Mgr., *1932
Mgr. Eva Križanová spojila svoj profesionálny život s prácou na záchrane nášho pamiatkového fondu, s prácou v Slovenskom pamiatkovom ústave, kde pracovala od svojho vstupu do praxe v roku 1952 až do odchodu na dôchodok v roku 1990. Ešte počas štúdií odboru dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako žiačka doc. PhDr. V. Wagnera, doc. A. Güntherovej-Mayerovej a doc. V. Mencla, zamerala svoju pozornosť na podrobné poznanie architektonických pamiatok. Po ukončení štúdia v roku 1955 sa zapájala do podrobného terénneho výskumu pamiatkového fondu, podieľala sa na náročných prácach spojených s identifikáciou a súpisom pamiatok na Slovensku. V priebehu rokov prešla takmer všetkými stupňami zaradení od odborného asistenta až po vedúceho pracovníka odboru výskumu a metodiky pamiatkovej starostlivosti. V rámci špecializácie venovala a venuje sústredenú pozornosť umeleckohistorickému poznaniu vývoja, ochrane a následne aj využitiu nehnuteľných kultúrnych pamiatok s dôrazom na hrady, kaštiele a zámky.
Ako kmeňová pracovníčka ústavu realizovala výskumy
významných pamiatok a pamiatkových celkov na území celého Slovenska. Dôležitým
pre vývoj architektúry zvoníc sú výsledky výskumu Urbanovej veže v Košiciach,
ktorý realizovala v r. 1967, následne skúmala zvonice aj vo Vrbove, Kežmarku
a Strážkach. Významným dielom bol i jej výskum kaštieľa v Parížovciach (1972), v
rámci ktorého určila vznik kaštieľa ako hrádku v 14. – 15. storočía. Následne
skúmala i kaštiele v Holíči, Veľkých Uherciach, Liptovskej Štiavničke,
Strážkach, Šimonovanoch a ďalšie. Prelomovým bol jej výskum Komorského dvora
v Banskej Štiavnici (1978), kde ako jedna z prvých spolupracovala
s reštaurátormi a odovzdala komplexné výsledky o pamiatkovom objekte a jeho
podobe z r. 1550. Jej najnovšie výskumy (2006 ) sa dotýkajú Kežmarského
hradu a upresňujú pohľad na stredoveké vežové domy z 13. – 14. storočia.
Eva
Križanová počas pôsobenia v pamiatkarskej praxi riešila koncepčné úlohy,
spracovávala rozbory stavu a vývoja pamiatkovej starostlivosti, koordinovala
úlohy v oblasti výskumu prvých mestských pamiatkových rezervácií, spracovávala
tiež podklady pre vyhlasovanie architektúr za nehnuteľné kultúrne pamiatky.
Široké spektrum predstavuje jej neúnavná práca v oblasti propagácie pamiatok –
publikuje odborné články, štúdie a intenzívne sa aktivizuje v prednáškovej
činnosti. Ku knižnému bohatstvu Slovenska bezpochyby patrí aj jej publikácia
o hradoch a kaštieľoch na Slovensku, Stručné dejiny architektúry Slovenska
a publikácie pre vydavateľstvo Osveta Martin o nehnuteľných pamiatkach: Bytča,
Holíč, Topoľčianky, Strážky, Oravský hrad a Komárno.
Svoje odborné skúsenosti
využíva a odovzdáva i dnes pri riešení aktuálnych otázok spojených s ochranou
a využívaním pamiatkového fondu v nových spoločenských podmienkach ako členka
Pamiatkovej rady MK SR, Vedeckej rady PÚ SR a v Umeleckohistorickej spoločnosti
SR. Aktívnym spôsobom prispieva aj k riešeniu súčasných úloh Pamiatkového úradu
SR pri rozširovaní poznatkov o našom kultúrnom dedičstve v celoeurópskom
kontexte.
Dňa 19. apríla 2008 bola slávnostne udelená Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej Mgr. Eve Križanovej pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel.