIK, Ján : Dejiny zvolenského evanjelického ev. a. v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica 1921, s. 667- 686.
SZMODISNÉ ESZLÉRY, Éva: Ikonografický rozbor nástenných malieb z polovice 15. storočia v. r. k. kostole v Ponikách. In: Müvészettörténelmi Értesitö.
ŠÁŠKY, Ladislav: Stredoveká architektúra stredoslovenskej banskej oblasti. In: Pamiatky a múzeá, roč. VIII, rok 1959, s. 70.
ŠUJANOVÁ, Oľga: Reštaurovanie a technológia obnovy kultúrnych pamiatok. Jubilejný zborník, Bratislava 1981, s. 232 (reštaurovanie oltára Panny Márie).
TROCHTA, Jozef: Zoznam stredovekých farností na Slovensku. X. Zvolenská stolica. Bratislava: 1970. Rkp. v Biskupskom archíve banskobystrickej diecézy.
Umění české a slovenské gotiky, katalóg výstavy v Prahe 1972 (Prorok Jeremiáš z nezachovaného krídlového oltára).
ÚRADNÍČEK, Vladimír: Stavebný vývoj a komplexné reštaurovanie kostola sv. Františka Serafínskeho v Ponikách. In s. 52-66.
VOZÁR, Jozef: Turci v Ponikách. In: Vlastivedný časopis, roč. XX, rok 1971, s. 79.
WAGNER, Vladimír: Dejiny výtvarného umenia na Slovensku. Trnava: 1930, s. 91, 119 (oltár Panny Márie, stallá).
WAGNER, Vladimír: Gotické tabuľové maliarstvo na Slovensku. Martin: 1942, s. 11.
WAGNER, Vladimír: Vývin výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava: 1948, s. 32 (fresky).
ZEMKO, Ján (ed.): Poniky. 700ročné. Martin: vydavateľstvo Osveta, 1982.
Zo starších výtvarných dejín Slovenska, Bratislava 1965, s. 181 (fresky).
Zvolenská župa, Slovenský letopis pre históriu, topografiu, archeológiu a ethnografiu. Skalica: 1876, s. 201.
DOKUMENTÁCIA:
Výskumy, zámery:
Poniky, r. k. kostol sv. Františka Serafínskeho. Pamiatkový zámer a ikonografický rozbor. Prof. Gejza Balaša, 1976. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. T146.
Poniky, r. k. kostol sv. Františka Serafínskeho. Zámer pamiatkovej úpravy. Okresný národný výbor Banská Bystrica. Prof. Gejza Balaša, 1976. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. T208.
Poniky, NKP stredoveké nástenné maľby v rím. kat. kostole sv. Františka z Assisi v Ponikách. Návrh ochranného pásma. Pamiatkový ústav, regionálne stredisko Banská Bystrica 1994. Mgr. Marta Hanuliaková, Ing. arch. Renáta Lieskovská. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. T343.
Poniky, rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assisi. Návrh na vyhlásenie ochranného pásma NKP. Pamiatkový ústav, regionálne stredisko Banská Bystrica 1994. Ing. arch. Ľubomír Farkaš, Mgr. Martina Jarošová, Banská Bystrica 2006. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. T729.
Poniky, r. k. kostol sv. Františka Serafínskeho. Stavebně-historické a umělecko-historické zhodnocení. Autor PhDr. Petr Fiedler. Rkp. Bratislava: 1975. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. T804.
Reštaurátorská dokumentácia:
Poniky. Reštaurovanie krídlového oltára, 1965- 1967. Autor Anna Darolová. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign R 143.
Poniky. Reštaurátorský prieskum I. etapa, 1972- 1975, akad. mal. Vladimír Úradníček. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. R144.
Poniky. Obnova fasád (fotodokumentácia), 1976- 1979. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. R145.
Poniky. Reštaurovanie nástenných malieb z polovice 15. storočia- pamiatkový zámer, 1978. Autor Gejza Balaša. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. R146.
Projektová dokumentácia:
Poniky, Statický posudok. Banská Bystrica: 1975. Autor Ing. Ján Ďurica. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign A1446.
Poniky. Rekonštrukcia rím. kat. kostola Františka Serafínskeho. Autor Ing. Ján Ďurica, 1977. Archív KPÚ Banská Bystrica, sign. A2102.
Internetové zdroje:
https://sk-sk.facebook.com/Poniky-Okno-Do-Minulosti-511070175612593/
http://www.kapucini.sk/?show=642
Pramene:
Archív Banskobystrického biskupstva, Banská Bystrica.
Historia domus Ecclesie Banská Bystrica, farnosť Poniky od roku 1895. Uložená na fare v Ponikách.
Poniky. 1. vojenské mapovanie tzv. jozefínske, 1763-1785 (Slovensko), Collona XV, Sektio 10. Digitálna kópia, výrez. Originál v Rakúskom štátnom archíve vo Viedni, kópia Vojenské historické múzeum v Budapešti (Hadtőrténeti Intézet és Múzeum), digitálna kópia Pamiatkový úrad SR.
Poniky. 2. vojenské mapovanie tzv. Františkovo, 1837-1858 (stredné Slovensko), Collone XXXIII, Sektio 40. Výrez, digitálna kópia. Originál v Rakúskom štátnom archíve vo Viedni, kópia Vojenské historické múzeum v Budapešti (Hadtőrténeti Intézet és Múzeum), digitálna kópia Pamiatkový úrad SR.
Katastrálna mapa z roku 1866. Originál Geodetický a kartografický ústav Bratislava, digitálna kópia Pamiatkový úrad SR.
Katastrálna mapa z roku 1871. Originál Geodetický a kartografický ústav Bratislava, digitálna kópia Pamiatkový úrad SR.
- Unifikovaný názov PO: KOSTOL
- Zaužívaný názov PO: kostol sv.Františ.Serafínskeho
- Číslo ÚZPF PO: 70/1
- Unifikovaný názov PO: ZVONICA
- Zaužívaný názov PO: zvonica
- Číslo ÚZPF PO: 70/2
- Unifikovaný názov PO: MÚR HRADBOVÝ
- Zaužívaný názov PO: opevnenie kostola
- Číslo ÚZPF PO: 70/3
- Unifikovaný názov PO: CINTORÍN PRÍKOSTOLNÝ
- Zaužívaný názov PO: zaniknutý príkostolný cintorín
- Číslo ÚZPF PO: 70/4