Tradičné ručné zvonenie a zvonári – filmové stopy krehkého dedičstva
Zvonársky fenomén
Zvony ako hudobné a súčasne aj kultové nástroje slúžia od archaických čias vo viacerých kultúrach sveta na zvolávanie ľudí na bohoslužby, oznamujú čas, úmrtie, príchod vzácnych hostí, ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajú búrky, víchrice a oznamujú iné mnohé príležitosti, ktoré sa dotýkajú života ľudí. Slovensko sa cez zvony, zvonárov a zvonolejárov zbližuje so spoločnou históriou celej Európy. Zvon je stále živý hudobný nástroj, a ako žijúca pamiatka je pri citlivom používaní udržateľná dodnes. Podmienkou jeho životaschopnosti je osobný prístup človeka. Nenahraditeľným špecifikom ručného zvonenia je totiž aj skutočnosť, že na rozdiel od elektrifikovaného zvonenia iba skúsený ľudský zvonár dokáže plynulo zladiť viaceré zvony či súbory zvonov pri zvonení správne do rytmu, alebo pri tom aj regulovať pohyb sŕdc zvonov (odmlky), či mnohé iné osobitné nuansy, keďže aj pre takéto funkcie a zvyky sú zvony koncipované. Na Slovensku sme jedným z posledných ostrovčekov ručného zvonenia v srdci Európy. Aj preto je v súčasnom svete elektroniky a digitalizácie, ustavične „vyzváňajúcich“ mobilov či nevkusných digitálnych zvonkohier potrebné chrániť v našich zvoniciach a kostolných vežiach vzácne historické zvony s ich autentickou hudbou. Vďaka živým zvonárom sú - alebo budú - nenahraditeľným hudobným i duchovným prameňom pre budúce generácie. Keďže ide o ohrozený kultúrny fenomén, v záujme jeho zachovania je preto nevyhnutné vzbudzovať jeho širokú podporu a celospoločenskú pozornosť, i nový záujem o neho. A to najmä v radoch samotných cirkevných komunít - aj v mladej generácii.
Zvonové desaťročie ...
Opomínaný fenomén tradičného ručného zvonenia na zvony a funkcie zvonárov u nás je, našťastie, už oficiálnou súčasťou národného nehmotného dedičstva – a to presne 10 rokov ! Vo svojej krehkej autentickosti a zároveň v ohrození sa ručné zvonenie stáva predmetom dlhodobého výskumu, oživeného záujmu, ba i pamiatkovej ochrany a bohatej prezentácie. Od roku 2011 je zapísané ako chránený prvok v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré ako prvá krajina na svete priznalo ručnému zvoneniu i zvonárom takúto hodnotu. Pamiatkový úrad SR je tiež nositeľom certifikátu o tomto zápise. Ide tu v praxi o najlepšiu techniku rozoznievania zvonov ľudským citom zvonárov, osobitný fenomén našej kultúry, ktorý je neoddeliteľným „zvukovým sprievodcom“ každodenného života. Od najstarších dejín je významnou súčasťou lokálnej i národnej identity, kultúry a historickej tradície konkrétnych lokalít i v celoslovenskom meradle. Ide však o ohrozené nehmotné dedičstvo, neodlučne prepojené s dedičstvom hmotným. Predmetom pamiatkovej ochrany je totiž len samotný zvon spolu so všetkými originálnymi funkčnými súčasťami (príslušenstvom), ktoré pritom podmieňujú zachovanie jeho autentického zvuku. To je aj dôvodom ochrany autentického spôsobu rozoznievania zvona – ručného zvonenia, zabezpečovaného zvonárom. Zachovanie tejto formy pohonu zvonov je zároveň aj spôsobom ochrany a zachovania pôvodného zvonového príslušenstva zvonov vo svojej hmotnej podstate. Napokon: pamiatkarom sa darí všetko podstatné i aktuálne k mnohorakým zvonárskym témam už sedem rokov zdieľať so svetom vďaka praktickej metodike pamiatkovej ochrany zvonov, a to v podobe príručky „do vrecka“, zverejnenej v PDF podobe na
