Vladimír Kohút

Ing. Vladimír Kohút študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši (1963 – 1967) a na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave (1967 – 1973). Začínal ako statik v bratislavskom Stavoprojekte – ateliéri pre rekonštrukcie pamiatkových objektov a miest (1973 – 1985). Neskôr sa stal vedúcim Diagnostického strediska Stavoprojektu Bratislava (1986 – 1990), autorizovaným stavebným inžinierom, vedúcim PRODIS – ateliéru pre projektovanie a diagnostiku stavieb (1991 – 2007) a od roku 20087 pracuje ako autorizovaný stavebný inžinier SKSI, konateľ spoločnosti PRODIS plus, s. r. o.

Je odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov, dlhodobo sa venuje problematike záchrany materiálnej substancie nosných konštrukcií historických stavieb. Podieľal sa na záchrane mnohých významných pamiatok Slovenska a zahraničí. Je členom Národného komitétu ICOMOS, konzultantom Pamiatkového úradu SR, konzultantom UNESCO. Externe prednáša na Stavebnej fakulte a Fakulte architektúry STU. Je spoluautorom publikácií „Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine“ a „Pasportizácia ruín“, editorom (za SKSI) štyroch dielov slovenskej časti knižnej publikácie „Technické pamiatky krajín V4“. V roku 2014 získal ocenenie Konferencie biskupov Slovenska – Cenu Fra Angelico za mnohoročnú prácu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva.

V. Kohút sa zúčastnil na významných a ocenených projektoch obnovy, o. i. Chatam Sofer Memorial, Bratislava; Grand Hotel Kempinski, Štrbské Pleso; Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum – Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave. Podieľal sa na realizáciách záchrany a obnovy pamiatkového fondu, napr. historických konštrukciách sakrálnych objektov: kláštor dominikánov v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave, Klarisky v Bratislave, Dóm sv. Mikuláša a Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave, Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, kláštor v Hronskom Beňadiku, románske rotundy a kostoly v Šiveticiach, Prihradzanoch, Kostoľanoch pod Tríbečom, kalvárie v Banskej Štiavnici, Považskej Bystrici, desiatky katolíckych i evanjelických sakrálnych stavieb pod celom Slovensku, synagógy v Liptovskom Mikuláši, Lučenci, Stupave, Nová synagóga v Žiline.

Participoval na statickom zabezpečení a konzervácii torzálnej architektúry slovenských hradov (Lietava, Lednica, Čachtice, Branč, Beckov, Hanigovce, Blatnica, Revište, Šariš, Muráň, Divín, Trebišov, Slanec, Tematín, Sivý kameň, Plaveč, Zborov, Hričov, Pustý hrad, Modrý kameň, Fiľakovo, Šášov, Korlátko, Dobrá Voda, Brekov, Jasenov, Oponice...), pamiatkovej obnove hradov a zámkov (Bratislava, Zvolen, Kežmarok, Trenčín, Devín, Červený kameň, Levice, Nitra) a statickom zabezpečení a pamiatkovej obnove kaštieľov (Strážky, Sobotište, Uhrovec, Čunovo, Rohovce, Jelšava, Tomášov, Senica, Plavecké Podhradie, Stupava...), meštianskych domov, objektov ľudovej architektúry a industriálu.

Aktívne sa zúčastnil na odborných seminároch, konferenciách a prednáškach k problematike pamiatkovej obnovy, najmä statického zabezpečenia a riešenia vlhkostného režimu stavebných konštrukcií pamiatok.

V roku 2016 mu bola udelená Cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2016.

Zostavila M. Riháková