Nad-časový poklad vo veži
188 rokov staré listiny, nájdené v časovej schránke vo vežištítnického rímskokatolíckeho kostola
Počas obnovy strechy veže rímskokatolíckeho kostola sv. Júdu Tadeáša v Štítniku bola objavená v makovici pod kovovým krížom drevená časová schránka, ktorá ukrývala listiny z rokov 1834 a 1865.
Koncom roka 2022 sa uskutočnila obnova strechy veže rímskokatolíckeho kostola svätého Júdu Tadeáša v Štítniku, ktorá bola realizovaná s pomocou štátneho príspevku z grantového systému Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“ podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok. Rímskokatolícky kostol v Štítniku je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá bola postavená v barokovom slohu v rokoch 1749 – 1753 ako jednoloďová stavba, s vežou, vstavanou do štítového priečelia severozápadnej vstupnej fasády. Nachádza sa na severozápadnej strane historického jadra Štítnika, ktoré je pamiatkovou zónou, a opticky uzatvára námestie. Veža je zastrešená štíhlou zvonovitou prilbou s lucernou, pôvodne bola pokrytá šindľom, ktorý už bol vo výrazne narušenom stave. V jej vrchole je kovová makovica s krížom. Po odstránení pôvodných šindľov bolo nevyhnuté makovicu s krížom z lucerny odobrať, aby počas obnovy nedošlo k ich poškodeniu. Vďaka tomu bola v makovici nájdená časová schránka v podobe drevenej škatule, pôvodne pravdepodobne prichytenej klincami o drevený trám, na ktorom spočíva kovová makovica. Klince medzičasom zhrdzaveli, ale schránka zostala nepoškodená na tráme. Nachádzali sa v nej tri dobové dokumenty, opatrené pečaťou štítnickej farnosti, vtlačenej do červeného pečatného vosku, a s podpisom štítnického katolíckeho farára. V prvom prípade to bol Ján Ružbacký (Joannes Ruzsbaczky), v druhom Andrej Šveda (Andreas Sveda).
Latinská listina z 27. apríla 1834 je správou o rekonštrukcii veže kostola, ktorú realizoval spišský majster Ján Kamenický (Joannes Kameniczky) za vlády rakúskeho cisára Františka II. a uhorského kráľa (cisára regenta) Ferdinanda I., keď bol županom Gemersko-malohontskej stolice Jozef Almáši (Josephus Almásy), vicežupanom Karol Abafi (Carolus Abaffy), štítnickým richtárom Pavol Geruška (Paulus Geruska) a vicerichtárom Ján Kirini (Joannes Kirinyi). K listine je pripojená ďalšia s básňou v dobovej slovenčine (slovakizovanej češtine), ktorej autorom je samotný katolícky farár Ján Ružbacký. Z básne sa dozvedáme, že drevená šindľová strecha veže (dokončená v roku 1753) vyhorela v roku 1803 počas požiaru a obnovili ju až po vyše tridsiatich rokoch - v roku 1834. V ďalších veršoch farár prosí Boha o ochranu novej veže, aby ju mohli všetci veriaci v pokoji užívať a počuli zvuk z nej vyzváňajúcich zvonov čo najdlhšie.
Čo predkowe naši kladli na tom miste
w roku 1753 we swem písme
to ohen w roku 1803 skazil.
Wčil mi našich časow okolostojičnosti
Potomkom našim do ladički k znamosti
Opisujíce w roku 1834 klademe. (úryvok)
Najmladšia listina v časovej schránke pochádza zo 14. mája 1865, kedy bola ukončená ďalšia výmena šindľov na veži. Udialo sa to za vlády Františka Jozefa I., keď bol županom Gemersko-malohontskej stolice Rudolf Kubíni (Rudolphus Kubinyi), vicežupanom Alexander Török, štítnickým richtárom Vavrinec Gedeon (Laurentius Gedeon) a vicerichtárom Ján Matutaj (Joannes Matutay).
Pôvodná časová schránka bola po ukončení obnovy strechy veže nahradená novou, do ktorej aktuálny farár Mgr. Andrej Bisák umiestnil listinu so správou o rekonštrukcii strechy veže v roku 2022. Nájdené listiny a časová schránka sú aktuálne uložené v Archíve Biskupského úradu v Rožňave.
Autor: Mgr. Lenka Bischof, KPÚ Košice – pracovisko Rožňava
