Počas svojho 43. zasadnutia, ktoré sa konalo od 30. júna do 10. júla 2019 v Baku (Azerbajdžan), Výbor svetového dedičstva rozhodol o zapísaní 29 nových lokalít na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a o podstatnom rozšírení jednej už zapísanej lokality. V súčasnosti tak na Zozname figuruje 1121 lokalít nachádzajúcich sa v 167 krajinách sveta.
Na prelome januára a februára si rybár v riečisku Váhu pri Dvorníkoch v okrese Hlohovec všimol vďaka nízkemu stavu vodnej hladiny predmet, ktorý navonok vyzeral ako kameň, ale bol veľmi ťažký (cca 8 kg) a mal zvláštny tvar, preto ho ako zaujímavosť priniesol do Vlastivedného múzea v Hlohovci na určenie. Po očistení predmetu pracovníci múzea v domnelom kameni rozpoznali vzácny archeologický nález – minimálne 9 železných polotovarov kopijovitého a nožovitého tvaru. 
Do osláv rôznych výročí v mnohonásobne jubilejnom roku 2018 prispieva ochrana pamiatok vlastnými medzníkmi. Celé číslo sme sa symbolicky rozhodli venovať najvýznamnejšiemu slovenskému architektovi 20. storočia a „nášmu prvému šéfovi“ – Dušanovi Samuelovi Jurkovičovi – v snahe pripomenúť si 150. výročie jeho narodenia. Ako vládny komisár pre ochranu pamiatok na Slovensku položil základy prvého slovenského pamiatkového orgánu a pamiatkovej starostlivosti vôbec. Ďalšou významnou udalosťou, od ktorej uplynulo 60 rokov, bolo prijatie prvého československého pamiatkového zákona a zriadenie Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.
V dňoch 20. júna až 20. augusta 2019
prebieha v Rytierskej sále Rožmberského paláca Pražského hradu výstava
Drevené kostoly na Slovensku. Na výstave sa podieľa Správa Pražského
hradu a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Výstava sa koná pod
záštitou prezidenta Českej republiky, Miloša Zemana. 
Mesto
Nitra dňa 22. 6. 2019 vyhlásilo architektonickú súťaž na obnovu budovy
kina, známeho ako Kino Palace, so zámerom jeho využívania na kultúrne
účely, ťažiskovo pre potreby viacerých foriem scénického umenia, hudby a
vizuálneho umenia. Budova sa nachádza v pamiatkovej zóne mesta a nie je
vyhlásenou národnou kultúrnou pamiatkou. Na základe archívneho výskumu
sa však pred niekoľkými rokmi podarilo zistiť, že zdanlivo mladšia
stavba je v skutočnosti architektonickým dielom, ktoré v roku 1925
projektoval významný architekt Friedrich Weinwurm. Súčasný vzhľad kina
je až výsledkom jeho neohľaduplnej prestavby v 50. rokoch 20. storočia. 
Pamiatkový úrad SR spolu s Ministerstvom kultúry SR a občianskym združením Zachráňme hrady – združenie na záchranu historických budov bol ocenený Národnou cenou ICOMOS Slovensko - Dedičstvo pre budúcnosť za výnimočnú aktivitu vedúcu k posilňovaniu a informovanosti verejnosti k hodnotám kultúrneho dedičstva. Ocenená bola činnosť pri záchrane najmä hradných ruín v programe dotačnej schémy MK SR a v spolupráci s Ministerstvom sociálnych vecí a rodiny a jeho programom zapojenia nezamestnaných do týchto aktivít.
Počas realizácie 1. etapy reštaurátorského výskumu zameranej na interiér národnej kultúrnej pamiatky – Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici bolo nájdené románske okno na západnej strane transeptu pôvodne osvetľujúce bočnú severnú svätyňu. Na základe obdobných indícii na ploche muriva s omietkami a nátermi bolo potvrdené ďalšie románske okno na západnej strane transeptu pôvodne osvetľujúce bočnú južnú svätyňu.
Pri obnove južnej hospodárskej budovy v priestore národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľ v Holíči sa počas výskumu Mgr. Andreja Žitňana našli pozostatky piatich murovaných architektúr. Na základe predbežného vyhodnotenia sú v nálezovej situácii sledovateľné dve vývojové etapy. Zaujímavá je najmä staršia, stredoveká etapa, ktorá je tvorená kamennými základmi pilierov a masívnym kamenným múrom severojužnej orientácie.
Poslednú nedeľu v marci polícia ohlásila KPÚ Trnava nález kostrových pozostatkov v južnej časti okresu Galanta, ktoré našli poľovníci pri norovaní líšok. Po obhliadke nálezu sa vzhľadom na riziko poškodenia alebo vykradnutia hrobu rozhodlo ihneď začať so skúmaním. Práce v ten deň skončili až za tmy a neskôr sa ešte dokončilo dokumentovanie a dohľadávanie. Hrob datovali medené záušnice (vlasové kruhy) tvaru vŕbového listu do klasickej fázy nitrianskej kultúry staršej bronzovej doby (2150 – 1930 p. n. l.). 
Národná kultúrna pamiatka Hostinec (č. ÚZPF 11568/1), získala svoju dnešnú podobu v priebehu troch základných stavebných etáp, pričom najstaršiu dochovanú stavebnú etapu predstavujú murivá pivnice pod jej východným krídlom, ktoré architektonicko-historický výskum datuje do 15. až začiatku 16. storočia. Na konci 17. storočia bol vybudovaný dvojpodlažný objekt – dnešné severné krídlo, čím vznikol uzavretý 4. krídlový komplex.
Dňa 7. 4. 2019 bol v rozhlasovej relácii RTVS Hosť dobrého rána odvysielaný rozhovor s Ľuborom Suchým z Krajského pamiatkového úradu Prešov, kde bola predstavená nová publikácia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky autorského kolektívu Suchý, Zacharová, Ižvolt, Ďurian pod názvom „Metodika identifikácie a výskumu historických krovov“. Zároveň boli vo vysielaní populárnou formou prezentované výsledky skúmania týchto konštrukcií na našom území. Odborným pracovníkom Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov bola metodická publikácia odprezentovaná v konferenčnej sále Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore. Metodika bude slúžiť ako pri výkone štátnej služby, tak aj pri dokumentovaní historických krovových konštrukcií.
Pamiatkový úrad SR a jeho zamestnanci
vyjadrujú solidaritu a podporu svojim francúzskym kolegom, Parížanom i
celej krajine. Správa o požiari parížskej katedrály Notre Dame nebola
úderom len pre Francúzsko, ale hlboko zasiahla všetkých, ktorí si cenia
jej historickú, architektonickú a duchovnú hodnotu. Katedrála Notre Dame v Paríži je srdcom
mesta, symbolom Francúzska, európskeho kresťanstva a živým svedkom
takmer 900 rokov európskej histórie. Považuje sa za jednu z najkrajších
stavieb francúzskej gotickej architektúry ...