Z archeologického depozitára – teliatko z kolekcie hračiek Libuše Niklovej

V januári 2023 sme do Depozitára archeologických nálezov Pamiatkového úradu SR prijali viac ako 200 krabíc s archeologickými nálezmi pochádzajúcimi z výskumov spoločnosti Archeologická Agentúra s.r.o. Počas kontroly nálezov ma v jednom výskume zaujal predmet, ktorý nemožno klasifikovať ako archeologický nález v zmysle pamiatkového zákona, ale skôr nález kultúrnej a historickej hodnoty. Išlo o gumenú pískaciu hračku v podobe teliatka. Pochádza z výskumu na stavbe polyfunkčného objektu ORBIS v Nitre, ktorý zmienená spoločnosť realizovala v roku 2019.

Za archeologický nález zákon považuje hnuteľnú vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946. (1)

Predmety, ktoré svojou povahou nemožno klasifikovať ako archeologické nálezy, ale boli nájdené počas archeologického výskumu, bývajú pomerne často vyradené bez podrobného preskúmania. Vyčleňovanie takýchto nálezov by sa však malo vykonávať citlivejšie. Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že niektoré predmety vyrobené po roku 1918 majú kultúrnu a historickú hodnotu, často sú pripomienkou minulých čias alebo dôležitou súčasťou dejín a môžu byť nápomocné pri historickom výskume. Na prvý pohľad nenápadné teliatko, ktoré by niektorí archeológovia možno vyselektovali priamo na nálezisku a nenašlo by tak cestu do nášho depozitára, je toho krásnym príkladom. Niekomu sa táto hračka môže zdať povedomá, možno ste s ňou už prišli do styku a evokuje vám nostalgické spomienky na detstvo.  

Takéto teliatka sa sériovo vyrábali v rokoch 1956 – 1958 v závode Gumotex Břeclav v Československu. Boli súčasťou kolekcie hračiek navrhnutých Libušou Niklovou, československou dizajnérkou, návrhárkou hračiek a inovátorkou, ktorej práca bola ocenená v jej rodnej krajine, aj v zahraničí. (2) Pokiaľ ide o teliatko uložené v našom depozitári, na spodnej strane pravého predného kopýtka má vyobrazené číslo 29, zrejme výrobné číslo. Ďalšie údaje má zobrazené na trupe, nachádza sa tam logo v tvare mačky, typické pre výtvory Libuše Niklovej. Pod logom je modelové číslo 1724, ktoré bolo spoločné pre všetky kusy konkrétneho modelu hračky – teliatka. V poslednom rade sa na hračke uvádza MADE IN CZECHOSLOVAKIA, teda vyrobené v Československu.

Libuše Niklová sa narodila 1. apríla 1934 v Zlíne. V rokoch 1949 – 1953 študovala, v tom čase nový odbor, tvarovanie plastických hmôt, na Štátnej umeleckopriemyselnej škole Zdeňka Nejedlého v Zlíne a Uhorskom Hradišti. Navrhovaniu hračiek sa začala venovať v roku 1954, keď po maturite začala pracovať v Gumotexe Břeclav. Jej prvou hračkou, ktorá sa dočkala sériovej výroby bola gumená postavička Hurvínek. Počas jej pôsobenia v Gumotexe Břeclav navrhla viacero gumených pískacích postavičiek a zvieratiek, medzi inými aj kolekciu figúrok znázorňujúcich rôzne povolania. Okrem toho vytvorila aj spomienkové predmety pri príležitosti druhej československej spartakiády. Jej prvé výtvory boli lisované z penovej gumy, neskôr z vyfukovaného PVC a v šesťdesiatych rokoch boli odlievané z PVC. Hračky boli ručne domaľovávané latexovými farbami. V roku 1961 začala pracovať pre národný podnik Fatra Napajedla, na pracovnej pozícii návrhárka hračiek, kde zotrvala až do konca svojho života. Počas tohto obdobia si dala patentovať deväť vynálezov a tri národné priemyselné vzory. Významný bol patent na historicky prvú ohybnú hračku z plastu, o ktorý si požiadala v roku 1963 a ktorý získala v roku 1965. O rok neskôr bol vyrobený prvý harmonikový kocúr Líba, ktorý sa stal akousi ikonou jej tvorby. Postupne navrhla aj iné modely unikátnych harmonikových hračiek, ktoré mali hlavne podobu zvierat. Na ich výrobu sa používal polyetylén a detaily sa ručne domaľovávali alebo boli dorobené z plastových trubičiek. Predávali sa v rozloženom stave, pričom autorka sama navrhovala aj dizajn ich obalov. Myšlienka plastových ohybných hračiek bola tak revolučná, že sa ňou nechali inšpirovať aj v zahraničí. Najmenej v 25 krajinách sa vyrábali ich kópie alebo napodobeniny. V šesťdesiatych rokoch vytvorila aj tri hračky v podobe dopravných prostriedkov, inšpirovaných románmi Julesa Vernea. Sériovo sa vyrábali iba dve z nich. Ešte v roku 1963 navrhla svoju prvú nafukovaciu hračku, sliepočku. Práve v nafukovacích hračkách, vyrábaných z novoplastu, videla veľký potenciál, a preto v roku 1971 požiadala o patent na nafukovacie sedacie hračky, ktorý taktiež získala. O dva roky sa vo výrobe zrodil prvý nafukovací byvol. Postupne vytvorila aj ďalšie nafukovacie hračky, najčastejšie v podobe zvierat a postáv, ale aj rôzne lopty, plávacie kruhy, ležadlá, či bazény s modernými grafickými vzormi. Niektoré sedacie nafukovacie zvieratá mali aj funkciu pískania a pohyblivých očí. Unikátne boli jej nafukovacie hračky s dvojitým dnom, ktoré sa mohli používať pri hre na vode. Do jedného vaku sa napustila voda a do druhého vzduch, vďaka čomu sa predmet pohyboval po hladine, ale neprevrhol sa. Libuše Niklová zomrela 5. júna 1981 v Zlíne (vtedajší Gottwaldov). Počas svojej kariéry vytvorila viac ako 230 originálnych hračiek a viac ako 100 vzorov, ktoré sa tlačili hlavne na nafukovacie lopty, plávacie kruhy, ležadlá a bazény. Jedinečným spôsobom spojila funkčnosť s umením. Bola si vedomá toho, že prostredníctvom hračiek sa dieťa učí, spoznáva svet a utvára svoju osobnosť. Navrhovala hračky, ktoré boli farebné, mali pekné tvary, výzdobu, nezabudnuteľnú vôňu a zvuk. Vďaka použitým materiálom mali aj dlhú životnosť a na vtedajšie pomery boli cenovo veľmi dostupné. Jej tvorba je dodnes prezentovaná napr. v zbierkach Múzea moderného umenia v New Yorku, v Múzeu Viktórie a Alberta v Londýne, v Múzeu dekoratívnych umení v Louvre v Paríži, v Múzeu moderného umenia v Tokiu alebo v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe. Za svoju prácu získala mnohé ocenenia. V roku 2012, pri príležitosti udeľovania cien Czech Grand Design, bola in memoriam, ako prvá žena dizajnérka, uvedená do Siene Slávy. (3)

Hračka v podobe teliatka, ktorá našla svoj nový domov v našom depozitári, sa zrodila už v prvých rokoch profesionálnej kariéry Libuše Niklovej. Pri porovnaní s inými kusmi toho istého modelu je neprehliadnuteľná jedinečnosť každého z nich, práve vďaka ručnému domaľovávaniu detailov. O osude jej majiteľa nemáme, žiaľ, žiadne informácie. Na stave hračky je badateľné, že prežila pod zemou niekoľko desaťročí, po umytí a očistení je z nej však pekná retro dekorácia.

Som veľmi rád, že daný archeologický výskum, okrem iných významných výsledkov, objavil aj zabudnutý kúsok niečieho detstva. Vďaka nemu sme sa aspoň na chvíľu preniesli do čias svojho detstva alebo detstva našich rodičov. Pripomenuli sme si tiež významnú ženu, ktorá svojimi výtvormi inovovala výrobu a dizajn hračiek v Československu a vyčarila úsmev na tvárach mnohých detí.

Autor textu: PhDr. Martin Horváth, PÚ SR

Použité zdroje:

1 - Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

2 - Oficiálna webová stránka venovaná Libuši Niklovej a jej tvorbe. [on-line], [cit. 2023-05-25]. Dostupné na internete: ˂https://www.libuseniklova.cz˃.

3 - KRUPIČKOVÁ, Lucie. Hry a hračky v životě dítěte. Bakalářská práce. Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, Katedra výtvarné výchovy, 2013, str. 41 – 45; Oficiálna webová stránka venovaná Libuši Niklovej a jej tvorbe. [on-line], [cit. 2023-05-27]. Dostupné na internete: ˂https://www.libuseniklova.cz˃.