Františkánsky kláštor s kostolom Najsvätejšej Trojice v Stropkove vznikol v rokoch 1673-75. Pôsobenie rádu v meste je spojené s jeho vlastníkom, rodom Petheovcov. Prvýkrát pozvali františkánov už v roku 1609 a pôvodný kláštor bol založený roku 1616, avšak natrvalo sa tu usadili až keď im v roku 1665 Žigmund Petheo priznal rozsiahle práva a majetky, na ktorých bol vybudovaný murovaný kláštor. Kláštor prešiel tromi veľkými obnovami, prvou po požiari roku 1721, potom po prvej a nakoniec po druhej svetovej vojne. Okrem toho sa uskutočnili viaceré čiastkové opravy, naposledy v roku 2005. Kláštor s kostolom tvoria dispozíciu v tvare písmena P, kde kostol je orientovaný v osi východ-západ a z juhu je k nemu pristavaná dvojpodlažná 4-traktová budova kláštora s podpivničeným západným krídlom predĺženým smerom na juh. Fasády konventu sú hladké, členené iba soklom v spodnej časti a pravouhlými okennými a dvernými otvormi. Na západnej fasáde sa nachádza hlavný vstup a vstup do kláštornej záhrady, oba s oblúkovým záklenkom. Východná fasáda je čiastočne prekrytá novodobou prístavbou. Fasády orientované do vnútorného štvorcového nádvoria, rajskej záhrady, sú podobne členené soklom a štvoricou pravouhlých okien na oboch podlažiach na každom krídle. Dvor je zo všetkých strán obkolesený chodbou, bývalým ambitom s valenou klenbou, iba na severnej strane ju nahradil rovný strop. Podobne aj v jednotlivých miestnostiach boli v dôsledku poškodenia počas 2.svetovej vojny nahradené pôvodné klenby rovnými stropmi. Jedine v západnom krídle sa zachovali pruské klenby a české placky. Dispozícia horného podlažia kopíruje prízemie. Pruské klenby sa tu zachovali aj v miestnostiach ďalších krídel, nie len západného. Celú severnú fasádu pôvodného kláštora prekrýva kostol, ktorého hlavná fasáda je takisto orientovaná západne. Má jednoloďovú dispozíciu s polygonálne zakončenou svätyňou a predstavanou vežou, ku ktorej prilieha hlavná fasáda konventu. Fasády veže sú v nárožiach ohraničené lizénami a podopreté opornými piliermi v spodnej časti. Zvyšné fasády kostola sú hladké, okná majú hrotitý záklenok a šikmé ostenia a parapety. Ozvučnicové otvory na veži sa odlišujú oblúkovým záklenkom, aký má aj hlavný vstup do chrámu. Hlavný vstupný priestor v podveží má valenú klenbu s lunetovými výsečami. Južne od veže sa nachádza vchod z budovy kláštora. Oba vchody vedú pod murovanú emporu. Rozmerná loď je zaklenutá dvomi poľami valenej klenby s lunetovými výsečami na klenbových pásoch dosadajúcich na piliere. V južnom múre sa nachádzajú otvory prepájajúce kostol s druhým podlažím kláštora, ide o tri okná ukončené oblúkom a dvere so segmentovým záklenkom vedúce na emporu. V severnom múre sú dve okná s hrotitými záklenkami, šikmými osteniami a parapetmi. Dve rovnaké okná sú aj na severnej strane svätyne. Od lode je oddelená víťazným oblúkom a prekrýva ju valená klenba s lunetovými výsečami. V južnej stene je umiestnený kamenný ranobarokový portál a nad ním pravouhlé okno. Strecha kláštora i kostola je sedlová, respektíve valbová. Na veži je zvonová strecha s laternou a cibuľou. Strešná krytina je z pozinkovaného plechu. (Okkel Samuel, PÚSR)