Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Aktuality
  3. Detail

KPÚ Košice - Náhrobok, skrývajúci príbeh Marie Bárkány, slávnej herečky z Košíc

KPÚ Košice
01 – Mária Bárkány, cca r. 1900, zdroj: Židovská náboženská obec Prešov ©

Mapka Košické kiná nám pripomína, že Košice nemajú ani slávne filmové štúdiá, ani sa tu nenatáčajú vychytené seriály. Napriek tomu Košice žijú filmom od počiatku jeho histórie. Svedčia o tom obľúbené „stánky múz“ už od 19. storočia, ktoré obohatili spoločenský život mesta, desaťročia obľúbeného „Filmového festivalu pracujúcich“ v košickom amfiteátri, a samozrejme, i Art Film Fest, ktorý sa tu udomácnil v 21. storočí. Vďaka divadlu a filmu si tu možno viac uvedomujeme, kedy a čo v našich životoch (len) hráme, ako pôsobíme, kedy sme naozaj sami sebou, a kým naozaj sme. 

Kým bola pozoruhodná košická rodáčka - herečka Mária Bárkány? Práve v pripomienke na každoročne skvelú júnovú atmosféru medzinárodného festivalu Art Film Fest v našom meste si ju chceme sprítomniť aspoň krátkou pamiatkarskou upútavkou jej dobrodružného životného príbehu. Mária Bárkány sa narodila 2. marca 1852 v Košiciach ako jedna zo šiestich dcér košického židovského obchodníka Jakuba Bárkánya, ktorý ju v mladom veku poslal do Viedne, aby sa tam vyučila za kníhviazačku, či účtovníčku. No Mária sa namiesto toho dala na hereckú dráhu, snívajúc o ideále herečky, akou pre ňu vraj bola Charlotte Wolter. Jej mimoriadne herecké a spevácke nadanie objavili známi herci Carl Laroche a Adolf Sonnenthal, a tak už vo veku 15 rokov bravúrne debutovala v divadle vo Frankfurte nad Mohanom v roli Adrienne Lecouvreur. Neskôr pôsobila v divadle Thalia v Hamburgu a v Hoftheatri v Berlíne. Už ako uznávaná herečka s veľkým úspechom absolvovala vystúpenia aj v iných nemeckých či svetových divadlách - v Hannoveri, Drážďanoch, Lipsku, v Budapešti, v Moskve a v Petrohrade, v Rige, ako aj v New Yorku. Medzi jej najlepšie úlohy patrili Gretchen, Júlia, Fedora a hlavné postavy v hrách Jane Eyre, Maria Stuart a Panna Orleánska. Jej meno sa spomínalo vedľa mien svetových herečiek, akými boli Eleonora Duse, Ellen Terry či Sarah Bernhardt. Je známe, že v Petrohrade hrala v rovnakej roli ako legendárna francúzska diva Sarah Bernhardt, a zažila tu veľký úspech a vrelé prijatie. Doma v Košiciach vystupovala aj na dobročinných predstaveniach ženského spolku. V ére nemého filmu si zaúčinkovala (v r. 1913) aj v dramatickom filme francúzskej spoločnosti Le Film dˋArt „Previnilá matka“. Zomrela v Berlíne v roku 1928, a jej telo, ako si to sama priala v testamente, previezli do rodných Košíc. Jej neter Irma Weile darovala predmety z jej pozostalosti (šaty, korešpondenciu, plagáty, fotografie ..) do zbierky Židovského múzea v Prešove, a sú dodnes vo vlastníctve ŽNO Prešov. Hrob tejto európskej herečky, doma zabudnutej, vo svete milovanej, je možné z pohľadu fanúšika, či v spomienke na jej osudy navštíviť v neologickej časti židovského cintorína na Rastislavovej ulici v Košiciach, presnejšie na parcele C/II-29-12. Je dokonca samostatne evidovaný ako národná kultúrna pamiatka, a upúta aj ako zaujímavá ukážka „náhrobkového“ umenia na Slovensku. Je tu kamenná smútočná urna s vavrínovým vencom a stuhou, skrývajúcou názvy herečkiných divadelných úloh. Sťaby s tichým doznievajúcim potleskom v duši tu prechádzame dejinami divadla, keď tu v nemčine čítame - Deborah, Magda, Tekla, Ophelia, Maria Stuart, Margarethe, Emilia Galotti, Jungfrau von Orleans. Zachovali sa tu aj zvyšky bronzových písmien z jej mena a dátumy i miesta narodenia a úmrtia. Urna stojí na piedestáli, na ktorom je vyrytý ešte aj hebrejský nápis. Ten prezrádza krásne židovské meno herečky - Miriam bat Jakov, a pre šikovných lúštiteľov aj presný dátum jej odchodu na večnosť (9. deň v mesiaci av roku 688 malého židovského letopočtu), teda 26. júl 1928, v Berlíne. Náhrobná doska má tvar štylizovanej otvorenej knihy, s písmom, rytým do kameňa. Podrobné údaje a popis, z ktorého sme čerpali, spracoval Maroš Borský.

Ak aj Vás v týchto júnových filmovo-festivalových časoch s domácou nostalgiou zaujal skutočný príbeh života a náhrobku Márie Bárkány, viac nájdete v otvorenej knihe internetu napríklad na:

findagrave.com alebo geni.comMgr. J. Gembický, KPÚ Košice

Bibliografické zdroje (výber): ALMÁŠIOVÁ, Lucia: Fotografie v zbierke Židovského múzea v Prešove. (In): Poklady Židovského múzea v Prešove (Maroš Borský, Jana Švantnerová a kol.). Bratislava, 2019, ISBN 978-80-969720-9-8, s. 41 – 69; s. 166 – 169 (Slávne herečky) - heslo v katalógu.

BORSKÝ, Maroš: Podklad na výhlásenie za NKP: náhrobok M.Bárkány, interné spracovanie, 2012. In: archív KPÚ Košice. 

01 – Mária Bárkány, cca r. 1900, zdroj: Židovská náboženská obec Prešov ©
Židovský neologický cintorín v Košiciach (zátišie – život na cintoríne, kvety pre herečku), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
02 – Židovský neologický cintorín v Košiciach (celkový pohľad, horná časť), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
03 – Náhrobok Márie Bárkány, celok (širší pohľad), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
04 – Náhrobok Márie Bárkány, detail (čb, súčasný), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
05 – Náhrobok Márie Bárkány, celok (čb, súčasný), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
06 – Náhrobok Márie Bárkány, detail nápisu (zadná časť), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
07 – Náhrobok Márie Bárkány, detail (urna), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
08 – Náhrobok Márie Bárkány, detail (platňa – kniha), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
Náhrobok Márie Bárkány, detail nápisu (urna), foto: J.Gembický, KPÚ Košice
Náhrobok Márie Bárkány, detail stuhy, foto: J.Gembický, KPÚ Košice
Náhrobok Márie Bárkány, detail stuhy s nápismi, foto: J.Gembický, KPÚ Košice
Židovský neologický cintorín v Košiciach (celkový pohľad, dolná časť), foto: J.Gembický, KPÚ Košice