Detail OP
KAŠTIEĽ S AREÁLOM (Forgáčovský kaštieľ)
Kraj
Prešovský
Okres
Bardejov
Obec
Hertník
Katastrálne územie
Hertník
Pamiatková rezervácia
Pamiatková zóna
Svetové kultúrne dedičstvo
Ochranné pásmo
OP kaštieľa, kostola sv. Kataríny a sochy sv. Antona Paduánskeho v Hertníku
Značka Európskeho dedičstva
Číslo ÚZPF
182
Počet pamiatkových objektov
6
Unifikovaný názov NNKP
KAŠTIEĽ S AREÁLOM
Bližšie určenie NNKP
solitér
Zaužívaný názov NNKP
Forgáčovský kaštieľ
Vznik
po 1563
Prevládajúci sloh
renesancia
Primárne druhové určenie
architektúra
Sekundárne druhové určenie
urbanizmus
Typ NNKP
šľachtické sídla
Katalógový popis
Forgáčovský kaštieľ s areálom v Hertníku
Kaštieľ s areálom je situovaný na vyvýšenom mieste v centrálnej časti obce Hertník, v blízkosti kostola. Areál je vymedzený hradbovým múrom s baštami na severnej a južnej strane a hlavnou bránou na východe. Kaštieľ bol pravdepodobne postavený na mieste bývalého hradu, ktorý dal údajné postaviť Ján Jiskra z Brandýsa okolo polovice 15.storočia a písomne je doložený v majetku rodu Toryských v roku 1519. Hertnícke panstvo získal v roku 1553 od cisára Ferdinanda I. barón Šimon Forgáč z Gýmeša a to za vojenské zásluhy v boji proti Turkom a sedmohradským kniežatám. Opevnený renesančný kaštieľ vznikol prestavbou po roku 1563 ako štvorvežová dvojpodlažná bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu. Okrem hradbového múru so vstupnou vežou ho chránila i široká vodná priekopa. V prvej polovici 17.storočia bolo k severnému traktu kaštieľa pristavané západné dvojpodlažné krídlo a upravené fasády na celom objekte. Koncom toho istého storočia bolo opevnenie stavebne upravené a k voľným hradobným múrom bol na severnej a východnej strane pristavaný prízemný objekt využívaný ako hospodárske priestory a byty pre služobníctvo. Vnútorný priestor areálu pôsobil ako komfortné pánske sídlo s pánskou záhradou plnou ovocných a okrasných drevín, rybníkom a hospodárskymi budovami s majerom. Podľa katastrálnej mapy z roku 1869 bol systém fortifikácie doplnený baštami. V súčasnosti je zachovaná severná bašta štvorcového pôdorysu so stanovou strechou a pôdorys južnej bašty naznačuje priebeh hradbového múru v tvare polkruhu. Po 2. svetovej vojne, kedy bol kaštieľ značne poškodený vojnovými udalosťami, prešiel v roku 1952 objekt rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá však značne narušila dispozičné riešenie interiéru i barokovú úpravu fasád. Kaštieľ bol v tomto období využívaný ako sklad miestneho družstva. V 90.rokoch 20.storočia prebehla ďalšia rekonštrukcia v súvislosti s jeho využitím pre nové účely, pričom bolo odstránené dvojpodlažné západné krídlo, zachované ostalo iba v rozsahu suterénu. Kaštieľ je v súčasnosti dvojpodlažná stavba, postavená na obdĺžnikovom pôdoryse, trojtraktovej dispozície, so štvoricou nárožných veží. Suterén je pod celým objektom a pod odstráneným bývalým krídlom. Podzemné priestory sú zaklenuté valenými klenbami s lunetovými výsečami. Priestory prvého podlažia sú prekryté široko rozpätými valenými klenbami s lunetovými výsečami s hrebienkami vo vrcholoch klenieb a so štvorcovou sieťovou štukou. Objekt má na druhom podlaží rovné stropy a zobytnené podkrovie je presvetlené vikiermi. Fasády sú hladké, členené pravidelným rastrom obdĺžnikových okien so šambránami. Na nárožiach veží je v omietke riešená bosáž. Uprostred východnej fasády je situovaný hlavný vstup s polkruhovým záklenkom lemovaným pieskovcom v tvare kvádrov nerovnakých rozmerov. Hlavný objekt je zastrešený valbovou strechou a nárožné veže ihlanovými strechami, ktoré sú pokryté medeným plechom. (PÚSR-OKL)
Kaštieľ s areálom je situovaný na vyvýšenom mieste v centrálnej časti obce Hertník, v blízkosti kostola. Areál je vymedzený hradbovým múrom s baštami na severnej a južnej strane a hlavnou bránou na východe. Kaštieľ bol pravdepodobne postavený na mieste bývalého hradu, ktorý dal údajné postaviť Ján Jiskra z Brandýsa okolo polovice 15.storočia a písomne je doložený v majetku rodu Toryských v roku 1519. Hertnícke panstvo získal v roku 1553 od cisára Ferdinanda I. barón Šimon Forgáč z Gýmeša a to za vojenské zásluhy v boji proti Turkom a sedmohradským kniežatám. Opevnený renesančný kaštieľ vznikol prestavbou po roku 1563 ako štvorvežová dvojpodlažná bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu. Okrem hradbového múru so vstupnou vežou ho chránila i široká vodná priekopa. V prvej polovici 17.storočia bolo k severnému traktu kaštieľa pristavané západné dvojpodlažné krídlo a upravené fasády na celom objekte. Koncom toho istého storočia bolo opevnenie stavebne upravené a k voľným hradobným múrom bol na severnej a východnej strane pristavaný prízemný objekt využívaný ako hospodárske priestory a byty pre služobníctvo. Vnútorný priestor areálu pôsobil ako komfortné pánske sídlo s pánskou záhradou plnou ovocných a okrasných drevín, rybníkom a hospodárskymi budovami s majerom. Podľa katastrálnej mapy z roku 1869 bol systém fortifikácie doplnený baštami. V súčasnosti je zachovaná severná bašta štvorcového pôdorysu so stanovou strechou a pôdorys južnej bašty naznačuje priebeh hradbového múru v tvare polkruhu. Po 2. svetovej vojne, kedy bol kaštieľ značne poškodený vojnovými udalosťami, prešiel v roku 1952 objekt rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá však značne narušila dispozičné riešenie interiéru i barokovú úpravu fasád. Kaštieľ bol v tomto období využívaný ako sklad miestneho družstva. V 90.rokoch 20.storočia prebehla ďalšia rekonštrukcia v súvislosti s jeho využitím pre nové účely, pričom bolo odstránené dvojpodlažné západné krídlo, zachované ostalo iba v rozsahu suterénu. Kaštieľ je v súčasnosti dvojpodlažná stavba, postavená na obdĺžnikovom pôdoryse, trojtraktovej dispozície, so štvoricou nárožných veží. Suterén je pod celým objektom a pod odstráneným bývalým krídlom. Podzemné priestory sú zaklenuté valenými klenbami s lunetovými výsečami. Priestory prvého podlažia sú prekryté široko rozpätými valenými klenbami s lunetovými výsečami s hrebienkami vo vrcholoch klenieb a so štvorcovou sieťovou štukou. Objekt má na druhom podlaží rovné stropy a zobytnené podkrovie je presvetlené vikiermi. Fasády sú hladké, členené pravidelným rastrom obdĺžnikových okien so šambránami. Na nárožiach veží je v omietke riešená bosáž. Uprostred východnej fasády je situovaný hlavný vstup s polkruhovým záklenkom lemovaným pieskovcom v tvare kvádrov nerovnakých rozmerov. Hlavný objekt je zastrešený valbovou strechou a nárožné veže ihlanovými strechami, ktoré sú pokryté medeným plechom. (PÚSR-OKL)
Literatúra a dokumentácia
Zoznam pamiatkových objektov
- Unifikovaný názov PO: KAŠTIEĽ
- Zaužívaný názov PO: Forgáčovský kaštieľ
- Číslo ÚZPF PO: 182/1
- Unifikovaný názov PO: STAVBA HOSPODÁRSKA
- Zaužívaný názov PO: hospodárska stavba
- Číslo ÚZPF PO: 182/2
- Unifikovaný názov PO: BAŠTA I.
- Zaužívaný názov PO: severná bašta
- Číslo ÚZPF PO: 182/3
- Unifikovaný názov PO: VEŽA BRÁNOVÁ
- Zaužívaný názov PO: bránová veža
- Číslo ÚZPF PO: 182/4
- Unifikovaný názov PO: BAŠTA II.
- Zaužívaný názov PO: južná bašta
- Číslo ÚZPF PO: 182/5
- Unifikovaný názov PO: MÚR HRADBOVÝ
- Zaužívaný názov PO: hradbový múr
- Číslo ÚZPF PO: 182/6