Príručka vlastníka NKP
aktualizované: 29. októbra 2019
VADEMECUM
- vlastníka kultúrnej pamiatky
- vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme
-
vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte
(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
(2) Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
(3) Kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. V prípade archeologického nálezu môže byť kultúrnou pamiatkou aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.
(4) Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.
(5) Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.
(6) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb, spravidla sa našla alebo sa nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologický nález je vlastníctvom Slovenskej republiky. Správcom archeologického nálezu je Pamiatkový úrad SR. Správcom archeologického nálezu môže byť tiež Archeologický ústav SAV, alebo múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy, v prípade ak ide o nález nájdený počas nimi vykonávaného archeologického výskumu. Archeologický výskum môže vykonať len oprávnená osoba na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR (ďalej len "ministerstvo"). Pokiaľ sa archeologický nález nájde mimo výskum a nálezca ho najneskôr do dvoch pracovných dní ohlási príslušnému krajskému pamiatkovému úradu, má nálezca nárok na vyplatenie nálezného až do výšky 100 % hodnoty archeologického nálezu, ktorého hodnotu určuje znalecký posudok. Je však zakázané používať detekčné zariadenia ako aj vyzdvihovať archeologické nálezy zistené pomocou detektorov kovov, takéto konanie môže byť posudzované ako trestný čin.
(7) Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.
(8) Kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie môže ministerstvo z vlastného podnetu, na podnet Pamiatkového úradu SR alebo inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby navrhnúť na zápis do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve. V súčasnosti je v Zozname svetového dedičstva päť slovenských lokalít reprezentujúcich kultúrne dedičstvo: Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov a Drevené chrámy slovenskej časti karpatského oblúka.
(9) Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje pre jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky.
(10) Nález je vec pamiatkovej hodnoty, ktorá sa nájde výskumom, pri stavebnej alebo inej činnosti a to v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.
Aj keď si to zväčša neuvedomujeme, kultúrne dedičstvo, pamiatkový fond alebo kultúrne pamiatky sprevádzajú každého z nás a predstavujú pre väčšinu z nás veľmi dôležitú súčasť života. Je potrebné chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo, pretože je dokladom historických koreňov každého národa a každej komunity. Pokiaľ sa zničí väzba na tieto korene, stratí národ či komunita dôkazy svojej historickej kontinuity v čase i v priestore. Preto je ochrana kultúrneho dedičstva deklarovaná ako verejný záujem a je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky ( čl. 44, ods. 2: „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“).
Zachované zhmotnené dedičstvo po minulých generáciách nám dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú budeme odovzdávať ďalej našim potomkom. To, čo nebude zničené a bude schopné sprostredkovať autentické, neskreslené informácie o živote, duchovnej, kultúrnej a hospodárskej vyspelosti v minulosti našej spoločnosti, závisí od každého z nás. Aj keď sme z právneho hľadiska často výhradnými vlastníkmi tej-ktorej časti kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ju spravujeme iba prechodnú dobu. Preto máme nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť starať sa o kultúrne pamiatky.
Pamiatkový fond je výberovou skupinou pamiatkových území, hnuteľných a nehnuteľných vecí ako významných dokladov historického vývoja spoločnosti, jej spôsobu života a prostredia od najstarších dôb po súčasnosť. Je prejavom tvorivej práce človeka v rôznych odboroch ľudskej činnosti a pre jeho urbanistické, architektonické, historické, umelecké‚ vedecké a iné hodnoty je potrebné chrániť ho ako pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, kultúrne pamiatky a archeologické nálezy a náleziská. Táto výberová skupina je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré je súborom všetkých historických a kultúrnych hodnôt vytvorených predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky sú zapísané a evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky, pričom päť lokalít s mimoriadne významnými pamiatkovými hodnotami je zapísaných aj v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.
V našom okolí je mnoho cenných stavieb – hradov, kaštieľov, kostolov, kaplniek, ale i meštianskych domov alebo ľudových chalúp. Medzi pamiatky patria aj priemyselné areály a výrobné objekty, sklady, mosty, vodné nádrže, ale aj ruiny, náhrobné kamene a pomníky, často zabudnuté a prerastené kríkmi. Patria sem aj rôzne iné artefakty a pozostatky činnosti človeka, zistené pri terénnych prácach a pri archeologických výskumoch, taktiež prícestné kaplnky či kríže so skupinou stromov, fontány, parky alebo zemné valy, zaniknuté hradiská, pohrebiská atď. Informáciu o tom, ktoré z nich sú súčasťou pamiatkového fondu je možné získať na Pamiatkovom úrade SR, ktorý vedie ich zoznam.
Základným znakom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata ako architektonického, stavebného, technického alebo výtvarného diela. Nehnuteľná kultúrna pamiatka je daná svojou hmotovou skladbou a jedinečným riešením usporiadania jednotlivých hmôt a priestorov. Má konkrétne konštrukčné, technické a prípadne aj výtvarné riešenie, ktoré je súčasťou jej hodnôt. K hmotnej podstate pamiatky patria nielen pôvodné murivá, klenby, krov, stropy, podlahy, schodiská, kamenné a iné architektonické, umeleckoremeselné a výtvarné historické detaily, ale aj omietky, maľby a nátery, výplne okien a dverí, zábradlia a ostatné remeselné doplnky - zámky, kľučky, pánty a pod. Súčasťou pamiatkových hodnôt môže byť aj technické vybavenie objektu - vykurovací systém, odvodnenie, výťahy a pod.
K pamiatkovým hodnotám patrí nielen bezprostredné historické prostredie pamiatok. Súčasťou pamiatkového fondu sú aj pamiatkové územia. Ich základným znakom je zachovanosť priestorového a pôdorysného usporiadania t.j. ich urbanisticko-architektonická štruktúra. Ochrana územia s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zabezpečovaná formou vyhlásenia pamiatkovej rezervácie, územia s historickým sídelným usporiadaním formou pamiatkovej zóny. Nástrojom na zabezpečenie účinnej ochrany prostredia a okolia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia je ochranné pásmo, pričom ochranné pásmo samo o sebe nemusí vykazovať priame pamiatkové hodnoty.
Základným znakom hnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata výtvarného, umelecko-remeselného alebo technického diela. Estetické hodnoty hnuteľnej pamiatky sú rovnako významné ako jej funkčné využitie. Pri výtvarných dielach dominuje ideová a estetická stránka diela, umelecko-remeselná produkcia zasa spĺňa väčšinou aj úžitkovú funkciu, u technických diel nie je estetické hľadisko podstatné, významnou hodnotou je najmä konštrukčná alebo technologická jedinečnosť a zachovaná funkčnosť. Pamiatkový fond hnuteľných pamiatok obsahuje v prevažnej väčšine cirkevné predmety, tvoriace mobiliár sakrálnych objektov. Sú to napr. obrazy, sochy a reliéfy, predstavujúce náboženské námety, a to buď vo forme samostatných predmetov, alebo ako súčasť oltárov, kazateľníc, organov, lavíc, teda zariadenia objektu. Za osobitne hodnotné možno označiť najmä vzácne zachované súbory, ktoré tvoria slohovo a výrazovo jednotný mobiliár. Do tohto fondu patria aj drobné liturgické predmety, ktoré slúžia priamo pri náboženských obradoch - kalichy, cibóriá, monštrancie, svietniky, krížiky a pod.
Všetky druhy a typy kultúrnych pamiatok, ale aj pamiatkové územia, archeologické nálezy a náleziská vypovedajú o prostredí a dobe svojho vzniku.
Základným právnym predpisom usmerňujúcim činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovým fondom je Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu z 19. decembra 2001 v znení neskorších predpisov (zákon č. 479/2005 a zákon č. 208/2009).
Ochrana pamiatkového fondu sa okrem tohto základného zákona riadi najmä nižšie uvedenými právnymi predpismi Slovenskej republiky:
Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (PDF, 408 kB). Zákon č. 479/2005 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (PDF, 142 kB) (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ... >> Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, najmä § 127 ods. 1 a 3, § 128, § 135, § 417 a nasl. § 420 až § 423, § 438. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 40/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, najmä § 247, § 249, § 257, § 258. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva č. 91/2001 Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva (PDF, 52 kB) Zákon 100/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia (PDF, 30 kB) Zákon 176/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Bardejov (PDF, 30 kB) Európsky dohovor o kultúrnom dedičstve č. 290/1990 Z. z. Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva č. 344/2001 Z.z.
Úplné znenia predpisov si môžete vyhľadať aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR - časti JASPI - Jednotý automatizovaný systém právnych informácií
Z uvedených právnych predpisov vyplýva pre každého povinnosť starať sa o kultúrne dedičstvo. Právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok zároveň určujú pre vlastníkov, správcov a užívateľov aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, povinnosť na vlastný náklad sa starať o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením či znehodnotením a povinnosť počínať si tak, aby nedošlo k nepriaznivým zmenám stavu kultúrnych pamiatok alebo ich prostredia a k ohrozeniu ich zachovania.
Ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom, preto štát na jej zabezpečenie okrem vyššie uvedených legislatívnych nástrojov uplatňuje aj nástroje inštitucionálne. To znamená, že na uskutočňovanie a ochranu tohto verejného záujmu má zriadené špecializované orgány štátnej správy – Pamiatkový úrad SR (ďalej iba „PÚ SR“) s celoslovenskou pôsobnosťou a krajské pamiatkové úrady (ďalej iba „KPÚ“) v jednotlivých krajských mestách a v niektorých ďalších lokalitách s nadpriemernou sústredenosťou kultúrnych pamiatok alebo pamiatkových území. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je Ministerstvo kultúry SR a jeho špecializovaná zložka na vykonávanie štátneho pamiatkového dohľadu – Pamiatková inšpekcia.
Podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia o pamiatkovom výskume:
- kópia overeného listu vlastníctva (pokiaľ stavebník nie je t. č. vlastníkom kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území, tak nájomnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve,)
- kópia overenej katastrálnej mapy (situačný výkres umiestnenia stavby na podklade katastrálnej mapy)
- slovne formulovaný zámer, u zložitejších zámerov grafickú dokumentácia
- splnomocnenie (ak sa stavebník nechá v konaní zastupovať inou osobou)
Podklady potrebné pre konanie krajských pamiatkových úradov pri výkone štátnej správy v oblasti archeológie:
Podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia o archeologickom výskume:
- kópia overeného listu vlastníctva (pokiaľ stavebník nie je t. č. vlastníkom pozemkov, tak nájomnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve)
- kópia overenej katastrálnej mapy (situačný výkres umiestnenia stavby na podklade katastrálnej mapy)
- projektová dokumentácia (časť vyznačujúca hĺbku a rozsah zemných prác – pôdorys základov, rezy, inžinierske siete, výsledky inžiniersko-geologického prieskumu, mapa širších vzťahov)
- splnomocnenie (ak sa stavebník nechá v konaní zastupovať inou osobou)
Zoznam oprávnených osôb na uskutočňovanie pamiatkového výskumu
Zoznam oprávnených právnických osôb je prístupný na internetových stránkach Pamiatkového úradu SR a na stránkach Ministerstva kultúry SR. Informácie možno získať aj telefonicky na Referáte archeológie Pamiatkového úradu SR a na krajských pamiatkových úradoch.
a) umelecko-historický,
b) architektonicko-historický,
c) urbanisticko-historický,
d) archeologický.
Ak krajský pamiatkový úrad určí v rozhodnutí povinnosť vykonať pamiatkový výskum, vlastník alebo stavebník sa dohodne na jeho vykonaní s oprávnenou osobou, v prípade archeologického výskumu s oprávnenou právnickou osobou, výber oprávnenej osoby je jeho záležitosťou. Tieto dve stránky uzavrú zmluvu, v ktorej sa určia podmienky výskumu (§ 39 pamiatkového zákona). Vlastník súčasti pamiatkového fondu alebo stavebník je povinný uhradiť náklady na výskum, s výnimkami uvedenými v pamiatkovom zákone (§ 38 pamiatkového zákona). V zásade má pamiatkový výskum tri základné fázy. Prvou je terénny výskum alebo prieskum, pri ktorom sa získajú primárne informácie a pri archeologickom výskume sa vyzdvihnú archeologické nálezy. Dôležitým predpokladom pre vykonanie architektonicko-historického pamiatkového výskumu je dostatočne podrobné zameranie stavby. Ďalším krokom je ich spracovanie a vyhodnotenie, ktoré vyústi do tretej fázy – vypracovania výskumnej dokumentácie. Po dokončení výskumnej dokumentácie, jej schválení Oborno-metodickou komisiou Pamiatkového úradu SR a po dopracovaní prípadných doplnkov a pripomienok je bezodplatne výskum odovzdaný na príslušný krajský pamiatkový úrad. Až vtedy možno pamiatkový výskum považovať za definitívne ukončený (§ 39 ods. 9 pamiatkového zákona). Ak ide o archeologický výskum, vlastník alebo ten, kto výskum vykonáva na vedecké alebo dokumentačné účely, je povinný odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie aj archeologickému ústavu na vedenie evidencie (§ 41 ods. 1 pamiatkového zákona).
Archeologický výskum
Sa vzhľadom na svoje špecifiká môže líšiť od ostatných druhov pamiatkového výskumu. Jeho súčasťou môže byť aj povrchový prieskum a zber archeologických nálezov.
Prvoradou úlohou záchranného archeologického výskumu (§ 37 pamiatkového zákona), ktorý je v súčasnosti najčastejšie vykonávaným výskumom, je záchrana archeologických nálezov, ktoré sú alebo môžu byť porušené stavebnou alebo inou hospodárskou činnosťou. Záchranný výskum je súborom špecializovaných terénnych aktivít, ktoré sa zaoberajú predovšetkým aktívnym vyhľadávaním archeologických nálezov v mieste stavby a ich následnou dôslednou dokumentáciou a vyzdvihovaním. Tu je obzvlášť potrebné si uvedomiť, že situácie a súvislosti, v ktorých sa archeologické nálezy nachádzajú, sa nenávratne stratia. Práve tieto situácie a súvislosti a ich vyhodnotenie poskytujú značnú časť informácií, ktoré možno archeologickým výskumom získať. Z tohto dôvodu nemôže byť záchranným výskumom len vyzdvihnutie – vyzbieranie hnuteľných archeologických nálezov, ale je to odborné odstraňovanie archeologických vrstiev a výplní archeologických objektov a presná dokumentácia výskumu a nálezových okolností, fotografická a grafická vrátane zamerania plochy výskumu a odkrytých nálezov.
Nálezné, podmienky vyplatenia nálezného:
Pamiatkový úrad SR vyplatí nálezné do výšky až 100 % hodnoty nálezu, ktorá sa určí znaleckým posudkom. Nálezca má takisto právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou nálezu (§ 40 ods. 10 a 11 pamiatkového zákona).
Ako ohlásiť archeologický nález?
Každý archeologický nález (§ 2 ods. 5 pamiatkového zákona) je vlastníctvom Slovenskej republiky (§ 40 ods. 5 pamiatkového zákona), nálezca je preto povinný oznámiť jeho objavenie príslušnému štátnemu orgánu, ktorým je v tomto prípade krajský pamiatkový úrad.
Ak sa archeologický nález nájde počas stavby, je stavebník alebo organizácia zabezpečujúca stavbu povinná tento nález najneskôr na druhý pracovný deň oznámiť stavebnému úradu a krajskému pamiatkovému úradu. Do príchodu archeológa krajského pamiatkového úradu alebo osoby ním poverenej je nutné zastaviť práce a nález, ochrániť pred poškodením a ponechať ho bez zmeny do obhliadky krajským pamiatkovým úradom (§ 127 stavebného zákona, § 40 ods. 3 pamiatkového zákona). Ak sa nález našiel náhodne v lese, na poli a podobne, ale bez použitia detektora, nálezca je povinný nález oznámiť priamo alebo prostredníctvom obce príslušnému krajskému pamiatkovému úradu najneskôr na druhý pracovný deň. Dôležitá je informácia o presnom mieste nálezu a prípadne nálezových okolnostiach (§ 40 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona).
Ohlásiť nález a získať ďalšie informácie je možné na Referáte archeológie Pamiatkového úradu SR a na krajských pamiatkových úradoch
Podmienky vyplatenia nálezného:
- nález sa našiel mimo povoleného výskumu pri stavebnej alebo inej činnosti v zemi, pod vodou alebo v hmote stavby (§ 40, ods. 1 a 2 pamiatkového zákona), t. j. ide o nepredvídaný nález,
- nález nebol objavený pri nepovolenej činnosti, t. j. pri nepovolených činnostiach na kultúrnej pamiatke, pri nepovolenom výskume a výkope na kultúrnej pamiatke, v pamiatkovom území, na archeologickom náleze a na archeologickom nálezisku, ani pri nepovolenom zbere a premiestňovaní hnuteľných archeologických nálezov, nebol neoprávnene držaný a ani vyhľadaný pomocou detekčného zariadenia,
- nálezca riadne ohlásil nález príslušnému krajskému pamiatkovému úradu a krajský pamiatkový úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá osoba vykonala obhliadku nálezu,
- nálezca ponechal nález bez zmeny najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia, pričom nálezca vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, nález bol vyzdvihnutý a premiestnený z pôvodného miesta a nálezových súvislostí oprávnenou osobou metódami archeologického výskumu
- nálezca uplatnil svoj nárok na nálezné v zápisnici krajského pamiatkového úradu a uviedol svoje základné osobné údaje.
ZÁKLADNÉ KROKY VLASTNÍKA KULTÚRNEJ PAMIATKY PRI PLÁNOVANEJ OBNOVE | |
Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky (resp. ním poverený zástupca) povinný krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) predložiť žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy. Požiadavka predložiť zámer vopred je formulovaná s úmyslom vylúčiť prípravu takej obnovy, ktorá je nezlučiteľná s ochranou pamiatkových hodnôt. Plánované využitie musí zohľadňovať existujúcu kapacitu pamiatky a rešpektovať jej hodnoty. Vlastník spracováva žiadosť v zmysle § 32 pamiatkového zákona. | |
Súčasti žiadosti podľa § 32 ods. 3 | |
Zámer obnovy, ktorý obsahuje: · identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, · majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, · plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky (s ohľadom na jej kapacitu a hodnoty!) · uvedenie predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky. | |
Kroky KPÚ |
Kroky vlastníka |
1. KPÚ v rozhodnutí o zámere určí podmienky vykonania obnovy, kde uvedie: (KPÚ vedie správne konania a vydáva rozhodnutia v zmysle zákona č.71/1967 o správnom konaní ) - prípustnosť predpokladaných prác z hľadiska záujmov chránených zákonom, - podmienky, za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, - či je možné pripravovať túto obnovu iba na základe osobitných výskumov a inej prípravnej a projektovej dokumentácie. |
1.a) Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím, môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu. |
1.b) Ak vlastník nesúhlasí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí. | |
1.c) Zohľadní pri svojom zámere podmienky určené KPÚ a môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu. | |
2. KPÚ vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej, projektovej a výskumnej dokumentácii. (Projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu v priebehu spracovania je vlastník povinný prerokovať s KPÚ.) |
2. Zadá spracovanie výskumov a prípravnej a projektovej dokumentácie oprávneným osobám (podľa § 32 ods. 8). |
3. Spracovaný výskum a/alebo každú prípravnú a projektovú dokumentáciu predloží vlastník na vydanie záväzného stanoviska KPÚ. | |
3. Vo všetkých druhoch ďalšieho konania (stavebné, územné, kolaudačné, o zmene stavby, o odstránení nehnuteľnosti atď.) rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska KPÚ. | 4. Na základe rozhodnutia stavebného úradu o projekte vlastník môže začať realizovať obnovu. |
5. Ak vlastník nesúhlasí s rozhodnutím, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí. | |
4. V priebehu obnovy vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak ich následkom môže dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu hodnôt pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo ak ide o rozpor s vydaným rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom, KPÚ rozhodnutím práce na obnove zastaví. (§102 zák. č. 50/1976 Zb., § 32 ods. 13 stavebného zákona). | 6. Proti rozhodnutiu o zastavení prác sa vlastník môže odvolať, ale odvolanie nemá odkladný účinok, to znamená, že zastavenie prác sa musí vykonať. |
5. Ak dôjde v priebehu prác k nepredvídanému nálezu, ten treba ohlásiť a práce ktoré by mohli nález ohroziť, sa musia zastaviť až do vydania rozhodnutia KPÚ, ktorý rozhodne o postupe do troch pracovných dní od oznámenia nálezu. | 7. Po skončení obnovy vlastník odovzdá 1 vyhotovenie dokumentácie realizovanej obnovy do KPÚ. |
Poznámka: Podmienky sa týkajú celej nehnuteľnosti vrátane dispozičného riešenia, povrchov stien, klenieb, stropov a podláh, umelecko-remeselných výrobkov a výtvarných prvkov, strešnej krytiny, krovovej konštrukcie atď. – podľa individuálnych pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky. O tom, ktoré súčasti a prvky objektu prípadne nie sú predmetom pamiatkovej ochrany, rozhoduje KPÚ. |
ZÁKLADNÉ KROKY VLASTNÍKA NEHNUTEĽNOSTI, KTORÁ NIE JE KULTÚRNOU PAMIATKOU, ALE NACHÁDZA SA V PAMIATKOVOM ÚZEMÍ ALEBO OCHRANNOM PÁSME | |
Rozhodnutie KPÚ k úprave nehnuteľnosti je povinný vyžiadať si vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme pamiatkového územia alebo kultúrnej pamiatky. K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti. Žiadosť spracováva vlastník v zmysle § 32 pamiatkového zákona. | |
Súčasti žiadosti podľa § 32 ods.6 | |
Zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje: | údaje o nehnuteľnosti, majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. |
KPÚ v rozhodnutí určí prípustnosť zámeru a podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, najmä: | |
- zásady objemového členenia, výškového usporiadania, architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti, - či úpravy nehnuteľnosti možno vykonať iba na základe prípravnej a projektovej dokumentácie. | |
Ďalšie kroky vlastníka sú zhodné s krokmi vlastníka pri obnove nehnuteľnej kultúrnej pamiatky (body č. 1 až 7) | |
Poznámka: 1. Podmienky vykonania úprav sa týkajú vonkajšieho výrazu nehnuteľnosti a jej pôsobenia v pamiatkovo chránenom prostredí s dôrazom na ochranu, prípadne na rehabilitáciu jeho hodnôt. |
Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej častí je osobitným druhom obnovy. Reštaurovaním sa obnovujú spravidla pamiatky výtvarnej alebo umeleckoremeselnej povahy, predmetom reštaurovania však môžu byť napr. aj historické omietky, kamenné architektonické články a pod. O tom, či pôjde o reštaurátorskú obnovu, rozhoduje KPÚ. | |
Reštaurátorský výskum, reštaurátorskú dokumentáciu a reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 200/1994 Z. z. § 5 ods. 2 písm. a) – d) o Komore reštaurátorov. ...>> (zoznam týchto osôb aj s ich špecializáciami sa nachádza na stránke komory www.restauro.sk, prípadne na požiadanie ho poskytne aj príslušný KPÚ) | |
Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia KPÚ o zámere reštaurovania. | |
Vlastník je povinný KPÚ predložiť žiadosť o rozhodnutie k zámeru reštaurovať. | |
Vlastník spracováva žiadosť v zmysle § 33 pamiatkového zákona. | |
Súčasti žiadosti podľa § 33 ods. 3 | |
Zámer na reštaurovanie, ktorý obsahuje |
|
1. KPÚ v rozhodnutí o zámere na reštaurovanie určí:
|
Kroky vlastníka |
1.a) Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím, zadá vykonanie výskumov a spracovanie návrhu odborne spôsobilej osobe | |
1b) Ak vlastník nesúhlasí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí. | |
1.c) Zohľadní pri svojom zámere podmienky určené rozhodnutím a môže zadať vykonanie výskumov a spracovanie návrhu odborne spôsobilej osobe | |
2. Reštaurátorská dokumentácia je súčasťou reštaurovania a spracováva sa v dvoch stupňoch:
|
2. Spracovaný výskum a prípravnú reštaurátorskú dokumentáciu predloží vlastník na vydanie rozhodnutia KPÚ |
3. KPÚ vydáva rozhodnutie o každom stupni reštaurátorskej dokumentácie zvlášť. Po predložení návrhu KPÚ vydá rozhodnutie o návrhu na reštaurovanie. | 3.a) Na základe súhlasného rozhodnutia KPÚ k návrhu na reštaurovanie vlastník môže zadať reštaurovanie odborne spôsobilej osobe, reštaurátorovi spĺňajúcemu podmienky podľa § 5 ods.2 zákona č.200/1994 Zb. o Komore reštaurátorov. |
3.b) Ak vlastník nesúhlasí so znením alebo s podmienkami určenými v rozhodnutí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí. | |
4. V priebehu reštaurovania vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Jedno vyhotovenie návrhu na reštaurovanie si KPÚ ponecháva na vykonávanie pamiatkového dohľadu. Ak sa zistia nové skutočnosti alebo nedostatky, ktorých následkom môže dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu hodnôt pamiatky, KPÚ rozhodnutím dotknuté práce zastaví. |
4. Proti rozhodnutiu o zastavení prác sa vlastník môže odvolať, ale odvolanie nemá odkladný účinok, to znamená, že zastavenie prác sa musí vykonať. |
5. Ak dôjde v priebehu prác k nepredvídanému nálezu, práce sa musia zastaviť do vydania rozhodnutia KPÚ, ktoré. rozhodne o postupe do troch dní od oznámenia nálezu. |
5. V prípade nálezu reštaurátorské práce musí zastaviť zodpovedný reštaurátor a nález oznámiť KPÚ. |
6. Po skončení reštaurovania vlastník je povinný predložiť do 60 dní dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác KPÚ. |
Ďalšie usmernenia vyplývajúce z platných právnych predpisov:
Akýkoľvek stupeň projektovej dokumentácie pre obnovu kultúrnej pamiatky môže podľa zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch vykonávať len architekt s oprávnením na vykonávanie odborných činností vo výstavbe v kategórii pozemných stavieb.
Dokumentáciu k reštaurovaniu, t.j. Návrh na reštaurovanie a Dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác spracováva odborne spôsobilý reštaurátor, člen Komory reštaurátorov s príslušnou špecializáciou reštaurovania.
Ďalšie podrobnosti o vykonávaní reštaurátorských prác a reštaurátorskej dokumentácii ustanovuje vykonávacia vyhláška MK SR č. 16/2003 Z.z. k pamiatkovému zákonu.
Charakter a obsah dokumentácie sa okrem toho musí riadiť Metodickými podkladmi k štruktúre a kritériám reštaurátorskej dokumentácie, ktoré prostredníctvom Komory reštaurátorov obdržali všetci jej členovia.
Obsah vydaného záväzného stanoviska možno napadnúť už v priebehu konania na stavebnom úrade. Pokiaľ totiž námietky účastníka konania na stavebnom úrade smerujú voči obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si stanovisko od KPÚ, ktorý ho vydal. V prípade, že KPÚ svoje záväzné stanovisko v danej veci nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od Pamiatkového úradu SR. Ďalšia možnosť je podať odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu smerujúce proti záväznému stanovisku KPÚ. V takomto prípade krajský stavebný úrad, ktorý koná o odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu, toto odvolacie konanie preruší a vyžiada si stanovisko k odvolaniu od KPÚ, ktorý ho vydal. Odvolanie spolu so stanoviskom KPÚ potom predloží na Pamiatkový úrad SR, ktorý záväzné stanovisko KPÚ potvrdí alebo zmení.
Okrem záväzných stanovísk pre konania stavebného úradu, ktoré sú vydávané najčastejšie, KPÚ vydávajú záväzné stanoviská ku všetkým konaniam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom.
Pri preskúmavaní záväzných stanovísk Pamiatkový úrad SR sleduje splnenie základných zásad správneho konania a posudzuje ich po právnej i vecnej stránke.
Viac informácií o možnosti financovania obnov kultúrnych pamiatok nájdete v podkapitole >> Možnosti financovania
Rovnaký postup platí pri podnete na zrušenie ochrany časti NKP (objektu alebo predmetu).
Nevyhovujúci, zlý stav pamiatky nie je dôvodom pre zrušenie ochrany.
Trvalo vyviezť predmet kultúrnej hodnoty sa dá len so súhlasom Ministerstva kultúry SR a po vyjadrení sa Komisie na ochranu kultúrneho dedičstva, ktorá je poradným orgánom ministra kultúry. O povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty žiada vlastník alebo ním splnomocnená osoba Ministerstvo kultúry SR, najneskôr však 30 dní pred uskutočnením vývozu. Súčasťou žiadosti o povolenie je znalecký posudok o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. Formulár žiadosti o povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty je prístupný na internetovej stránke Ministerstva kultúry SR
Premiestnenie kultúrnej pamiatky upravuje § 24 pamiatkového zákona. Hnuteľnú aj nehnuteľnú kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia KPÚ. Rozhodnutie KPÚ sa nevyžaduje pri dočasnom premiestnení hnuteľnej pamiatky, na ktoré nie je potrebná odborná demontáž (napr. dočasné prenesenie kalicha z farského kostola do filiálneho, dočasné umiestnenie voľne stojacej sochy na oltár a pod.) Vlastník si však musí vyžiadať rozhodnutie KPÚ v prípade dočasného premiestnenia hnuteľnej pamiatky, ktoré si vyžaduje odbornú demontáž (napr. premiestnenie oltára do ateliéru za účelom reštaurovania). V prípade trvalého premiestnenia hnuteľnej pamiatky z verejne prístupného miesta a v prípade premiestnenia nehnuteľnej pamiatky vyžaduje zákon od KPÚ prerokovanie, resp. vyjadrenie obce. |
Rozhodnutie o premiestnení si od KPÚ vyžiada vlastník, resp. jeho oprávnený zástupca. V žiadosti o premiestnenie kultúrnej pamiatky (ďalej iba „pamiatka“) je potrebné uviesť:
|
Pri predaji kultúrnej pamiatky musí vlastník rešpektovať predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatkyv zmysle § 23), to znamená, že ak zamýšľa predať kultúrnu pamiatku, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu, zastúpenému ministerstvom (čiže písomne Ministerstvu kultúry SR). Ak štát ponuku prijme, je ministerstvom určená štátna organizácia povinná do 90 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu, ak nie je dohodnuté inak. Ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, to znamená, ak vlastník v tejto lehote nedostane odpoveď alebo dostane zamietavú odpoveď predkupné právo zaniká.
Predať kultúrnu pamiatku do zahraničia nie je možné.
Oznamovacia povinnosť:
V zmysle § 28 ods. 2 c) je povinnosťou vlastníka oznámiť zmluvnej strane v prípade prevodu vlastníctva (predaj, darovanie a pod.) že vec, ktorá je predmetom prevodu, je kultúrnou pamiatkou a vzťahuje sa na ňu režim ochrany podľa zákona.
Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný oznámiť KPÚ a obci najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky. Aj keď to pamiatkový zákon ako povinnosť priamo neukladá, je vhodné túto zmenu nahlásiť aj PÚ SR Bratislava, oddeleniu Ústredného zoznamu, keďže tam sú kultúrne pamiatky v Ústrednom zozname pamiatkového fondu centrálne evidované.
Ak vzniká pochybnosť, či vec je pamiatkou, je potrebné si túto skutočnosť overiť na PÚSR alebo KPÚ. Pokiaľ nie je vyznačená ťarcha alebo kód ochrany z tohto titulu v liste vlastníctva k nehnuteľnosti, neznamená to automaticky, že nehnuteľnosť nie je kultúrnou pamiatkou, alebo sa nenachádza v chránenom území alebo ochrannom pásme. Je preto vždy vhodné, keď si nadobúdateľ veci overí túto skutočnosť, aby sa predišlo nepotrebným komplikáciám a problémom.
a) vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere
b) vo verejnom záujme
c) len na základe zákona
d) a za primeranú náhradu.
Právne relevantné a použiteľné je iba písomné potvrdenie PÚ SR Bratislava, ktoré je možné obdržať na základe žiadosti. Žiadosť sa podáva písomne na Odbor štátneho informačného systému PÚ SR Bratislava. Obsahovať má údaje o žiadateľovi a identifikačné údaje o veci, o ktorej sa žiadateľ informuje. So žiadosťou možno prísť aj osobne v stránkových hodinách PÚ SR, väčšinou je možné ju vybaviť aj na počkanie.
V prípade hnuteľnej veci nie je možné dopytovanú skutočnosť zistiť ani na webovej stránke PÚ SR (kvôli ochrane utajovaných skutočností) ani na liste vlastníctva. Preto je možné informáciu získať iba priamo na PÚ SR, obdobne ako pri nehnuteľnostiach. Okrem základných identifikačných údajov je väčšinou vhodné predložiť aj fotografiu predmetnej veci, najmä v prípadoch, keď by mohlo prísť k omylu (napr. pri výskyte viacerých vecí rovnakého typu v tej istej lokalite).
Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00
Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00
Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00
Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
