Rímskokatolícky Kostol sv. Urbana a sv. Donáta v Hontianskych Nemciach-Viniciach, okr. Krupina
Na Slovensku je doposiaľ viacero stredovekých sakrálnych objektov, ktorým sa nevenovala náležitá pozornosť. Jedným z takýchto „skrytých pokladov“ je aj malý vinohradnícky Kostol sv. Urbana a Donáta. Sprístupňuje ho severozápadne sa vinúca cesta od Hontianskych Nemiec do svojráznej vinohradníckej osady Vinica. Na malom návrší dominuje zvlnenému krajinnému reliéfu solitérne situovaný kostolík a vytvára tak pôsobivú panorámu. Už jeho poloha naznačuje jeho stredoveký pôvod. Datovanie vzniku kostolíka nie je jednoznačne doložené, keďže tu dosiaľ neprebehol pamiatkový výskum. Pri jeho datovaní sa môžeme aktuálne oprieť len o analýzu architektúry a historický kontext, ktorý v tejto lokalite dokladá tradíciu vinohradníctva už v polovici 13. storočia. Podľa pôdorysnej dispozície pozdĺžneho jednolodia s polygonálne ukončenou svätyňou a malými úzkymi polkruhovo ukončenými oknami ide o jednoduchú gotickú kaplnku, ktorú môžeme datovať do 14. storočia. Mala pravdepodobne plochý drevený strop a západnú emporu v lodi, ktorá sa polkruhovým víťazným oblúkom otvárala do svätyne zaklenutej pravdepodobne neskôr deštruovanou klenbou. Kostolík mal tri gotické murované oltáre, hlavný a dva bočné po stranách víťazného oblúka. Prístupný bol primárne portálom z južnej strany. Na základe faktu, že kostolík nie je doložený v žiadnych stredovekých súpisoch farností je možné predpokladať, že nikdy nebol farským kostolom, ale slúžil zrejme len ako kaplnka farského Kostola sv. Martina v Hontianskych Nemciach.
V priebehu 16. – 17. storočia je možné predpokladať, že pod vplyvom dobových udalostí podmienených priamou hrozbou Osmanov a z toho vyplývajúcimi hospodárskymi problémami obyvateľov Hontianskych Nemiec, bol kostolík neudržiavaný. Prispieť k tomu do určitej miery mohli aj komplikované náboženské vzťahy, prípadné strety prebiehajúcej reformácie a rekatolizačných snáh a rôzne paralelne prebiehajúce udalosti v rámci stavovských povstaní uhorskej šľachty, z ktorých niektoré sa odohrávali priamo v regióne Hontu.
Komplexná baroková obnova schátraného kostola sa realizovala až koncom 17., resp. začiatkom 18. storočia, ako to vyplýva zo zmienok v kanonických vizitáciách. Inicioval ju kňaz a ostrihomský kanonik Tomáš Petróci (*1641 Hontianske Nemce – †19.8.1714 Trnava), pravdepodobne niekedy po roku 1689, z vďaky za oslobodenie po návrate z osmanského zajatia. V nadväznosti na obnovu prišlo aj k jeho opätovnému vysväteniu ako kaplnky, pričom na počesť donátora získal patrocínium sv. Tomáša s ďalšími dvomi konpatrocíniami sv. Urbana a sv. Donáta. Svedčia o tom zápisnice kanonických vizitácií z rokov 1761 a 1779. Niekedy v priebehu 19. storočia patrocínium sv. Tomáša zaniká, lebo nie je značené katastrálnej mape z roku 1868 a doposiaľ sa zachovali len patrocíniá sv. Urbana a Donáta s väzbou uvedených svätcov na vinohradníctvo. Kostol bol v rámci barokovej obnovy zaklenutý v lodi valenou klenbou s dvomi pármi protistojných lunetových výsečí s hrebienkami na okrajoch a v polygonálnej časti svätyne piatimi lunetami s vrcholmi napojenými na ústredný jednoduchý plochý kruhový svorník a s jedným poľom valenej klenby s dvojicou prostistojných výsečí. Popri novej klenbe kostol získal pravdepodobne aj nový krov so šindľovým prestrešením a v lodi novú barokovú emporu a kostolné lavice. Sprístupňovali ho dva vstupy – južný a západný, ktoré boli zrejme taktiež novo osadené v rámci tejto barokovej obnovy. Kamenné architektonické prvky oboch portálov sú veľmi jednoduchého kubusového tvaroslovia, v podstate bez výraznejšieho architektonizujúceho riešenia a zodpovedajú úrovni kamenárskeho spracovania miestnej produkcie, ktorú reprezentovali napr. vstupné bránky domov, dokumentované v Hontianskych Nemciach ešte v polovici 20. storočia. Počas obnovy bola na podlahe uložená aj nová kamenná dlažba tvorená obdĺžnikovými dlaždicami. V drevenej vežičke vtiahnutej do strechy v osi západného štítu bol osadený zvon. V rámci týchto úprav bol pravdepodobne vo svätyni umiestnený aj barokový ambitový oltár, pričom priestor za ním bol využívaný ako sakristia. Mal ústredný obraz so zobrazením sv. Tomáša apoštola a po stranách ho dopĺňali sochy biskupov mučeníkov sv. Donáta a Urbana, ktoré deklarovali už spomínané trojpatrocínium kostola.
Z novodobých úprav je známa predovšetkým oprava kostola, ktorá nasledovala po požiari zo dňa 29.6.1931, kedy zhorela strecha so šindľovou krytinou a roztopil sa pri tom aj barokový zvon vo vežičke. Pri oprave došlo k osadeniu škridlovej krytiny, ktorá bola následne ešte niekedy pred rokom 1960 vymenená za pozinkovaný falcovaný plech, ktorý je tu zachovaný dodnes.
V 80. rokoch 20. storočia bola realizovaná generálna oprava kostolíka, počas ktorej bol v exteriéri omietnutý, došlo k odstráneniu barokovej drevenej trojkrídlovej empory, barokových drevených kostolných lavíc a z vnútra bol vybielený. Došlo aj k odstráneniu všetkých troch stredovekých kamenných murovaných menz – t. j. hlavného oltára aj k nemu patriacim schodíkovým stupňom a oboch bočných oltárov po stranách víťazného oblúka. Boli vymenené okenné a dverné výplne, ktoré nahradili drevené historizujúce novotvary s historizujúcim železným kovaním. V súvislosti s odstráneným menz a empory bola upravená aj podlaha.
Kostolík si napriek prežitým búrlivým časom a neraz aj pomerne výrazným úpravám doposiaľ zachoval značné kúzlo, vyplývajúce z jeho zachovaných pamiatkových hodnôt. Preto sa opodstatnene stal ďalšou pamiatkou evidovanou v našom pamiatkovom fonde.
Za spoluprácu pri archívnom výskume ďakujem PhDr. Miroslavovi Lukáčovi z Múzea Andreja Sládkoviča v Krupine.
Autorka textu: Mgr. Michaela Kalinová, PhD., Pamiatkový úrad SR
