Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Online služby
  3. Registre a evidencie
  4. Evidencia OP
  5. Detail OP

Detail OP

KOSTOL DREVENÝ S AREÁLOM (býv.gr.k.chrám sv.Michala)

Kraj
Prešovský
Okres
Snina
Obec
Ruský Potok
Katastrálne územie
Ruský Potok
Pamiatková rezervácia
Pamiatková zóna
Svetové kultúrne dedičstvo
Ochranné pásmo
OP dreveného prav. chrámu sv. Michala v Ruskom Potoku
Značka Európskeho dedičstva
Číslo ÚZPF
144
Počet pamiatkových objektov
5
Unifikovaný názov NNKP
KOSTOL DREVENÝ S AREÁLOM
Bližšie určenie NNKP
prav.sv.Michala
Zaužívaný názov NNKP
býv.gr.k.chrám sv.Michala
Vznik
okolo 1718-1720
Prevládajúci sloh
ľudové staviteľstvo
Primárne druhové určenie
ľudové staviteľstvo
Sekundárne druhové určenie
urbanizmus
Typ NNKP
sakrálna architektúra
Katalógový popis

Chrám sv. Michala je situovaný v ohradenom areáli na miernom návrší v strede obce Ruský Potok. Podľa dendrochronologického výskumu bol kostol postavený okolo rokov 1718-1720. Odvtedy zrejme neprešiel žiadnymi výraznejšími stavebnými úpravami, iba nevyhnutnými opravami. Kamenné opevnenie vzniklo pravdepodobne súčasne s kostolom, bolo prerušené dvomi bránami, jednou na južnej a druhou na východnej strane, zabezpečené vrátkami umiestnenými medzi režné kamenné murované piliere spojené na korunách šindľovými strieškami. Zrejme v druhej polovici 20. storočia bola odstránená časť kamenného opevnenia uzatvárajúca areál zo severu. Predpokladá sa, že z 20. storočia pochádza samostatne stojaca zvonica v južnej časti areálu, hoci na nej mohli byť použité i staršie konštrukčné prvky. Pôvodne gréckokatolícky chrám bol po 2. svetovej vojne odobratý gréckokatolíckej a odovzdaný do správy pravoslávnej cirkvi. Chrám má zachovanú pôvodnú historickú dispozíciu s aditívne radenými priestormi – podvežie na západnej strane(babinec), loď uprostred a polygonálna svätyňa na východe. Fasády chrámu tvorí nízka kamenná podmurovka, na ktorej je uložená odhalená zrubová konštrukcia s upravenými nárožiami riešenými tradičnými tesárskymi zámkami v nárožných dlaboch. Na západnej strane je do konštrukcie vložený hlavný a jediný vchod s dreveným portálom ukončeným segmentovým záklenkom a v líci s latovanými zvlakovými jednokrídlovými dverami. Na troch stranách svätyne a na južnej strane lode sa nachádzajú menšie štvorcové okná členené do kríža. Prízemnú zrubovú časť chráni väčšia pultová šindľová strieška, ktorá obieha v rovnakej výške po celom obvode chrámu. Nad striešku presahuje nevysoká časť poschodia vo výške interiérovej empory, pričom v tejto úrovni už je obvodový zrubový plášť chránený vertikálne pribíjaným šindľom v troch radoch. Z valbovej strechy pokrytej šindľom s vikiermi nad babincom vyrastá hranolová konštrukcia veže, ktorej fasádu tvoria vertikálne pribíjané dosky s latami prekrývajúcimi spoje. Vežu z troch strán členia po dve rovnaké menšie štvorcové okná s členením do kríža. Ukončuje ju viacstupňová cibuľová strecha. Nízky ale plošne väčší priestor podvežia (babinec) uzatvára trámový strop. Prestup z babinca do lode je plynulý v plnej šírke prechodu s výnimkou rebríkového schodiska so striedavými stupňami, ktoré na severnej strane sprístupňuje emporu lode. Emporu tvorí hranolová nadstavba veže nad babincom. Priestor lode vymedzuje kresaná zrubová konštrukcia stien, s pomerne presnou povrchovou úpravou, ale so stopami po ostrí sekier. Steny sa smerom dohora mierne nakláňajú do priestoru lode. Loď ukončuje náznak dreveného zaklenutia s plochým stropom podoby tradičnej zrkadlovej klenby nad štvorcovým pôdorysom. Svätyňa, oddelená ikonostasom, má rovnako steny z kresaných trámov, pričom zaujímavým remeselným riešením sú šikmé rohy záveru. Priestor je zaklenutý podobne ako loď, presvetlený menšími okennými otvormi. Zvonica pri kostole je stĺpikovej konštrukcie s vertikálne orientovaným doskovým plášťom. V hornej časti sú laty s väčšími medzerami medzi sebou. Interiér so zvýšeným nadzemným podlažím tvorí jeden priestor štvorcového pôdorysu, bez schodiska. (Okkel Samuel; PÚSR)

Literatúra a dokumentácia

Kolektív autorov : Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok tretí (R-Ž). Bratislava : SÚPSOP, vyd. Obzor, 1969, s. 65.

KOVAČOVIČOVÁ-PUŠKÁROVÁ, B., PUŠKÁR, I.: Drevené kostoly východného rítu na Slovensku, Múzeum Ukrajinskej kultúry vo Svidníku, v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave, Odbor Ukrajinskej literatúry v Prešove, 1971, s.383.

MAJTÁN, M.: Názvy obcí na Slovensku za posledných dvesto rokov, SAV Bratislava 1972, s.  

ULIČNÝ, F.: Dejiny osídlenia zemplínskej župy, Zemplínska spoločnosť Michalovce 2001, s.445. ISBN 80-968579-1-6.

ZUBKO, Peter. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia II. Košice : Vienala, 2009. 107 s. ISBN 978-80-89232-81-9.

ZUBKO, Peter. Zemplínski a abovskí uniati v Barkócziho vizitácii, Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia IV. Ružomberok 2013. 92 s. ISBN 978-80-561-0081-3.

Suchý Ľubor: Aktualizačný list NKP, KPÚ Prešov 2020.

Zoznam pamiatkových objektov
  • Unifikovaný názov PO: KOSTOL DREVENÝ
  • Zaužívaný názov PO: drevený kostolík sv.Michala, býv.gr.k.kostol
  • Číslo ÚZPF PO: 144/1

  • Unifikovaný názov PO: ZVONICA DREVENÁ
  • Zaužívaný názov PO: drevená zvonica
  • Číslo ÚZPF PO: 144/2

  • Unifikovaný názov PO: MÚR HRADBOVÝ
  • Zaužívaný názov PO: opevnenie kostola
  • Číslo ÚZPF PO: 144/3

  • Unifikovaný názov PO: BRÁNA I.
  • Zaužívaný názov PO: J brána opevnenia kostola
  • Číslo ÚZPF PO: 144/4

  • Unifikovaný názov PO: BRÁNA II.
  • Zaužívaný názov PO: SV brána opevnenia kostola
  • Číslo ÚZPF PO: 144/5