Kostol sv. Ducha je situovaný na kopci v juhovýchodnej časti obce Žehra v oválnom areáli vymedzenom kamenným ohradným múrom s kaplnkou. Podľa prameňov bol kostol postavený medzi rokmi 1245-1275, moderné výskumy považujú za najpravdepodobnejšie obdobie okolo roku 1275, kedy mal prepošt Mutmer povoliť jeho stavbu comesovi Sygraymu. Na jeho stavbe sa prejavil vplyv spišsko-kapitulskej stavebnej dielne, pracujúcej i na katedrále, či Spišskom hrade. Ranogotický kostol s románskymi prvkami pozostával zo svätyne s rovným uzáverom, priľahlej sakristie, lode a predstavanej veže. K veľkým prestavbám na Spiši sa pristúpilo po husitských udalostiach, teda po roku 1433. Drevený strop v lodi nahradila gotická klenba opretá o jeden stredný stĺp a založená do konzol, obohatených o figurálne motívy, snáď tváre donátorov stavby, členov rodiny Sygray, ktorých erb je aj na strednom stĺpe lode i na ostení západného okna. Zároveň boli zväčšené pôvodné menšie okienka. Veľká pozornosť bola venovaná výtvarnému pojatiu objektu, keďže interiér je pokrytý nástennými maľbami. Renesančná úprava v 2. polovici 17. storočia sa prejavila predovšetkým prístavbou južnej predsiene a zatretím fresiek. Barokové zmeny okolo roku 1769 najviac zasiahli do pôvodného výrazu a to zväčšením južného okna svätyne a výmenou portálu do sakristie, čím sa poškodili gotické maľby. V exteriéri boli postavené cibuľovité vežičky na veži i na svätyni. Nástenné maľby boli znovuobjavené v roku 1870 a v rokoch 1954-1959 sa realizovala ich obnova a reštaurovanie. Kostol predstavuje dvojloďový priestor s pravouhlo ukončeným presbytériom na východe, na severe so sakristiou, na západe s predstavanou hranolovou vežou a z juhu priliehajúcou predsieňou. Vstupná predsieň je zaklenutá valenou klenbou, po bokoch sa nachádzajú segmentové sedílie. Cez kamenný portál ukončeným lomeným oblúkom a ustupujúcim ostením sa vstupuje do lode, ktorá je zaklenutá v prednej časti obkročnou a v zadnej krížovou klenbou na oktogonálnom stĺpe. Priestor je presvetlený dvojicou okien so zošikmenými osteniami a parapetmi. Pred západnou stenou je drevená empora. Svätyňa je oddelená lomeným víťazným oblúkom a zaklenutá jedným poľom rebrovej krížovej klenby. Nástenné maľby pochádzajúce z rokov 1370, 1420 a prvej polovice 15. storočia pokrývajú steny a klenbu presbytéria, severnú a východnú stenu dvojlodia a tympanon južného portálu. Klenbe dominujú obrazy sv. Trojice, Madony s Ježiškom, Abraháma držiaceho pred sebou v plachietke duše a Krista v mandorle. Steny presbytéria pokrýva súvislá výmaľba, rozvíjajúca sa v troch horizontálnych pásoch. Dva horné obsahujú figurálne kompozície, v spodnom je súvislý iluzívny záves. Medzi výjavmi dominujú Mariánske a pašiové motívy doplnené o postavy svätcov. Vonkajšiu stenu víťazného oblúka pokrýva rozsiahly výjav Posledného súdu. Severná stena dvojlodia je klenbou predelená do dvoch častí. V západnom poli je Smrť Panny Márie, vo východnom Korunovanie Panny Márie. Nižšie sa nachádza Ladislavská legenda, Zvestovanie Panne Márii, Pieta, Predstavenie v chráme, obraz Živého kríža a Klaňanie troch kráľov. Autori malieb nie sú známi, išlo zrejme o autorov zo Spiša, pôsobiacich v Taliansku. Fasády sú hladko omietané, bez plastickej výzdoby, členené gotickými lomenými oknami a barokovými s polkruhovým záklenkom. Na horných podlažiach veže sa nachádzajú štíhle združené otvory. Stavbu ukončuje sedlová strecha s šindľovou krytinou. (Okkel Samuel, PÚSR)