Detail OP
KÚRIA (Koloničova kúria)
Renesančný meštiansky dom známy predovšetkým ako Koloničova kúria je situovaný na severnej strane námestia, ktoré pôvodne tvorilo ústrednú križovatku obce a dnes bratislavskej mestskej časti Rača. Bol postavený už koncom 16.storočia ako vinohradnícky dom, od ktorého viedli po oboch stranách uličky z námestia do vinohradu. Bočné uličky boli neskôr preklenuté a vtiahnuté do dispozície domu ako prejazd. Pôvodné renesančné jadro bolo nadstavané o jedno podlažie a v rámci barokových úprav sa vizuálne prepojila fasáda s vedľajším domom. Obdobne sa rozširovalo aj dvorové krídlo kolmé na uličné, takže dom má pôdorys približne v tvare písmena L. Južná uličná fasáda je na prízemí členená okrem trojice dverí aj širokým portálom prejazdu v najvýchodnejšej osi. Je olemovaný šambránou a akcentovaný rokajovou štukovou ornamentikou a dvojicou pilastrov po stranách, ukončených rímsovými hlavicami a vázami. Poschodie je rozčlenené pravidelne rozmiestnenými pravouhlými oknami so šambránami. Priestor medzi nimi vypĺňajú lizénové rámy dosadajúce na kordónovú rímsu. Zvyšné fasády sú hladké, nepravidelne členené pravouhlými oknami, pričom dvojpodlažné dvorové krídlo je v prízemí predelené prejazdom. Južné uličné krídlo predstavuje dispozične priečny dvojtrakt, dvorové krídlo jednotrakt. Pre prízemie sú typické valené klenby, ktoré sú takmer vo všetkých miestnostiach. Poschodie zachováva traktovosť prízemia, je prístupné priamočiarym schodiskom z prejazdu na východnej strane budovy. Dom si aj napriek mladším zásahom zachováva historický charakter, daný jednak dobou svojho vzniku v období renesancie a potom neskorobarokovou prestavbou a podnes má dominantné postavenie v urbanistickom riešení historickej zástavby Rače. (Okkel Samuel, PÚSR)
LITERATÚRA
1. Bel, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica.... zv.II., 1736
2. Dejiny Bratislavy, Bratislava, 1979.
3. Encyklopédia Slovenska. zv. V. Bratislava, 1981.
4. Fényes, E.: Magyarország geographia szótára. III. 1850.
5. Lehotská, D.: Štyri obvody Bratislavy, ich historický vývin a súčasný význam. In: Bratislava 10, 1983.
6. Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye. Budapest, 1901.
7. Majtán,M.: Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava, 1972.
8. Rača, bulletin vydaný pri príležitosti oberačkových slávností. 1967.
- Špiesz,A.: Obce dnešnej Veľkej Bratislavy v čase urbárskej regulácie Márie Terézie r. 1768.
Bratislava, spisy Mestského múzea Bratislavy, zv. 8-9. 1976, str. 183-185.
- Urblík,M.: Príspevok k hospodárskym a sociálnym pomerom v Rači (1553-1768). Bratislava, spisy
MMB zv.VII. 1971, str. 249-286.
11. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. zv. I. Bratislava, SAV 1977, s.205-206
1996 Súpis pamiatok na Slovensku I., Bratislava, 1967 s. 208
1997 Horváth,P.: Výtvarní umelci a stavební remeselníci na Slovensku v posledných storočiach feudalizmu. Vlastivedný časopis XXVIII. 1979, č.1.
1998 Dorotjak,D.: Lístkovnica.Pamiatky a príroda 2/76, s.24
1999 Archeologická topografia Bratislavy. Veda, SAV Bratislava, 1991
2000 Horváth,V.: Bratislavský topografický lexikon. Tatran Bratislava, 1990
17. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia, Nitra 1989, s.38.
DOKUMENTÁCIA
– Haberlandová,H.: Bratislava-Rača. Kúria na Nám. Hrdinov ČA č.3. Pamiatkový výskum. PÚK Bratislava, 1985. Archív PÚ v Bratislave, inv.č. T 5671/ A-D. Súčasťou pamiatkového výskumu je neúplné zameranie starého stavu v m 1:50.
– Mencl,V.: Osobné spisy, archív PÚ, Z 3409/1-2
Križanová E.,Takátsová J.: Aktualizačný list NKP, PÚ SR 2003.
- Unifikovaný názov PO: KÚRIA
- Zaužívaný názov PO: Koloničova kúria
- Číslo ÚZPF PO: 648/1