Detail OP
KOSTOL (kostol sv.Kataríny)
Kraj
Prešovský
Okres
Bardejov
Obec
Hertník
Katastrálne územie
Hertník
Pamiatková rezervácia
Pamiatková zóna
Svetové kultúrne dedičstvo
Ochranné pásmo
OP kaštieľa, kostola sv. Kataríny a sochy sv. Antona Paduánskeho v Hertníku
Značka Európskeho dedičstva
Číslo ÚZPF
183
Počet pamiatkových objektov
1
Unifikovaný názov NNKP
KOSTOL
Bližšie určenie NNKP
r.k.sv.Kataríny
Zaužívaný názov NNKP
kostol sv.Kataríny
Vznik
1607-1612
Prevládajúci sloh
renesancia
Primárne druhové určenie
architektúra
Sekundárne druhové určenie
urbanizmus
Typ NNKP
sakrálna architektúra
Katalógový popis
Kostol sv. Kataríny v Hertníku
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej je situovaný na vyvýšenom mieste oproti kaštieľu uprostred obce Hertník. Prvá zmienka o drevenom kostole v obci pochádza už z roku 1355. V dôsledku jeho havarijného stavu dal miestny zemepán gróf Žigmund Forgáč v jeho tesnej blízkosti vystavať nový chrám. Ten bol postavený v rokoch 1607-12 v retardovanom gotickom slohu a zasvätený osobnej patrónke Žigmundovej manželky Kataríny, rodenej Pálffyovej. Posvätil ho Žigmundov brat, ostrihomský arcibiskup a kardinál František Forgáč, čo pripomína nápisová doska z červeného mramoru, zasadená do steny podvežia. Koncom 60.rokov 19.storočia bola západná a južná strana kostola spevnená dvoj a trojstupňovými opornými piliermi. Posedná generálna obnova chrámu sa uskutočnila v roku 1975, v roku 2002 bol novo vymaľovaný interiér a o päť rokov neskôr bola z juhu pribudovaná nová osemuholníková sakristia, spojená s loďou krátkou chodbou. Dispozícia kostola je jednoloďová s polygonálne ukončenou svätyňou orientovanou na východ a severne pristavanou sakristiou, na západnej strane je predstavaná veža. Fasády stavby sú hladké, horizontálne členená soklom a korunnou rímsou. Vertikálne sú po celom obvode podopreté dvojstupňovými opornými piliermi, loď i svätyňa majú okná iba na južnej fasáde. Tie sú osadené v šikmom ostení s ukončením gotickým lomeným oblúkom. Fasáda zvonice je hladká, zaoblené nárožia sú nad úrovňou oporných pilierov zvýraznené lizénami. V hornej časti sú situované elipsovité zvukové okná a o poschodie vyššie okná s polkruhovým záklenkom a okrúhle ciferníky hodín. Hlavný vstup do objektu bol pôvodne z južnej strany kostola, dnes sa na jeho mieste nachádza zamurovaný renesančný kamenný portál viditeľný z exteriéru. V súčasnosti je situovaný na západnej strane veže, jednoduchom ostení s oblúkovým záklenkom. Hlavný zhromažďovací priestor lode je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Interiér je presvetlený z južnej strany tromi obdĺžnikovými lomenými oknami, osadenými v šikmom ostení. Západná strana lode je ukončená kruchtovou emporou, nesenou dvojicou štvorcových murovaných stĺpov. Priestor pod ňou je preklenutý tromi plackami, medzi ktorými je klenbový pás. Do južnej steny je vmurovaná renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s reliéfom rytiera v brnení v životnej veľkosti, ktorá zobrazuje Šimona Forgáča, ktorý zomrel v Hertníku 24.septembra 1598. Medzi loďou kostola a svätyňou je klenbový pás s farebnou dekoratívnou a figurálnou výzdobou s náboženským motívom. Svätyňa s polygonálnym uzáverom je preklenutá sieťovou klenbou s profilovanými kamennými hrebienkami. Klenba dosadá na kamenné rímsové pätky polygonálnych prípor, spočívajúcich na oblých konzolách, zdobených v spodnej časti maskarónom alebo mušľou. Stará sakristia je prístupná dverami v severnej stene presbytéria, je prekrytá valenou klenbou s lunetami. Kostol je zastrešený plechovou sedlovou strechou s polygonálnou valbou nad ukončením svätyne. Veža je prestrešená ihlanovou strechou s náznakom cibuľovej strechy v jej dolnej časti a ukončená kovovým dvojkrížom. (PÚSR-OKL)
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej je situovaný na vyvýšenom mieste oproti kaštieľu uprostred obce Hertník. Prvá zmienka o drevenom kostole v obci pochádza už z roku 1355. V dôsledku jeho havarijného stavu dal miestny zemepán gróf Žigmund Forgáč v jeho tesnej blízkosti vystavať nový chrám. Ten bol postavený v rokoch 1607-12 v retardovanom gotickom slohu a zasvätený osobnej patrónke Žigmundovej manželky Kataríny, rodenej Pálffyovej. Posvätil ho Žigmundov brat, ostrihomský arcibiskup a kardinál František Forgáč, čo pripomína nápisová doska z červeného mramoru, zasadená do steny podvežia. Koncom 60.rokov 19.storočia bola západná a južná strana kostola spevnená dvoj a trojstupňovými opornými piliermi. Posedná generálna obnova chrámu sa uskutočnila v roku 1975, v roku 2002 bol novo vymaľovaný interiér a o päť rokov neskôr bola z juhu pribudovaná nová osemuholníková sakristia, spojená s loďou krátkou chodbou. Dispozícia kostola je jednoloďová s polygonálne ukončenou svätyňou orientovanou na východ a severne pristavanou sakristiou, na západnej strane je predstavaná veža. Fasády stavby sú hladké, horizontálne členená soklom a korunnou rímsou. Vertikálne sú po celom obvode podopreté dvojstupňovými opornými piliermi, loď i svätyňa majú okná iba na južnej fasáde. Tie sú osadené v šikmom ostení s ukončením gotickým lomeným oblúkom. Fasáda zvonice je hladká, zaoblené nárožia sú nad úrovňou oporných pilierov zvýraznené lizénami. V hornej časti sú situované elipsovité zvukové okná a o poschodie vyššie okná s polkruhovým záklenkom a okrúhle ciferníky hodín. Hlavný vstup do objektu bol pôvodne z južnej strany kostola, dnes sa na jeho mieste nachádza zamurovaný renesančný kamenný portál viditeľný z exteriéru. V súčasnosti je situovaný na západnej strane veže, jednoduchom ostení s oblúkovým záklenkom. Hlavný zhromažďovací priestor lode je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Interiér je presvetlený z južnej strany tromi obdĺžnikovými lomenými oknami, osadenými v šikmom ostení. Západná strana lode je ukončená kruchtovou emporou, nesenou dvojicou štvorcových murovaných stĺpov. Priestor pod ňou je preklenutý tromi plackami, medzi ktorými je klenbový pás. Do južnej steny je vmurovaná renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s reliéfom rytiera v brnení v životnej veľkosti, ktorá zobrazuje Šimona Forgáča, ktorý zomrel v Hertníku 24.septembra 1598. Medzi loďou kostola a svätyňou je klenbový pás s farebnou dekoratívnou a figurálnou výzdobou s náboženským motívom. Svätyňa s polygonálnym uzáverom je preklenutá sieťovou klenbou s profilovanými kamennými hrebienkami. Klenba dosadá na kamenné rímsové pätky polygonálnych prípor, spočívajúcich na oblých konzolách, zdobených v spodnej časti maskarónom alebo mušľou. Stará sakristia je prístupná dverami v severnej stene presbytéria, je prekrytá valenou klenbou s lunetami. Kostol je zastrešený plechovou sedlovou strechou s polygonálnou valbou nad ukončením svätyne. Veža je prestrešená ihlanovou strechou s náznakom cibuľovej strechy v jej dolnej časti a ukončená kovovým dvojkrížom. (PÚSR-OKL)
Literatúra a dokumentácia
Zoznam pamiatkových objektov
- Unifikovaný názov PO: KOSTOL
- Zaužívaný názov PO: kostol sv.Kataríny
- Číslo ÚZPF PO: 183/1