7. augusta 2019
Mesto
Bardejov, Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v
Bratislave a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky Vás pozývajú na XXVII.
odbornú konferenciu Bardkontakt 2019: Problematika mestských
pamiatkových centier, ktorá sa uskutoční v dňoch 19. – 20. august 2019 v
zasadacej miestnosti MsÚ na Radničnom námestí 16 v Bardejove. V
poradí už XXVII. ročník konferencie Bardkontakt je venovaný téme OBNOVA
FASÁD MEŠTIANSKEHO DOMU V HISTORICKÝCH JADRÁCH V KONTEXTE ŽIVOTA A
ROZVOJA OBCÍ.
V dňoch 19. – 20. septembra 2019 sa uskutoční v Medzinárodnom centre kultúry v Krakove už 5. ročník fóra dedičstva strednej Európy venovaný filozofickým otázkam, riadeniu a ochrane kultúrneho dedičstva. V tomto roku bude ústrednou témou vzťah dedičstva a životného prostredia. Medzinárodné centrum kultúry v Krakove je hlavným organizátorom podujatia, v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR spolu s krajinami V4.
V súvislosti s výstavbou polyfunkčnej budovy sa v priestore zasypaného toku Trnávky našli pozostatky neznámeho technického diela interpretovateľného ako bitúnok, garbiareň či mlyn. V nálezovej situácii sa na bývalom dne a brehoch Trnávky v hĺbke asi 2,5 až 3 metre našli torzá drevených kolov nesúcich pôvodne nadzemnú konštrukciu zložitejšieho pôdorysu. Ústredným prvkom situácie je drevený doskový žľab, či náhon osadený prostredníctvom drevených spojov na priečnych podvaloch v polohe dna koryta Trnávky.
Počas svojho 43. zasadnutia, ktoré sa konalo od 30. júna do 10. júla 2019 v Baku (Azerbajdžan), Výbor svetového dedičstva rozhodol o zapísaní 29 nových lokalít na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a o podstatnom rozšírení jednej už zapísanej lokality. V súčasnosti tak na Zozname figuruje 1121 lokalít nachádzajúcich sa v 167 krajinách sveta.
Mesto
Nitra dňa 22. 6. 2019 vyhlásilo architektonickú súťaž na obnovu budovy
kina, známeho ako Kino Palace, so zámerom jeho využívania na kultúrne
účely, ťažiskovo pre potreby viacerých foriem scénického umenia, hudby a
vizuálneho umenia. Budova sa nachádza v pamiatkovej zóne mesta a nie je
vyhlásenou národnou kultúrnou pamiatkou. Na základe archívneho výskumu
sa však pred niekoľkými rokmi podarilo zistiť, že zdanlivo mladšia
stavba je v skutočnosti architektonickým dielom, ktoré v roku 1925
projektoval významný architekt Friedrich Weinwurm. Súčasný vzhľad kina
je až výsledkom jeho neohľaduplnej prestavby v 50. rokoch 20. storočia.
Pamiatkový úrad SR spolu s Ministerstvom kultúry SR a občianskym združením Zachráňme hrady – združenie na záchranu historických budov bol ocenený Národnou cenou ICOMOS Slovensko - Dedičstvo pre budúcnosť za výnimočnú aktivitu vedúcu k posilňovaniu a informovanosti verejnosti k hodnotám kultúrneho dedičstva. Ocenená bola činnosť pri záchrane najmä hradných ruín v programe dotačnej schémy MK SR a v spolupráci s Ministerstvom sociálnych vecí a rodiny a jeho programom zapojenia nezamestnaných do týchto aktivít.
Počas realizácie 1. etapy reštaurátorského výskumu zameranej na interiér národnej kultúrnej pamiatky – Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici bolo nájdené románske okno na západnej strane transeptu pôvodne osvetľujúce bočnú severnú svätyňu. Na základe obdobných indícii na ploche muriva s omietkami a nátermi bolo potvrdené ďalšie románske okno na západnej strane transeptu pôvodne osvetľujúce bočnú južnú svätyňu.
Pri obnove južnej hospodárskej budovy v priestore národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľ v Holíči sa počas výskumu Mgr. Andreja Žitňana našli pozostatky piatich murovaných architektúr. Na základe predbežného vyhodnotenia sú v nálezovej situácii sledovateľné dve vývojové etapy. Zaujímavá je najmä staršia, stredoveká etapa, ktorá je tvorená kamennými základmi pilierov a masívnym kamenným múrom severojužnej orientácie.
Poslednú nedeľu v marci polícia ohlásila KPÚ Trnava nález kostrových pozostatkov v južnej časti okresu Galanta, ktoré našli poľovníci pri norovaní líšok. Po obhliadke nálezu sa vzhľadom na riziko poškodenia alebo vykradnutia hrobu rozhodlo ihneď začať so skúmaním. Práce v ten deň skončili až za tmy a neskôr sa ešte dokončilo dokumentovanie a dohľadávanie. Hrob datovali medené záušnice (vlasové kruhy) tvaru vŕbového listu do klasickej fázy nitrianskej kultúry staršej bronzovej doby (2150 – 1930 p. n. l.). 