Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

Dante v Košiciach …?

zverejnené: 31. decembra 2021
aktualizované: 31. decembra 2021

„ Ak chceš, ó, divák, spoznať tvorcov tejto veže, pohľadom na toto miesto ich spoznáš. Lebo tu žiari slávny zoznam richtára a senátorov, v rukách ktorých vtedy bola moc. Nech ma neunavuje akási zaslepená viera, len láska pravého náboženstva. Ó, požehnaná Trojica ! Daj, aby sa tvoje náuky tak zapáčili, aby svätý hlas mojich úderov prenikol do nebies. Roku Pána 1628.“

(z latinského nápisu nad vchodom do Urbanovej veže)


Renesančná Urbanova veža - nazvaná podľa rovnomenného zvona (či legendárneho zvonára), je súčasťou areálu Dómu sv. Alžbety v Košiciach, tvoriac spolu s kaplnkou sv. Michala a zaniknutým cintorínom v ich okolí posvätné mestské centrum, naše najvýznamnejšie národné kultúrne pamiatky. Nie je vylúčené, že vznikla na mieste staršej stredovekej veže, ktorej zvyšky sa doteraz nepodarilo nájsť či potvrdiť. Pôvodne ako mestská veža, či skôr zvonica, je spájaná rokmi prestavby v r. 1628-29 s Martinom Lindnerom z Prešova, dvorným staviteľom Gabriela Bethlena, a spomína sa neskôr aj ako „alba turris“ a „rubra turris – teda biela či červená veža, údajne podľa farby jej omietok. Čelá výsečí jej fabiónovej rímsy pod strechou zdobia zo všetkých strán čiastočne zachované renesančné sgrafitá s portrétnymi motívmi („imaginárne hlavy bojovníkov, kráľov, cisárov atď“), ktoré sú dodnes bádateľskou výzvou s nerozlúšteným tajomstvom, ohnivkom nášho článku. Nad hlavným vstupom popri erbe mesta je na mramorovej doske vytesaný oslavný nápis s letopočtom. Veža zažila neskorobarokovú obnovu po jej požiari v roku 1775. Neskôr po obvode prízemia vznikli drobné prístavby obchodov, ktoré odstránili až na prelome 19. a 20. storočia v rámci jej romantizujúcej obnovy, na ktorej sa podieľal staviteľ Otto Sztehlo. Na prízemí bolo do obvodových múrov veže osadených 28 náhrobkov z Dómu sv. Alžbety a pribudla aj novorenesančná arkádová chodba. Toto lapidárium v Urbanovej veži je jednou z najväčších zbierok kamenných gotických a renesačných náhrobkov u nás, a medzi nimi sa dodnes ukrýva aj fragment kamenného rímskeho náhrobku z 3. storočia. Po veľkom požiari veže v roku 1966 došlo k jej opätovnému obnoveniu, a stala sa tak na dlhé desaťročia významnou expozíciou zvonov a zvonolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach. V súčasnosti patrí Rímskokatolíckej cirkvi – farskému úradu sv. Alžbety v Košiciach, a v dlhoročnej metodickej spolupráci vlastníka s Krajským pamiatkovým úradom Košice pokračuje jej reštaurovanie a pripravuje sa jej využívanie v budúcnosti. Napokon, všetko podstatné o aktuálnych podrobnostiach, nových a zásadných objavoch i otáznikoch s odpoveďami sa viac dozviete už v našom prvom zverejnenom článku práve tu - http://www.pamiatky.sk/sk/page/urbanova-veza-v-kosiciach-restaurovanie-fasad

V ostatných rokoch sa teda podarilo konzervovať, obnoviť a regenerovať najcennejšie vrstvy, články a prvky Urbanovej veže do zodpovedajúceho stavu. Osobitnú pozornosť tu však pútajú renesančné sgrafitá, pochádzajúce z druhej renesančnej prestavby veže, ktoré boli po požiari (1966) narýchlo „obnovené“ nevhodnými technológiami s použitím cementových vrstiev, a dnes už nemôžu byť prezentované v stave, v akom boli pred storočiami vyhotovené (nakoľko tento stav už nepoznáme), a nie sú rekonštruované ani podľa „socialistickej“ obnovy s dobre viditeľnými, ale hypotetickými doplnkami chýbajúcich častí. Reštaurátori sa tentokrát prísne obmedzili na zachovanie fragmentov originálnych vrstiev sgrafita. Hypotetické predstavy ostali len na papieri. Pravé sgrafito, vytvorené preškrabávaním viacerých farebných vrstiev omietok, je dekoratívnou technikou, vhodnou skôr na stredomorské fasády, kde nie sú mrazivé zimy a silné víchrice. Na Urbanovej veži boli navyše tieto sgrafitá pri svojom vzniku zhora chránené pred poveternosťou masívne vyloženou korunnou rímsou, ktorej presný tvar a rozmery nepoznáme, lebo výskum odkryl len jej zosekané zvyšky. Po aktuálnom zákroku reštaurátorov sú autentické fragmenty renesančného sgrafita dôkladne konzervované. Priam vyzývajú novú generáciu reštaurátorov, historikov umenia a bádateľov, aby lúštili taje portrétov a tvárí, ktoré už storočia zhora sledujú generácie Košičanov i návštevníkov mesta.
 
Medzi nimi sa na východnej strane (na kraji – napravo) vyníma akoby iná a znovuobjavená podobizeň muža s vavrínovým vencom. Nie úplnou náhodou sa už viacerí nezávislo od seba pýtajú, prečo máme práve v Košiciach na Urbanovej veži spodobeného tohoto muža so štylizovanou podobou, blízkou básnikovi Božskej komédie – Dante Alighierimu ? (alebo aj rímskemu cisárovi). Odpoveď je snáď ukrytá v blízkej budúcnosti …
 
Našťastie doktorská dizertačná práca historičky umenia Mgr. Zuzany Čovanovej Jánošíkovej, PhD. s titulom „Renesančná nástenná maľba a sgrafito na území Spiša a Šariša“ (Univerzita Palackého – Olomouc, 2018), prináša zatiaľ najpodrobnejšie bádanie tejto sgrafitovej tematiky našich regiónov, a s údajmi aj o našej Urbanovej veži (osobitne na str. 205 – 207), čitateľsky prístupná je v plnom znení tu  https://theses.cz/id/y4wkm4/Dizertacka_komplet.pdf

Ale keďže v Košiciach (ako sa vraví) - „máme skoro všetko - len to treba pohľadať !“ – objavovali a približovali sme Vám v ostatnom čase aj nášho „košického“ Raffaela, Dürera i Leonarda, a tiež doktora Jessenia, hereckú divu Máriu Bárkány, či obľúbeného profesora Šimončiča, fotografa Jirouška a legendárneho kampanológa Pátaya ... A to sme ešte netušili, že keď v roku 2021 bude celý svet sláviť 700. výročie počiatku „nebeského pobytu“ talianskeho génia Danteho (*1265 – +1321), aj my sa možno pozornejšie opäť zadívame na našu vežu, a snáď ho tam s trochou mystifikácie i fantázie spoznáme s vavrínovým vencom na čele v jeho Božskej komédii sveta, a môžeme si s ním vymeniť názory na svet okolo nás počas dobrodružných dní nového roka ...    

Epilóg:

„…Množstvo rôznych postáv, príbehov, symbolov, pôsobivých a príťažlivých obrazov, ktoré nám Dante predkladá, vyvoláva zaiste obdiv, úžas a vďačnosť. V Dantem môžeme takmer zazrieť predchodcu či zvestovateľa našej multimediálnej kultúry, v ktorej sa slová a obrazy, symboly a zvuky, poézia a tanec spájajú, aby odovzdali jediné posolstvo. (..…)  V tejto konkrétnej historickej chvíli, poznačenej mnohými tieňmi, situáciami, ponižujúcimi ľudskú dôstojnosť, nedostatkom dôvery a vyhliadok do budúcnosti, nám môže Dante, prorok nádeje a svedok ľudskej túžby po šťastí, znovu poskytnúť slová a príklady, ktoré nás povzbudia na našej ceste. Môže nám pomôcť, aby sme napredovali s pokojom a odvahou na púti života a viery, na ktorú je každý z nás povolaný, až kým naše srdce nenájde skutočný pokoj a pravú radosť; kým nedosiahneme posledný cieľ celého ľudstva, „Lásku, čo slnko pohýna i hviezdy“ (Raj XXXIII, 145).“     

Pápež František


Viac danteovských objavných súvislostí:
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-candor-lucis-aeternae

https://www.youtube.com/watch?v=JcvaeMn9tcs

K analogickým záhadám renesančného sgrafita:

https://regiony.rozhlas.cz/sgrafitova-vyzdoba-zamku-v-litomysli-ukryva-tajemnou-sifru-mistra-pernstejna-7438232

K našim ďalším príbehom významných osobností v spojení s Košicami pre Vás - pozri tiež:

http://www.pamiatky.sk/sk/page/500-rokov-raffaela-aj-v-kosiciach

http://www.pamiatky.sk/sk/page/nahrobok-skryvajuci-pribeh-marie-barkany-slavnej-herecky-z-kosic

http://www.pamiatky.sk/sk/page/domsky-dotyk-durera-k-550-narodeninam

http://www.pamiatky.sk/sk/page/prazska-prechadzka-po-400-rokoch-pamiatkarska-pocta-doktorovi-janovi-jesseniovi

http://www.pamiatky.sk/sk/page/japonsko-v-kosiciach

http://www.pamiatky.sk/sk/page/spomienka-na-fotografa-alexandra-jirouska

http://www.pamiatky.sk/sk/page/spomienka-na-prof-jozefa-simoncica

http://www.pamiatky.sk/sk/page/europska-legenda-dr-patay-pal


Autor: Mgr. Juraj Gembický (vybrané podklady: Mgr. Kamil Alezár), KPÚ Košice

Dante v Košiciach? Dante v Košiciach? Dante v Košiciach? Dante v Košiciach? Dante v Košiciach? Dante v Košiciach?
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti