Detail OP
ZOTAVOVŇA (Dolieč.zar.SÚSCCH,Čatlošova v.)
| Autor | Remeslo | Narodenie - Úmrtie |
|---|---|---|
| Štefanec Ján | 1903-1989 |
Objekt zotavovne na bratislavskej Železnej studničke v mestskej časti Nové Mesto - Vinohrady bol postavený v roku 1942 na objednávku ministra obrany Ferdinanda Čatloša. Mal slúžiť ministerstvu a vojsku na rekreačné účely. Autorom projektu bol architekt Ján Štefanec, ktorý patril k prvej vysokoškolsky vzdelanej generácii slovenských architektov. Študoval v Prahe na ČVUT a v medzivojnovom období tvoril v súlade s programom československej avantgardy. Budova je v rámci Bratislavy jedinečná svojim využitím prvkov horského, miestami až ľudového tvaroslovia, inšpirovanými tvorbou Dušana Jurkoviča. Po 2.svetovej vojne objekt prevzalo Ministerstvo zdravotníctva a zriadilo tu sanatórium. Stavba má tri nadzemné podlažia a čiastočne zapustený suterén, stojí na obdĺžnikovom pôdoryse, s vystupujúcimi rizalitmi na čelnej i zadnej fasáde a pravouhlou prístavbou na východnej polovici priečelia. Na fasádach sa uplatňujú tri druhy materiálu. V spodnej časti, vo výške suterénu a na prvom podlaží čelného rizalitu je použitý kameň, vyššie je to kombinácia tehlového muriva a horizontálneho dreveného obkladu. Trojuholníkové štíty bočných fasád a rizalitov sú ukončené dekoratívnym dreveným obkladom so slncovým motívom. Hlavný vstup sa nachádza v rizalite hlavnej južnej fasády, je prístupný schodiskom a terasou v celej šírke rizalitu. Celá východná časť fasády je prekrytá v prvom podlaží prístavbou s horizontálnym dvojfarebným dreveným obkladom s tesne vedľa seba umiestnenými oknami, rovnako je to aj na druhom podlaží rizalitu. Nad druhým podlažím fasád sa začína strecha, takže tretie podlažie má charakter strešného vikiera. Bočná západná fasáda je narušená prístavbou spojovacej chodby s novostavbou vodoliečby. Hlavným vstupom sa vchádza do centrálne umiestneného vestibulu. Na jeho severnej strane sa nachádza schodisko spájajúce všetky podlažia. Miestnosti v západnom krídle sú prístupné chodbou v strednom trakte. Na východnej strane sa nachádza viacero rozsiahlejších miestností. Ďalšie poschodia sú riešené ako pozdĺžny trojtrakt s ústrednou chodbou, ktorou sú prístupné izby po oboch stranách. Strecha budovy je sedlová so škridlovou krytinou, nad prístavbou plytká pultová. (Okkel Samuel, PÚSR)
LITERATÚRA
Martin Kusý- Architektúra na Slovensku 1918-1945, Pallas, Bratislava,1972, str.185;
Dana Bořutová -Dušan Samo Jurkovič, Pallas, Bratislava, 1984;
DOKUMENTÁCIA
Dokument rozhodnutia vo veci asanácia Doliečovacieho zariadenia ŠÚNZ na Železnej studienke pre Štátny ústav národného zdravia od Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, z roku 1989 – z archívu SÚSCH
Správa vo veci rekonštrukcie objektu z roku 1978- vypracovala O. Patejdlová, Bratislava Stavebný podnik, Projekčné stredisko- z archívu Doliečovacieho a rehabilitačného zariadenia SÚSCH
Ústne pramene: Zoltán Tóth, od roku 1974 správca objektu Doliečovacieho a rehabilitačného zariadenia SÚSCH
Pilný Ivan: Aktualizačný list NKP, 2003.
- Unifikovaný názov PO: ZOTAVOVŇA
- Zaužívaný názov PO: Čatlošova vila,doliečovacie z.
- Číslo ÚZPF PO: 10518/1