UPOZORNENIE! Konferencia Bardkontakt 2020 sa z rozhodnutia Mestského krízového štábu,
ktorý zasadal 11.9.2020, v pôvodnom termíne vzhľadom na vývoj situácie v
súvislosti s ochorením Covid-19 neuskutoční a odsúva sa na neskorší
termín. O náhradnom termíne a forme konania konferencie vás budeme
informovať!
Príbeh „Zeleného domu“ sa začal písať v marci 2002, keď vlastník začal s prípravou prestavby a prístavby rodinného domu na Rhodyho 14 v Bardejove, ktorý je/bol nehnuteľnosťou v pamiatkovom území PR Bardejov. Príprava prestavby prebehla štandardným úradným postupom, projektová dokumentácia úpravy bola odsúhlasená. Osemnásťročná peripetia sa začala až realizáciou nepovolenej nadstavby tretieho nadzemného podlažia vtedy dvojpodlažného domu v rozpore s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou. Napriek konaniam KPÚ Prešov, PÚ SR, mesta Bardejov - stavebného úradu, Krajského stavebného úradu, Inšpekcii ŽP, súdom vo všetkých stupňoch až po Najvyšší súd SR, pokutám, sankciám, výzvam, zastaveniam stavby, opatreniam na nápravu, zákazom, postupom podľa pamiatkového aj stavebného zákona, pokračoval stavebník v stavaní 3. nadzemného podlažia ...
Mauzóleum rodiny Vietorisovcov v Horovciach bolo postavené začiatkom 19. stor. Ladislavom Vietorisom st., je situované v extraviláne obce, na úpätí vŕšku Hôrka, na ktorom sa nachádza aj rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice s areálom. Rod Vietorisovcov prišiel do Horoviec po odkúpení majetkov Madočányovcov, pričom v 19. stor. boli významnou rodinou v Trenčianskej stolici, kde jej príslušníci získali najvyššie stoličné i vládnuce funkcie. (Ladislav Vietoris sa v roku 1848 stal komisárom viedenskej vlády pre Trenčiansku stolicu.) Rodinná hrobka predstavuje hmotný doklad kultúrneho vývoja v obci a jej širšom okolí tohto obdobia. Zároveň dokumentuje donátorské aktivity rodu Vietoris v tejto lokalite.
Pamiatkový úrad príjme do pracovného pomeru na pracovisko Ekonomicko-prevádzkového úseku na referát priamo riadený námestníkom EPÚ: Referenta Verejného obstarávania
Termín nástupu: 1.10.2020
Detail ponuky v článku.
Počas tretieho májového víkendu sa pod vedením pracovníčky KPÚ Nitra uskutočnil povrchový zber a prieskum detektorom kovov hradiska v kat. úz. Veľké Lovce, okr. Nové Zámky. Predmetný prieskum bol vyvolaný podnetom ohlasovateľa, ktorý kontaktoval archeológa Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch s podozrením na ničenie archeologického náleziska, lokalizácia ktorého sa podľa jeho slov pravdepodobne dostala do zvýšeného povedomia nelegálnych hľadačov archeologických nálezov v súvislosti so zverejnením LIDAR-ových dát na portáli ZBGIS. Následne bolo v rámci
interinštitucionálnej spolupráce zorganizované stretnutie zástupcov KPÚ
Nitra, MJT v Nových Zámkoch, Katedry archeológie FF UKF v Nitre, AÚ SAV v
Nitre a súkromnej archeologickej spoločnosti za účelom záchrany
ohrozenej archeologickej lokality a tamojších nálezov.
Začiatkom roka 2020 sa začala komplexná obnova exteriéru rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, počas ktorej boli za aktívnej účasti reštaurátora, akad. soch. Štefana Kovaľa, premiestnené renesančné kamenné epitafy z oporných pilierov kostola do priestoru dufartu Domu ľubovnianskeho mešťana na Nám. sv. Mikuláša 21 v Starej Ľubovni. Renesančné epitafy boli vyhotovené v 16.-17. storočí a boli určené na prezentáciu v interiéri kostola. Do exteriérových oporných pilierov kostola boli vložené v r. 1905 počas celkovej obnovy kostola, ktorú vtedy inicioval farár Ján Csumitta. V 50. rokoch 20. storočia boli oporné piliere okolo epitafov obložené travertínovým obkladom.
Košice so svojimi troma hlavnými pásmi hradieb patrili už od stredoveku k najlepšie opevneným mestám v strednej Európe. Zároveň boli aj zbrojnicou Horného Uhorska – sídlili tu vďaka tomu cisárska i kráľovská, i mestská zbrojnica, delolejárne, vysoké vojenské úrady, či hlavný hornouhorský kapitán. Opevnenie obkolesovalo stredoveké jadro mesta. Tvoril ho hradbový múr s dovnútra otvorenými hranolovými vežami a prvý okruh hradieb bol postavený už v druhej polovici 13. storočia. Neskôr v 14. a 15. storočí pribúdali ďalšie okruhy a rozšírenia, nazvané podľa panovníkov – žigmundovská, jiskrovská, korvínovská. Archeologicky prezentovaný areál tzv. Dolnej brány v Košiciach - pozoruhodnosť Hlavnej ulice - predstavuje súbor navzájom prepojených objektov opevnenia a neskoršieho systému kanalizácie mesta.
V priebehu prvej polovice roku 2020 Pamiatkový úrad
Slovenskej republiky ukončil pamiatkovú obnovu a rekonštrukciu
Depozitára archeologických nálezov, ktorý bude slúžiť na dočasné, ale aj
trvalé uchovanie archeologických nálezov z územia celého Slovenska.
Nachádza sa v Trnave, v areáli NKP Káčerov majer na Cukrovej ul. 1, kde
sídli aj Krajský pamiatkový úrad Trnava. V súčasnosti je pripravený na
prijímanie archeologických nálezov.
Tento významný objav súvisí s národnou kultúrnou pamiatkou rímskeho vojenského tábora (kastel) v polohe Leányvár /Dievčí hrad/ pri obci Iža. Kastel bol vybudovaný na brehu Dunaja ako ľavobrežné predpolie rímskeho legionárskeho tábora (kastrum) Brigetio, nachádzajúceho sa na území dnešnej obce Szőny pri Komárome v Maďarsku. Kastel je za slovenskú stranu nominovaný ako súčasť rímskeho pohraničného pásma Limes romanus, spolu s Rusovcami, do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri zhromažďovaní podkladov na spracovanie aktualizačného listu národnej kultúrnej pamiatky uvedeného rímskeho auxiliárneho tábora archeológ Krajského pamiatkového úradu Nitra Mgr. Pavel Paterka zistil, že prvopočiatky archeologickej prospekcie polohy súviseli s činnosťou dr. Flórisa Ferencza Rómera, ktorý sa o Leányvári prvýkrát zmienil v roku 1863.
Za necelý rok KPÚ Trnava so Západoslovenským múzeom v Trnave skúmali náhodné nálezy objektov z kamennej doby v Šelpiciach, o ktorých už bolo informované na našom webe a v Suchej nad Parnou. O náleze v druhej uvedenej obci sa KPÚ Trnava dozvedel sprostredkovane od spolupracovníka. Nálezcu pri stavbe pivnice v záhrade rodinného domu upútali koncentrácia keramických črepov a štiepaná industria (kamenné artefakty). Vo výkope sa s pomocou nálezcu, jeho syna a dobrovoľníka preskúmala časť sídliskovej jamy. V pôdoryse mala tvar zrezaného oválu a jej dno bolo v hĺbke 185 cm. Našlo sa v nej množstvo archeologických predmetov vrátane torz keramických nádob. Na dvoch črepoch sa zachovali zvyšky maľovanej výzdoby. Z industrie sa identifikovali surovina, čepele, úštepy a škrabadlo.
Hodnota archeologických nálezov spočíva najmä v ich schopnosti vypovedať o ľudských aktivitách v dobách, z ktorých nemáme iné zdroje informácií. Najväčšiu vypovedaciu schopnosť majú vtedy, keď je dôkladne zaznamenaný ich kontext, ktorým odkrývajú širšie súvislosti. Pokiaľ je nález vyzdvihnutý neodborne, bez dokumentácie nálezových okolností, stráca väčšinu svojej informačnej hodnoty. Podobne v prípade, keď sú z archeologického náleziska ukradnuté vybrané nálezy, skreslí sa obraz o konkrétnej lokalite. V prípade takto ovplyvnených výsledkov výskumov na viacerých lokalitách dochádza v konečnom dôsledku k skresleniu obrazu o danej dobe, ktorý nie je možné doplniť inými zdrojmi informácií. Takto prichádzame o vierohodný prameň poznania našej minulosti.
Mestská pamiatková rezervácia Košice je v našej krajine najväčším pamiatkovo chráneným územím. Tu pôsobí ako odborný poradný orgán primátora aj osobitná Komisia pamätihodností mesta so zastúpením pamiatkarov. Náleží jej bohatá a zaujímavá agenda, a v rámci nej aj tzv. depozitár artefaktov. Už v roku 2006 ho mesto zriadilo pre vyhľadávanie a zhromažďovanie autentických hmotných dokladov a dokumentov, súvisiacich so záchranou pamiatok, iniciátormi boli poslanci mestského zastupiteľstva, Krajský pamiatkový úrad Košice a členovia Spolku pre podporu skrášľovania mesta Košice. Dlhoročným akčným odborným správcom depozitára bol od počiatku až do jesene 2019 známy historik umenia, bádateľ a aktivista Mgr. Gabriel Kladek.
