Príručka vlastníka NKP

(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí  vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie  a  pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o  vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

(2) Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných  alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

(3) Kultúrna  pamiatka  je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. V prípade archeologického nálezu môže byť kultúrnou pamiatkou aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec,  zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

(4) Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo  archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

(5) Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo  pamiatkovej zóny.

(6) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb, spravidla sa našla alebo sa nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologický nález je vlastníctvom Slovenskej republiky. Správcom archeologického nálezu je Pamiatkový úrad SR. Správcom archeologického nálezu môže byť tiež Archeologický ústav SAV, alebo múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy, v prípade ak ide o nález nájdený počas nimi vykonávaného archeologického výskumu. Archeologický výskum môže vykonať len oprávnená osoba na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR (ďalej len "ministerstvo").  Pokiaľ sa archeologický nález nájde mimo výskum a nálezca ho najneskôr do dvoch pracovných dní ohlási príslušnému krajskému pamiatkovému úradu, má nálezca nárok na vyplatenie nálezného až do výšky 100 % hodnoty archeologického nálezu, ktorého hodnotu určuje znalecký posudok. Je však zakázané používať detekčné zariadenia ako aj vyzdvihovať archeologické nálezy zistené pomocou detektorov kovov, takéto konanie môže byť posudzované ako trestný čin.

(7) Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.

(8) Kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie môže ministerstvo z vlastného podnetu, na podnet Pamiatkového úradu SR alebo inej právnickej osoby alebo  fyzickej osoby navrhnúť na zápis do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve. V súčasnosti je v Zozname svetového dedičstva päť slovenských lokalít reprezentujúcich kultúrne dedičstvo: Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov a Drevené chrámy slovenskej časti karpatského oblúka.

(9) Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje pre jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky.

(10) Nález je vec pamiatkovej hodnoty, ktorá sa nájde výskumom, pri stavebnej alebo inej činnosti a to v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.

Aj keď si to zväčša neuvedomujeme, kultúrne dedičstvo, pamiatkový fond alebo kultúrne pamiatky sprevádzajú každého z nás a predstavujú pre väčšinu z nás veľmi dôležitú súčasť života. Je potrebné chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo, pretože je dokladom historických koreňov každého národa a každej komunity. Pokiaľ sa zničí väzba na tieto korene, stratí národ či komunita dôkazy svojej historickej kontinuity v čase i v priestore. Preto je ochrana kultúrneho dedičstva deklarovaná ako verejný záujem a je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky ( čl. 44, ods. 2: „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“).

Zachované zhmotnené dedičstvo po minulých generáciách nám dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú budeme odovzdávať ďalej našim potomkom. To, čo nebude zničené a bude schopné sprostredkovať autentické, neskreslené informácie o živote, duchovnej, kultúrnej a hospodárskej vyspelosti v minulosti našej spoločnosti, závisí od každého z nás. Aj keď sme z právneho hľadiska často výhradnými vlastníkmi tej-ktorej časti kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ju spravujeme iba prechodnú dobu. Preto máme nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť starať sa o kultúrne pamiatky.

Pamiatkový fond je výberovou skupinou pamiatkových území, hnuteľných a nehnuteľných vecí ako významných dokladov historického vývoja spoločnosti, jej spôsobu života a prostredia od najstarších dôb po súčasnosť. Je prejavom tvorivej práce človeka v rôznych odboroch ľudskej činnosti a pre jeho urbanistické, architektonické, historické, umelecké‚ vedecké a iné hodnoty je potrebné  chrániť ho ako pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, kultúrne pamiatky a archeologické nálezy a náleziská. Táto výberová skupina je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré je súborom všetkých historických a kultúrnych hodnôt vytvorených predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky sú zapísané a evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky, pričom päť lokalít s mimoriadne významnými pamiatkovými hodnotami je zapísaných aj v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.

V našom okolí je mnoho cenných stavieb – hradov, kaštieľov, kostolov, kaplniek, ale i meštianskych domov alebo ľudových chalúp. Medzi pamiatky patria aj priemyselné areály a výrobné objekty, sklady, mosty, vodné nádrže, ale aj ruiny, náhrobné kamene a pomníky, často zabudnuté a prerastené kríkmi. Patria sem aj rôzne iné artefakty a pozostatky činnosti človeka, zistené pri terénnych prácach a pri archeologických výskumoch, taktiež prícestné kaplnky či kríže so skupinou stromov, fontány, parky alebo zemné valy, zaniknuté hradiská, pohrebiská atď.  Informáciu o tom, ktoré z nich sú súčasťou pamiatkového fondu je možné získať na Pamiatkovom úrade SR, ktorý vedie ich zoznam.

Základným znakom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata ako architektonického, stavebného, technického alebo výtvarného diela. Nehnuteľná kultúrna pamiatka je daná svojou hmotovou skladbou a jedinečným riešením usporiadania jednotlivých hmôt a priestorov. Má konkrétne konštrukčné, technické a prípadne aj výtvarné riešenie, ktoré je súčasťou jej hodnôt. K hmotnej podstate pamiatky patria nielen pôvodné murivá, klenby, krov, stropy, podlahy, schodiská, kamenné a iné architektonické, umeleckoremeselné a výtvarné historické detaily, ale aj omietky, maľby a nátery, výplne okien a dverí, zábradlia a ostatné remeselné doplnky - zámky, kľučky, pánty a pod. Súčasťou pamiatkových hodnôt môže byť aj technické vybavenie objektu - vykurovací systém, odvodnenie, výťahy a pod.

K pamiatkovým hodnotám patrí nielen bezprostredné historické prostredie pamiatok. Súčasťou pamiatkového fondu sú aj pamiatkové územia. Ich základným znakom je  zachovanosť priestorového a pôdorysného usporiadania t.j. ich urbanisticko-architektonická štruktúra. Ochrana územia s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zabezpečovaná formou vyhlásenia pamiatkovej rezervácie, územia s historickým sídelným usporiadaním formou pamiatkovej zóny. Nástrojom na zabezpečenie účinnej ochrany prostredia a okolia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia je ochranné pásmo, pričom ochranné pásmo samo o sebe nemusí vykazovať priame pamiatkové hodnoty.

Základným znakom hnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata výtvarného, umelecko-remeselného alebo technického diela. Estetické hodnoty hnuteľnej pamiatky sú rovnako významné ako jej funkčné využitie. Pri výtvarných dielach dominuje ideová a estetická stránka diela, umelecko-remeselná produkcia zasa spĺňa väčšinou aj úžitkovú funkciu, u technických diel nie je estetické hľadisko podstatné, významnou hodnotou je najmä konštrukčná alebo technologická jedinečnosť a zachovaná funkčnosť. Pamiatkový fond hnuteľných pamiatok obsahuje v prevažnej väčšine cirkevné predmety, tvoriace mobiliár sakrálnych objektov. Sú to napr. obrazy, sochy a reliéfy, predstavujúce náboženské námety, a to buď vo forme samostatných predmetov, alebo ako súčasť oltárov, kazateľníc, organov, lavíc, teda zariadenia objektu. Za osobitne hodnotné možno označiť najmä vzácne zachované súbory, ktoré tvoria slohovo a výrazovo jednotný mobiliár. Do tohto fondu patria aj drobné liturgické predmety, ktoré slúžia priamo pri náboženských obradoch - kalichy, cibóriá, monštrancie, svietniky, krížiky a pod.

Všetky druhy a typy kultúrnych pamiatok, ale aj pamiatkové územia, archeologické nálezy a náleziská vypovedajú o prostredí a dobe svojho vzniku.

Základným právnym predpisom usmerňujúcim činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovým fondom je  Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu z 19. decembra 2001 v znení neskorších predpisov (zákon č. 479/2005 a zákon č. 208/2009).

Ochrana pamiatkového fondu sa okrem tohto základného zákona riadi najmä nižšie uvedenými právnymi predpismi Slovenskej republiky:

Úplné znenia predpisov si môžete vyhľadať aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR - časti JASPI - Jednotý automatizovaný systém právnych informácií

Z uvedených právnych predpisov vyplýva pre každého povinnosť starať sa o kultúrne dedičstvo. Právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok zároveň určujú pre vlastníkov, správcov a užívateľov aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, povinnosť na vlastný náklad sa starať o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením či znehodnotením a povinnosť počínať si tak, aby nedošlo k nepriaznivým zmenám stavu kultúrnych pamiatok alebo ich prostredia a k ohrozeniu ich zachovania.

Ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom, preto štát na jej zabezpečenie okrem vyššie uvedených legislatívnych nástrojov uplatňuje aj nástroje inštitucionálne. To znamená, že na uskutočňovanie a ochranu tohto verejného záujmu má zriadené špecializované orgány štátnej správy – Pamiatkový úrad SR (ďalej iba „PÚ SR“) s celoslovenskou pôsobnosťou a krajské pamiatkové úrady (ďalej iba „KPÚ“) v jednotlivých krajských mestách a v niektorých ďalších lokalitách s nadpriemernou sústredenosťou kultúrnych pamiatok alebo pamiatkových území. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je Ministerstvo kultúry SR a jeho špecializovaná zložka na vykonávanie štátneho pamiatkového dohľadu – Pamiatková inšpekcia.

Akýkoľvek stupeň projektovej dokumentácie pre obnovu kultúrnej pamiatky môže podľa zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch vykonávať len architekt s oprávnením na vykonávanie odborných činností vo výstavbe v kategórii pozemných stavieb.

Dokumentáciu k reštaurovaniu, t.j. Návrh na reštaurovanie a Dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác spracováva odborne spôsobilý reštaurátor, člen Komory reštaurátorov s príslušnou špecializáciou reštaurovania.

Ďalšie podrobnosti o vykonávaní reštaurátorských prác a reštaurátorskej dokumentácii ustanovuje vykonávacia vyhláška MK SR č. 16/2003 Z.z. k pamiatkovému zákonu.

Charakter a obsah dokumentácie sa okrem toho musí riadiť Metodickými podkladmi k štruktúre a kritériám reštaurátorskej dokumentácie, ktoré prostredníctvom Komory reštaurátorov obdržali všetci jej členovia.