Cena Pamiatkového úradu SR 2011
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel bola 16. apríla 2011 v Červenom Kláštore po štvrtýkrát slávnostne udelená cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2011 v prítomnosti ministra kultúry SR Daniela Krajcera.
Tohtoročnými laureátmi ceny sa stali architekt, pamiatkar, prvý dekan Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, historik architektúry, archeológ a výskumník prof. Dr. Ing. arch. Alfred Piffl, CSc.in memoriam (1907 – 1972), ktorého osobnosť je úzko spätá s našimi pamiatkami, predovšetkým s výskumom, záchranou a rekonštrukciou Bratislavského hradu. Cenu prišli prevziať synovia prof. Piffla Jan a Lukáš Pifflovci. Ďalšími ocenenými boli Ing. arch. Aurélia Smreková, architektka a pamiatkarka, dlhoročná spolupracovníčka Krajského pamiatkového úradu v Prešove a prof. PhDr. Milan Togner, CSc., významný historik umenia, emeritný profesor Filozofickej fakulty Palackého univerzity v Olomouci, ktorý pôsobil aj na Slovensku a dodnes spolupracuje s tunajšími umeleckohistorickými inštitúciami.
Prof. Dr. Ing. arch. Alfred Piffl, CSc. (1907 – 1972)
Dlho by sme hľadali osobnosť, ktorá by bola tak úzko spätá s našimi pamiatkami ako prof. Dr. Ing. arch. Alfred Piffl, CSc. V jeho mimoriadne bohatej činnosti sa od počiatku prelínal architektonický, vedecko-výskumný, pedagogický a umelecký rozmer – atribúty pre neho príznačného interdisciplinárneho prístupu k dejinám architektúry, obnove pamiatok a záchrane nášho kultúrneho dedičstva vôbec.
Narodil sa 13. júna 1907 v obci Kerhartice, okres Ústí nad Orlicí. Po maturite na Reálnom gymnáziu v Českej Třebovej študoval v rokoch 1926 – 1931 na Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe, kde po absolutóriu krátko pôsobil ako odborný asistent. Neskôr pracoval okrem iného v reklamnom oddelení firmy Baťa, Štátnom archeologickom ústave, ako architekt či riaditeľ múzea a archívu v Ústí nad Labem. V roku 1946 sa habilitoval na Českom vysokom učení technickom, kde potom pôsobil ako súkromný docent a zároveň učil na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V rokoch 1947 – 1957 bol mimoriadnym a riadnym profesorom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a jej dekanom, prednášal aj na Vysokej škole výtvarných umení a Univerzite Komenského v Bratislave. Do histórie sa zapísal najmä ako záchranca a obnoviteľ Bratislavského hradu v rokoch 1953 – 1957. Žiaľ, v roku 1957 bol neprávom zatknutý a odsúdený. Po návrate z dvojročného väzenia sa k odbornej práci vrátil len postupne, v závere života spolupracoval najmä na architektonicko-historickom a archeologickom výskume Devínskeho hradu. Zomrel v Bratislave 26. júna 1972.
Počas života sa nedočkal skutočného ocenenia svojej práce. Udelenie Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2011 za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky in memoriam nám aspoň sčasti ponúka príležitosť napraviť túto krivdu a zároveň umožní oceniť rozsiahlu činnosť architekta, pamiatkara, prvého dekana Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, historika architektúry, archeológa a bádateľa-výskumníka prof. Alfreda Piffla.
Prof. PhDr. Milan Togner, CSc. (1938 – 2011)
Profesor Milan Togner bol emeritným profesorom Filozofickej fakulty Palackého univerzity v Olomouci a patril k najrenomovanejším historikom umenia v Čechách aj na Slovensku.
Narodil sa 29. septembra 1938 v Zlíne na Morave, vyrastal v rodine olomouckého notára známeho blízkym vzťahom k výtvarnému umeniu. Tognerov vrodený zmysel pre praktickú realitu ho síce spočiatku priviedol na chemickú priemyslovku, ale po jej absolvovaní zvíťazil záujem o výtvarné umenie, ktorý si priniesol z rodinného prostredia. V roku 1962 ako 24-ročný zahájil externé štúdium dejín umenia na Masarykovej univerzite v Brne, kde pod vedením profesorov Václava Richtera a Alberta Kutala získal v roku 1969 doktorát. Už v roku 1966 nastúpil do Uměleckoprůmyslového muzea v Kroměříži, kde pripravil rad výstav ako Pozdněgotické sochařství z moravských sbírek (1969), Umění restaurátorské (1969) či Barokní scénografie v díle L.O.Burnaciniho a G.Galli Bibieny (1970). Tento sľubný rozbeh odbornej kariéry bol vzápätí násilne prerušený: Milan Togner pripojil svoj podpis pod známu výzvu 2 000 slov, a keďže čestne zotrval na svojom stanovisku aj po nástupe tzv. normalizácie, bol v roku 1970 z múzea prepustený. Sedem nasledujúcich rokov sa nemohol uplatniť v odbore a bol nútený živiť sa ako kurič. Z tejto situácie ho vyslobodilo až pozvanie Slovenského národného múzea v Bratislave, ktoré mu ponúklo miesto odborného pracovníka na detašovanom pracovisku na hrade Červený Kameň. Práve na Slovensku sa začína veľmi plodné obdobie Tognerovej činnosti, ktoré trvalo až do roku 1990. Milan Togner sa s obdivuhodnou pracovitosťou pustil do spracovávania červenokamenskej umeleckohistorickej zbierky, z čoho sa v roku 1982 zrodila publikácia Historický nábytok, ktorá mala ďalšie 3 vydania v českom jazyku (1993, 1995, 1996). V roku 1982 prešiel pracovať ako expert do Štátnych reštaurátorských ateliérov v Bratislave. Táto pozícia mu umožnila počas početných terénnych výskumov dôverne sa zoznámiť s pamiatkami starého umenia na Slovensku. Osem rokov Tognerovej usilovnej a systematickej práce vyústilo do dvoch objavných publikácií Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, Súčasný stav poznania – Addenda a corrigenda (1988) a o rok nato Stredoveká nástenná maľba na Gemeri (1989).
Keď sa v roku 1990 konečne vracia do Olomouca, aby sa na Palackého univerzite (od roku 1992 ako docent, neskôr ako riadny profesor a vedúci Katedry teorie a dějin výtvarného umění) venoval výučbe umeleckohistorického dorastu a zasväcoval ho najmä do problematiky znalectva a reštaurovania, presúva sa jeho záujem na dejiny barokového umenia. Jeho pozornosť pritiahlo predovšetkým talianske umenie, najmä kresba. S rovnakou vervou ako predtým slovenskému stredovekému nástennému maliarstvu sa teraz venoval štúdiu talianskej kresby a grafiky, ktorých početnými exponátmi disponujú zbierky v Kroměŕíži a Olomouci. Výsledkom jeho práce bolo viacero významných výstav a publikácií, venovaných tejto tematike.
Prof. Milan Togner neprerušil svoje pracovné ani osobné kontakty so Slovenskom. Podieľal na činnosti odborných a expertných komisií viacerých slovenských umeleckohistorických inštitúcií a autorsky sa zúčastnil na takých významných umeleckohistorických projektoch, ako bola kolektívna monografia Problémy dejín výtvarného umenia na Slovensku (Bratislava – vydavateľstvo SAV VEDA 2002) alebo Gotika zo série Dejiny slovenského výtvarného umenia (SNG Bratislava 2003).
Zomrel 28. novembra 2011 v Olomouci.
Ceny odovzdala generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Slovenskej republiky PhDr. Katarína Kosová. Na podujatí organizovanom Pamiatkovým úradom SR v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli národnej kultúrnej pamiatky – kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore sa ďalej zúčastnili zástupcovia Sekcie pamiatkového dedičstva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, riaditelia slovenských kultúrnych inštitúcií, pracovníci Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov, ale aj širšia odborná a laická verejnosť.
(red.)
Stiahnite si pozvánku (pdf, 524 kB) (PDF, 523 kB)
