Detail OP
KAŠTIEĽ A PARK (Mariássyovský kaštieľ)
Kraj
Prešovský
Okres
Sabinov
Obec
Pečovská Nová Ves
Katastrálne územie
Pečovská Nová Ves
Pamiatková rezervácia
Pamiatková zóna
Svetové kultúrne dedičstvo
Ochranné pásmo
OP Mariássyovského kaštieľa v Pečovskej Novej Vsi
Značka Európskeho dedičstva
Číslo ÚZPF
10558
Počet pamiatkových objektov
2
Unifikovaný názov NNKP
KAŠTIEĽ A PARK
Bližšie určenie NNKP
solitér
Zaužívaný názov NNKP
Mariássyovský kaštieľ
Vznik
3/3 18.st.
Prevládajúci sloh
barok
Primárne druhové určenie
architektúra
Sekundárne druhové určenie
urbanizmus
historická zeleň
historická zeleň
Typ NNKP
šľachtické sídla
Katalógový popis
Kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi
Mariássyovský kaštieľ sa nachádza v južnej časti obce Pečovská Nová Ves, neďaleko miestneho farského kostola. Jeho vznik možno datovať do poslednej tretiny 18.storočia. V druhej polovici 19.storočia prebehli úpravy súvisiace so zmenou vykurovacieho systému, či hygienických zariadení a začiatkom 20.storočia bol vytvorený nový vstup s terasou na južnej strane, čím vzniklo prepojenie s prírodno-krajinárskym parkom, rozkladajúcim sa južne a východne od stavby. Pôvodní majitelia Péchyovci kaštieľ vlastnili až do medzivojnového obdobia, kedy ho predali Lajosovi Bornemiszovi. Po ňom ho zdedila jeho dcéra Ilona, ktorá sa vydala do rodiny Mariássyovcov, podľa ktorej je kaštieľ známy dodnes. Po 2.svetovej vojne prebehla obnova a adaptácia na nové funkčné využitie, pri ktorej bola vymenená strecha a rozčlenené priestory novými priečkami. Napriek tomu si stavba zachovala množstvo pôvodných architektonických a remeselných detailov z čias výstavby. Objekt je postavený na obdĺžnikovom pôdoryse, má jedno podzemné a jedno nadzemné podlažie a taktiež zobytnené podkrovie. Hlavná severná, ako i bočné fasády, sú členené pilastrami, na ktoré dosadá mohutná korunná rímsa. V poliach, ktoré vymedzujú sú situované okenné otvory s kamennými ušnicovými šambránami s lištou a klenákom v priamom nadpraží, s podokennými rímsami a štukovou výzdobou s motívmi čabraky. Hornú časť akcentujú frontóny troch rôznych tvarov: trojuholníkový plný, polkruhový rozoklaný a trojuholníkový rozoklaný. Južná fasáda je riešená striedmejšie bez členenia pilastrami a frontónov. V strednej osi severnej i južnej fasády sú situované vstupné otvory. Severný je tvorený kamenným ušnicovým portálom, orámovaným úzkou lištou s kvapkou a hlavným klenákom, južný je tvarovo zhodný, orámovaný úzkou profilovanou lištou. Dispozícia interiéru je priečne trojtraktová, kde prostredný trakt je komunikačný, bočné sú rozčlenené priečkami na menšie miestnosti. Priestory sú zaklenuté prevažne plackovými klenbami, ktoré dopĺňajú valené klenby. Vo vstupnej sieni v severnej časti dispozície je situované jednoramenné schodisko do suterénu a dvojramenné do podkrovia. Suterén je podobne priečne trojtraktový ako prízemie, priestory sú zaklenuté valenými klenbami. Obytná časť podkrovia je situovaná len vo východnej časti kaštieľa. Je tvorená štyrmi priestormi zaklenutými plackovými klenbami. Krov nad objektom je drevený, typu ležatej stolice s hambalkami. Strecha je manzardová s polvalbami na bočných stranách, na severnej strane členená dvomi vikiermi. (PÚSR-OKL)
Mariássyovský kaštieľ sa nachádza v južnej časti obce Pečovská Nová Ves, neďaleko miestneho farského kostola. Jeho vznik možno datovať do poslednej tretiny 18.storočia. V druhej polovici 19.storočia prebehli úpravy súvisiace so zmenou vykurovacieho systému, či hygienických zariadení a začiatkom 20.storočia bol vytvorený nový vstup s terasou na južnej strane, čím vzniklo prepojenie s prírodno-krajinárskym parkom, rozkladajúcim sa južne a východne od stavby. Pôvodní majitelia Péchyovci kaštieľ vlastnili až do medzivojnového obdobia, kedy ho predali Lajosovi Bornemiszovi. Po ňom ho zdedila jeho dcéra Ilona, ktorá sa vydala do rodiny Mariássyovcov, podľa ktorej je kaštieľ známy dodnes. Po 2.svetovej vojne prebehla obnova a adaptácia na nové funkčné využitie, pri ktorej bola vymenená strecha a rozčlenené priestory novými priečkami. Napriek tomu si stavba zachovala množstvo pôvodných architektonických a remeselných detailov z čias výstavby. Objekt je postavený na obdĺžnikovom pôdoryse, má jedno podzemné a jedno nadzemné podlažie a taktiež zobytnené podkrovie. Hlavná severná, ako i bočné fasády, sú členené pilastrami, na ktoré dosadá mohutná korunná rímsa. V poliach, ktoré vymedzujú sú situované okenné otvory s kamennými ušnicovými šambránami s lištou a klenákom v priamom nadpraží, s podokennými rímsami a štukovou výzdobou s motívmi čabraky. Hornú časť akcentujú frontóny troch rôznych tvarov: trojuholníkový plný, polkruhový rozoklaný a trojuholníkový rozoklaný. Južná fasáda je riešená striedmejšie bez členenia pilastrami a frontónov. V strednej osi severnej i južnej fasády sú situované vstupné otvory. Severný je tvorený kamenným ušnicovým portálom, orámovaným úzkou lištou s kvapkou a hlavným klenákom, južný je tvarovo zhodný, orámovaný úzkou profilovanou lištou. Dispozícia interiéru je priečne trojtraktová, kde prostredný trakt je komunikačný, bočné sú rozčlenené priečkami na menšie miestnosti. Priestory sú zaklenuté prevažne plackovými klenbami, ktoré dopĺňajú valené klenby. Vo vstupnej sieni v severnej časti dispozície je situované jednoramenné schodisko do suterénu a dvojramenné do podkrovia. Suterén je podobne priečne trojtraktový ako prízemie, priestory sú zaklenuté valenými klenbami. Obytná časť podkrovia je situovaná len vo východnej časti kaštieľa. Je tvorená štyrmi priestormi zaklenutými plackovými klenbami. Krov nad objektom je drevený, typu ležatej stolice s hambalkami. Strecha je manzardová s polvalbami na bočných stranách, na severnej strane členená dvomi vikiermi. (PÚSR-OKL)
Literatúra a dokumentácia
Zoznam pamiatkových objektov