Detail OP
KOSTOL S AREÁLOM (kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov)
výtvarné umenie
archeológia
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Kráľovnej Anjelov je situovaný na kopci Chríb juhovýchodne od miestnej časti obce Klátova Nová Ves s názvom Sádok. Kostol je obkolesený kamenným ohradným múrom s bránou na juhozápadnej strane. V takto vymedzenom areáli sa nachádza zaniknutý príkostolný cintorín a na východnom okraji zvyšky niekdajšieho karnera. Výstavbu jednoloďového kostola s kvadratickou svätyňou možno predpokladať v 2. polovici 11., najneskôr na začiatku 12. storočia, čo dokladá aj nález hrobov, bronzovej esovitej záušnice a črepového materiálu z tohto obdobia. Vznikol v opevnenej polohe predpokladaného ostrožného hradiska zvaného Čížik a mohol slúžiť ako farský kostol pre viacero okolitých osád. Pri vpáde Tatárov v roku 1241 bol chrám výrazne poškodený, čoskoro však aj obnovený a rozšírený. Západná strana lode bola predĺžená a doplnená o emporu, na ktorú nadväzovala veža. O čosi neskôr, stále ešte v románskom duchu, rozšírili kapacitu objektu prístavbou južnej lode. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa objavujú prvé písomné pramene o Čížiku i kostole. Patrónmi kostola boli až do začiatku 14. storočia hradní vojaci (jobagióni) sídliaci v povodí Vyčomy. Následne sa novými vlastníkmi Klátovej Novej Vsi a Sádku stali príslušníci novoveskej vetvy Diviackovcov. Približne v tomto období došlo k prvej gotickej úprave, bola zväčšená svätyňa a zvýšená južná loď a prepojená s hlavnou, čím vzniklo objemnejšie jednolodie s novými gotickými oknami. Vzniká tiež dodnes zachovaná výmaľba presbytéria a časti lode. Nasledovala prestavba severnej sakristie. V 15. až začiatku 16. storočia prebehla neskorogotická stavebná etapa, pri ktorej vznikli nové okenné otvory s profilovanými kameňmi z travertínu. Na južnej strane lode pribudla nová výmaľba. V polovici 16. storočia bol kostol opustený a následne si ho prisvojili evanjelici. Okolo prelomu 16. a 17. storočia bola postavaná mohutná hranolová renesančná veža a južné nárožia boli spevnené mohutnými opornými piliermi. V priebehu 16.-17. storočia došlo k zahĺbeniu krýpt v interiéri kostola. Katolíkom bol objekt opätovne prinavrátený až v roku 1674, krátko nato však tunajšia farnosť zanikla. Ďalšie práce na chráme mali prevažne charakter údržby a opráv, posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 2002-2009, pri ktorej boli odkryté a následne zreštaurované vzácne stredoveké nástenné fresky. V súčasnosti kostol predstavuje jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou na západe a asymetricky pripojeným presbytériom na východe, ku ktorému je zo severu pristavaná sakristia. Presbytérium má lomenú valenú klenbu, obdobne i sakristia. Svätyňa sa do lode otvára jednoduchou hranou bez triumfálneho oblúka. Pri severnej hrane sa nachádza murovaná kazateľnica. Loď je takmer štvorcového pôdorysu, prekrytá rovným dreveným stropom. V západnej časti sa nachádza drevená empora na dvoch drevených pilieroch. Poprsnica empory má kazety s maľovanými rastlinnými a figurálnymi motívmi. Vstupná predsieň v podveží je zaklenutá valenou klenbou s dvojicou protistojných výsečí. Fasády sú zreštaurované gletovanou lomenou bielou omietkou do renesančnej podoby s analytickými prezentáciami starších stredovekých okien. (Okkel Samuel, PÚSR)
- Unifikovaný názov PO: KOSTOL
- Zaužívaný názov PO: kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov
- Číslo ÚZPF PO: 180/1
- Unifikovaný názov PO: MÚR OHRADNÝ S BRÁNOU
- Zaužívaný názov PO: ohradný múr s bránou
- Číslo ÚZPF PO: 180/2
- Unifikovaný názov PO: KARNER ZÁKLADY
- Zaužívaný názov PO: zaniknutý karner, kostnica
- Číslo ÚZPF PO: 180/3
- Unifikovaný názov PO: CINTORÍN PRÍKOSTOLNÝ
- Zaužívaný názov PO: zaniknutý príkostolný cintorín
- Číslo ÚZPF PO: 180/4