SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre – alebo ako sme svetové dedičstvo trošku rozhojnili

zverejnené: 6. júla 2021
aktualizované: 6. júla 2021
„ V spätnom zrkadielku auta som odrazu uvidel kvádre katedrály v Beauvais; veľké veci sa na okamih usádzajú v tých malých.“
(Adam Zagajewski)

Keď som jedného dňa ako vlastným krajom putujúci pamiatkárik, na chvíľku usadený v nevyhnutnej „kráľovskej zastávke“ cez maličké pootvorené okienko miestnej toalety, odrazu zahliadol nečakaný a neuveriteľný pohľad v diaľke na „kvádre“ nášho veľkolepo hradného svetového dedičstva, ožila mi náhle v duši obľúbená (úvodná) báseň o spätnom zrkadielku od skvelého poľského básnika Adama Zagajewského. A aj kedysi plné autobusy so svojimi spätnými zrkadielkami nadšeného poznávania s odrazmi pre pútnikov, idúcich po stopách svetového kultúrneho dedičstva na Slovensku, sa z majestátnej zrúcaniny Spišského hradu zvykli spúšťať práve do nenápadnej obce Žehra na Spiši. Po vystúpení na mieste, porozhliadnutí a po zdolaní strmšieho schodiska sa tu každému zjaví najprv len „obyčajný“ starý ohradný múr so šindľovou strieškou, skrz ktorý musí prejsť, a ktorý vymedzuje v tvare nepravidelného oválu areál starobylého rímsko-katolíckeho kostola sv. Ducha. Nájdu v ňom (v tom múre) až dva malé vstupy – hlavný od západu, a vedľajší od východu – z väčšieho cintorína, a nájdu v ňom zakomponovanú aj maličkú otvorenú kaplnku so záklenkom, a v ňom kríž s „ľudovým“ korpusom ukrižovaného Krista. A toto je jeho malý - veľký (aj keď svetový), slovami vymurovaný príbeh, ako sa stal - spolu so zeleňou – najnovšie aj legitímnou súčasťou celého svetového kultúrneho dedičstva. Lebo veď - „veľké veci sa na okamih usádzajú v tých malých“ (a aj naopak).
 
Pri menšom pátraní však musíme skonštatovať, že dobu, ani ďalšie podrobnosti vzniku a premien tohto okolitého areálu nepoznáme. Vieme len, že od počiatkov kostola v rokoch 1245 – 1275 sa plocha jeho okolia, ohraničená múrom, stala miestom pochovávania - areál mohol slúžiť ako cintorín už v 13. storočí. V 18. storočí cintorín zanikol, keďže v súvislosti s jozefínskymi nariadeniami museli byť príkostolné cintoríny zrušené (pozn.: v súčasnosti tu však funguje do tej miery, že sa využívajú len existujúce hrobové miesta, ale nevytvárajú sa žiadne nové). Predpokladáme teda, vzhľadom na pravdepodobnú existenciu cintorína, že ohradný múr tu stál už v období pred barokovými úpravami kostola okolo roku 1769, kedy mohla byť do jeho hmoty vstavaná aj otvorená kaplnka. Na mape z druhého vojenského mapovania (z rokov 1763 – 1787) je zakreslený ohradný múr kostola a na historickej katastrálnej mape z roku 1869 je už možné porovnať jeho podobu zhruba s dnešným oválnym tvarom celého areálu. Na okamih ale preskočme na osi času ...
 
Až v roku 2015 na Krajskom pamiatkovom úrade Košice -  na jeho pracovisku Spišská Nová Ves,  sídliacom v Levoči, kolegovia Mgr. Mária Švačová Šofranková a Ing. Vladimír Sobota spracovali návrh na rozšírenie objektovej skladby národnej kultúrnej pamiatky rím. kat. kostola sv. Ducha v Žehre práve o tento múr ohradný a sadovnícku úpravu areálu kostola. Oficiálne zhodnotenie dôležitého predmetu jeho pamiatkovej ochrany v ňom zahŕňa predovšetkým pôdorysnú skladbu ohradného múra, zachovanú do súčasnosti, jeho autentickú hmotovo – priestorovú skladbu, ale aj materiálové riešenie (kamenný materiál bez omietky, resp. omietnutý hladko zatieranou vápennou omietkou), ako i tvar koruny múra (pokrytý štyrmi radmi drevených šindľov), jeho rozmery (výška cca 1,50 m a šírka cca 0,75 m), vstup do areálu (vrátane pilierov štvorcového pôdorysu po stranách, ukončených strieškou v tvare ihlana, pokrytou šindľom), a pôvabná vstavaná otvorená kaplnka s krížom a korpusom ukrižovaného Krista, zastrešená tiež sedlovou strieškou, na hrebeni so železným krížom s dvojitým kužeľovitým zakončením.
 
Aj sadovnícke úpravy areálu kostola a jeho bezprostredného okolia sú výsledkom viacerých zásahov (najmä z 20. storočia), hodných povšimnutia. Približný vek líp nám prezrádza obdobie asi 100 rokov. Areál tvorí predovšetkým trávnatá plocha s hrobmi, vymedzená ohradným múrom, a urastené solitéry líp (Tilia cordata), ako aj novšia, menej vhodná, novodobá línia tují západných (Thuja occidentalis), ktoré lemujú z oboch strán hlavný prístupový chodník. Vzhľadom na význačnú polohu a umiestnenie žehrianskeho kostola je aj „jeho zeleň“ prirodzenou súčasťou celého areálu. Spolu s hodnotami ohradného múru sa stáva predmetom pamiatkovej ochrany. Konkrétne ide o kompozičné väzby – pre návštevníka významné diaľkové pohľady na kostol so spomínanými lipami, nepravidelne rozmiestnenými na ploche cintorína. Lipy tu majú voľný tvar – prirodzený habitus, zapadajú do prostredia a vhodne dopĺňajú architektúru kostola. Ako o nich konštatoval kolega Sobota: „Majú vysokú sadovnícku a krajinnú hodnotu, sú v dobrom zdravotno-biologickom stave, koruny majú rovnomerne zavetvené a dobrú vitalitu. Jedince líp sú vo veku cca 100 rokov a majú dlhodobú perspektívu.“ (p. s. kiežby to niekto mohol konštatovať aj o nás samých). A dokonca aj navonok jednoduché voľné trávnaté plochy, ktoré vymedzujú hrobové miesta, tu pohľadovo „zmäkčujú“ prítomnú sepulchrálnu architektúru – náhrobné kamene, platne, kríže. Už nám ostáva len básnicky dodať spolu s legendárnym Karlom Krylom na mieste, že – „ Románská gotika i barok s renesancí i zde se dotýká, i zde se samozvanci vloupali do vinic a v černém chodí vdovy. I tady nad hroby ční kříže polámané jejž nikdo nezdobí, v čase jenž není nic a přec je osudový...“
 
Ak si na záver podobne osudovo zhrnieme toto „nakuknutie cez toaletné okienko“ na drobné veci (ako múr, tráva, strom, kríž), zrkadliace v čase tie veci veľké (ako kostol, duša, Duch), tak celkom isto v súvislostiach vnímame, že starobylý kostol s týmto areálom ako súčasť svetového kulúrneho dedičstva UNESCO je predovšetkým významným predstaviteľom sakrálnej architektúry Spiša, zachovanej i s jej autentickými nástennými maľbami a mobiliárom. Je nositeľom významných pamiatkových hodnôt – výpoveďou o historických stavebných postupoch, umeleckom cítení a remeselnej zručnosti. Tiež k nemu patria aj významné urbanistické hodnoty - ako súčasť historickej zástavby obce Žehra, ba i v širšom kontexte chráneného územia lokality svetového dedičstva. Samotný ohradný múr je tu síce len drobnou funkčnou kamennou stavbou, ohraničujúcou areál s príkostolným cintorínom, no práve kostol spolu s cintorínom a s múrom tvorili od začiatku jeden kompaktný celok, neskôr doplnený ešte o sadovnícku úpravu. Každý múdry pamiatkár by v epilógu dodal už len, že – „Stavebno – historický vývoj jednotlivých objektov tu na seba nadväzoval, a je preto potrebné aj pre budúcnosť chrániť tento náš prevzácny spišský stredoveký kostol s jeho areálom ako celok, ktorým vždy bol.“

p. s. dajte mi jeden starý malý múr, a ja Vám o ňom napíšem dve celé strany! (pamiatkárske príslovie)

Autori: Mgr. Juraj Gembický (KPÚ Košice) - Mgr. Mária Švačová Šofranková, Ing. Vladimír Sobota (texty a podklady; KPÚ Košice)
 

Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre Zrod areálu Kostola sv. Ducha v Žehre
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu