Pri stavebných úpravách materskej škôlky v Brestovanoch narazili pracovníci na ľudské kosti. Pri obhliadke pracovníkmi KPÚ Trnava a Západoslovenského múzea v Trnave sa zistilo, že ide o hrobový nález. Podrobnejší výskum a vyzdvihnutie nálezu koncom minulého týždňa ukázal, že išlo o 4000 rokov starý hrob zo staršej doby bronzovej obsahujúci typický ženský šperk ako kostené korálky, medený náramok a dve záušnice v tvare vŕbového listu. 
Počas prieskumu známeho archeologického náleziska v okrese Skalica, potrebného pre podklad na zabezpečenie zvýšenia jeho ochrany, sa našiel zriedkavý archeologický predmet – sekera zo staršej bronzovej doby. Doposiaľ je to z tohto skúmaného náleziska najstarší kovový predmet. Prieskum realizovali archeológovia Pamiatkového úradu SR, KPÚ Trnava a nadšenci archeológie z občianskych združení.Menšia sekera má dĺžku 9,5 cm, rozšírenú vejárovitú sečnú časť, plytko prežliabnuté ploché strany s náznakmi bočných líšt a zahrotené tylo. Patrí do tzv. saského typu sekier, ktorého najstaršie exempláre sa vyrábali ešte z medi.
Ďalšiu časť mestského opevnenia, tzv. barbakan objavili archeológovia pri archeologickom výskume južne od prezentácie Dolnej brány. Barbakan bol pôvodne rozsiahlou stavbu, ktorá mala chrániť prístup k najzraniteľnejšej časti každého opevnenia - bráne. Jeho výstavba v 16. storočí bola vyvolaná narastajúcim nebezpečenstvom zo strany Osmanskej ríše. Aktuálny nález muriva sa nachádza južne od prezentácie Dolnej brány v blízkosti vyústenia Streleckej ulice.
V minulom roku Pamiatkový úrad SR vyhlásil na základe podkladu Krajského pamiatkového úradu Trnava zaniknutý kostol s areálom v Prietrži, okres Senica, za národnú kultúrnu pamiatku. V lokalite miestne zvanej Vŕšok bola ako prvá postavená pred rokom 1565 kaplnka. Na jej miestne v roku 1591 evanjelici dostavali kostol s trojloďovou dispozíciou, vežou orientovanou na západ a svätyňou na východ. V poslednej tretine 17. storočia počas rekatolizácie im bol dočasne odobraný a v roku 1733 definitívne. V rokoch 1616 a 1724 bol kostol prestavaný a rozšírený. V roku 1906 ho už chátrajúci narušilo zemetrasenie a v roku 1912 bol zbúraný až po úroveň terénu. Opevneniu chrániacemu kostol sa vžil miestny názov Husitské hradby ...
V lete našiel miestny obyvateľ pri Hlohovci v koryte Váhu počas zníženej vodnej hladiny predmet, ktorý ho zaujal. Keď doma zistil, že ide o archeologický nález, prišiel s ním do múzea, kde ho archeológ poučil, že ho musí ohlásiť a odovzdať krajskému pamiatkovému úradu. Nálezom je krátky meč (mečík, dlhá dýka) s dĺžkou takmer 26 cm a hmotnosťou skoro 150 g. Rukoväť z organického materiálu sa nezachovala. Ostali po nej len stopy v okolí nitov. Podobné krátke meče sa vyskytujú zhruba v povodí Dunaja, a to od južného Nemecka až po srbskú Vojvodinu. Charakteristické sú pre začínajúce mohylové kultúry strednej bronzovej doby, teda približne pre 16. stor. p. n. l. Podobný mečík sa na Slovensku našiel vo Včelinciach, kde bol súčasťou hromadného nálezu bronzových predmetov.
V predvianočnom čase sme pre malých i veľkých nedočkavcov pripravili elektronickú verziu hry Kvarteto. Hra je okrem oddychu zároveň aj zdrojom
poznávania, vedomostí a inšpiráciou k ďalšiemu objavovaniu. Do kvarteta boli vybrané objekty - národné kultúrne pamiatky
nachádzajúce sa v Trnavskom kraji, z ktorých mnohým hrozil zánik. Budeme
radi, ak Vám táto hra okrem hodín dobrej zábavy prinesie aj nové
podnety k spoznávaniu svojho okolia a histórie. Stačí si len stianuť PDF súbor v priloženom odkaze, použiť v tlačiarni správnu hrúbku papiera, vytlačiť, vystrihnúť a zábava môže začať. Vianočnú pohodu želajú trnavskí pamiatkari.
V meste Gbely majiteľ pozemku počas kopania základových rýh na novú garáž v mieste zbúranej starej garáže a šopy pristavanej k rodinnému domu narazil na ľudskú lebku a ohlásil to polícii. Zistilo sa, že kosti pochádzajú z hrobu, v ktorom boli uložení vo vystretej polohe na chrbte dvaja jedinci ženského pohlavia vo veku 20 až 25 rokov a 25 až 40 rokov, orientovaní hlavou na západ a nohami na východ. Pochovaní boli bez šperkov a príloh. Hrob datovala rádiokarbónová analýza do obdobia rokov 421 až 541 n. l., ktoré je známe pod názvom obdobie sťahovania národov.
Ešte počas prvej vlny pandémie koronavírusu nadšenec archeológie objavil drobné, v teréne sotva viditeľné, opevnenie v Malých Karpatoch v Trnavskom kraji, ktoré bolo archeológom dovtedy neznáme. Už počas prvej obhliadky archeológmi KPÚ Trnava spojenej so zberom archeologických nálezov bolo jasné, že lokalitu ešte nestihli zdevastovať vykrádači nášho archeologického dedičstva, tzv. detektoristi. Samotný nález nevykradnutého náleziska v horskom prostredí je v súčasnosti, žiaľ, veľmi zriedkavý. Celkovo sa v skúmanom priestore zdokumentovalo 137 predmetov, z toho 8 keramických a 129 kovových.
V obci Banka pri Piešťanoch v polohe
Štepnica bol v súvislosti s výstavbou realizovaný sondážny
archeologický výskum, ktorým sa podarilo zachytiť časť osídlenia
starého vyše 20 tisíc rokov spolu s nálezmi kostí veľkých cicavcov.
Osídlenie z obdobia mladšieho paleolitu pravdepodobne patrilo nositeľom
tzv. gravettienskej kultúry. Išlo o kultúru lovcov, ktorý sú známi
vytvorením tzv. moravianskej venuše, nájdenej v susednom katastri
Moravian nad Váhom. Táto pôsobivá plastika z mamutieho kla je najstarším
dokladom umenia na Slovensku.
Na území pozdĺž Halenárskej ul. medzi Seminárom sv. Štefana a Synagógou Status quo pripravuje Mesto Trnava vytvorenie parčíka s menšou vodnou plochou. Parkové riešenie má zohľadniť aj výsledky archeologického výskumu, ktorý vykonáva spoločnosť AA Avala pod vedením archeológa Mgr. Andreja Žitňana, ako aj architektonicko-historického výskumu vedeného Ing. arch. Jaroslavou Žuffovou, CSc. Zaburinená a čiastočne vybetónovaná plocha tu zostala po dvoch domoch, zdemolovaných v 60. rokoch 20. stor. O tom ako vyzerali, vieme už len zo starších fotografií, ktoré domy náhodne zachytili najmä vďaka susedstvu Seminára sv. Štefana. 
Pamiatkový úrad SR na základe podkladu vypracovaného KPÚ Trnava vyhlásil hrádok v Dvorníkoch, v miestnej časti Posádka, za národnú kultúrnu pamiatku, nakoľko je nositeľom historickej, spoločenskej a urbanistickej pamiatkovej hodnoty. Vytipovaný na vyhlásenie bol počas prác na súpise pamiatok v okrese Hlohovec. Hrádok sa nachádza na severozápadnom okraji intravilánu Posádky na ľavostrannom okraji terasy Váhu nad záhradkárskou a chatovou kolóniou. Vytvára dominantnú hranicu intravilánu obce a okraja terasy Váhu. Do súčasnosti sa z reliéfu terénu jadra hrádku zachovali iba časť návršia a relikt priekopy vo svahu severne od neho. Značnú časť lokality pokrýva starý a nový cintorín so súvisiacimi stavbami.
Na jeseň 2020 objavil hubár v lese nad obcou Hubina dve nádoby z medeného plechu, ktoré majú upravený lesklý povrch, pravdepodobne zlátený červeným zlatom s veľkým obsahom medi a tepanou výzdobou. Nález odovzdal na Krajský pamiatkový úrad Trnava, ktorý miesto obhliadol aj s detektorom kovov, no ďalšie predmety už nájdené neboli. S nádobami sa spája viacero záhad. Pokiaľ ide o tvaroslovie a ornamentiku, v stredoeurópskom priestore sa s historickými liturgickými nádobami tohto typu nestretávame. Nezvyčajný je aj použitý materiál - medený plech. Liturgické nádoby bývali v našom prostredí najčastejšie zhotovené zo striebra, upraveného zlátením. 
V obci Radošovce v okrese Skalica sa pri predstihovom archeologickom výskume v súvislosti s výstavbou rodinných domov našli pozostatky pravekého sídliska. Lokalita je situovaná v severnej časti katastra obce Radošovce v polohe Dražné pole, vedľa miestnej školy. Tu sa nachádza sídelná terasa Kováloveckého potoka, ktorá má vhodné podmienky na osídlenie pre dobrú dostupnosť k vode i výhľad do okolia. Archeológovia Slovenského archeologického a historického inštitútu – SAHI, o.z. zachytili celkovo 11 archeologických objektov v ktorých sa nachádzalo veľké množstvo archeologického materiálu. Išlo najmä o sídliskové, ťažobné a zásobné jamy využívané pravekými ľuďmi na skladovanie obilia. 
Krajský pamiatkový úrad Trnava a Mesto Trnava si dovoľujú oznámiť, že 27. ročník odborného pamiatkového seminára Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja sa kvôli opatreniam v súvislosti s koronavírusom v tomto roku konať nebude. Nižšie uvedené príspevky budú uverejnené v zborníku č.24, ktorý vyjde na jeseň r. 2021 v obvyklom termíne.
Nedávno Krajskému pamiatkovému úradu Trnava ohlásil turista priamo z miesta nálezu asi strieborné predmety nepravidelného tvaru podobné minciam, ktoré majú na jednej strane rôzne vyobrazenia, napr. draka. Podľa pokynov nálezca do miesta ďalej nezasahoval a predmety zamaskoval. Zo zmienky o drakovi archeológovia KPÚ Trnava Peter Grznár a Matúš Sládok okamžite vytušili, čo našiel. Hneď ako sa im dalo, sa stretli s nálezcom a ten im ukázal miesto nálezu – vo vývrate stromu. Po prezretí predmetov v nich ihneď rozpoznali stredoveké strieborné mince – fenigy. Následne prehľadali vývrat s detektorom, ktorý vydával na jednom mieste silný signál. Drobnými nástrojmi opatrne odkryli miesto signálu a našli tu koncentráciu mincí na ploche 25 x 20 cm. Celkovo sa našlo 147 mincí vrátane neúplných, z čoho našiel 25 ohlasovateľ.
Za necelý rok KPÚ Trnava so Západoslovenským múzeom v Trnave skúmali náhodné nálezy objektov z kamennej doby v Šelpiciach, o ktorých už bolo informované na našom webe a v Suchej nad Parnou. O náleze v druhej uvedenej obci sa KPÚ Trnava dozvedel sprostredkovane od spolupracovníka. Nálezcu pri stavbe pivnice v záhrade rodinného domu upútali koncentrácia keramických črepov a štiepaná industria (kamenné artefakty). Vo výkope sa s pomocou nálezcu, jeho syna a dobrovoľníka preskúmala časť sídliskovej jamy. V pôdoryse mala tvar zrezaného oválu a jej dno bolo v hĺbke 185 cm. Našlo sa v nej množstvo archeologických predmetov vrátane torz keramických nádob. Na dvoch črepoch sa zachovali zvyšky maľovanej výzdoby. Z industrie sa identifikovali surovina, čepele, úštepy a škrabadlo.
Po niekoľko ročnom predstihovom výskume v súvislosti s výstavbou obytnej štvrte vo Veľkých Kostoľanoch v časti Vysielač došlo k postupnému odkrytiu rozsiahleho polykultúrneho sídliska. Počas niekoľkých sezón sa narazilo na stovky sídliskových objektov z obdobia neolitu, staršej doby bronzovej a halštatu. K významným nálezom patrí vyše 7000 rokov stará časť pôdorysu dlhého halového domu patriaceho nositeľom kultúry s lineárnou keramikou. Zo staršej doby bronzovej pochádzajú unikátne nálezy celých, alebo mierne poškodených nádob predbežne spájaných s nositeľmi únetickej kultúry.
Meštiansky dom Komenského 2 v Skalici sa nachádza na území Pamiatkovej zóny Skalica. Situovaný je na nároží s Kráľovskou ulicou. V meštianskom dome bola počas obhliadky začatých prác na obnove prízemia (dňa 12.06.2020), pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu Trnava, nájdená nástenná maľba na klenbe menšej miestnosti orientovanej jedným oknom do Komenského ulice. Miestnosť je zaklenutá korýtkovou klenbou s vrcholnicou v kolmom smere na Komenského ulicu, so štyrmi protistojnými lunetami. Hrany luniet zdobí plastický perlovec so stopami okrovej a červenej farby a čitateľnou červenou lemujúcou linkou.
Nálezy ľudských kostrových ostatkov nálezcovia často oznamujú polícii, lebo sa domnievajú, že by mohlo ísť o obeť trestného činu či nezvestnú osobu. Takéto nálezy sú však často archeologickej povahy, ale polícia až donedávna často krát pochybila a neodstupovala ich krajským pamiatkovým úradom. Ak sa aj neskôr o nich archeológovia dozvedeli, miesta nálezov sa už nedali preskúmať metódami archeologického výskumu, lebo boli zničené alebo neprístupné. Po vyriešení tohto problému s Prezídiom Policajného zboru na základe iniciatívy pracovníkov KPÚ Trnava, KPÚ Nitra a odboru archeológie PÚ SR niekoľkonásobne stúpol počet nálezov ľudských kostrových ostatkov archeologickej povahy oznámených políciou krajským pamiatkovým úradom. Dozvedáme sa tak aj o úplne nových náleziskách, lebo často krát si občania pri stavebnej či inej činnosti všimnú práve ľudské kosti ako jediné z archeologických nálezov. Jedným z takýchto prípadov je aj pomerne kuriózny nález v Šelpiciach. 
V
zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave sa nachádza zaujímaný predmet
- pamätná tabuľa, ktorej text informuje o osobách, ktoré sa
nejakým spôsobom podieľali na stavbe bližšie nekonkretizovanej budovy.
Pri tomto predmete ale chýba informácia, kedy, odkiaľ a za akých
okolností sa tabuľa dostala do múzea. Dobrá spolupráca dvoch trnavských
inštitúcií - pamiatkovej a múzejnej, dopomohla obom k zodpovedaniu
mnohých doteraz nezodpovedaných otázok. Na
základe nápisu na tabuli a pri poznaní stavebného vývoja významnejších
objektov v meste sa podarilo identifikovať budovu, ktorá v nápise nebola
uvedená. Išlo o Arcibiskupské gymnázium v Trnave, ktorého komplexná obnova bola ukončená v roku 2018.
Z našich dedín sa postupne z dôvodu novej výstavby zasahujúcej do pôvodného historického urbanizmu obcí vytrácajú objekty, ktoré sú nositeľmi urbanistických a architektonických hodnôt a ktoré dokladujú stavebný vývoj konkrétneho sídla. Pri terénnej obhliadke staršieho objektu situovaného v historickej zástavbe obce Abrahám, okres Galanta, určeného na asanáciu z dôvodu výstavby nového rodinného domu, sa podarilo zachrániť dva maľované prievlaky drevených trámových stropov s vročením. Hĺbkovo orientovaný jednopodlažný obytný dom s obdĺžnikovým pôdorysom, pôvodne zastrešený šikmou strechou, pochádza podľa vročenia na dvoch prievlakoch pôvodných trámových stropov z 50. rokov 19. storočia.
Pri obnove národnej kultúrnej pamiatky dom meštiansky situovanej v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trnava došlo k nálezu zlomkov neskorostredovekých kachlíc a keramiky zo 16 - teho až 19. storočia. K najhodnotnejším nálezom zo súboru patrí zlomok neskorostredovekej kachlice (15. stor.- 1 pol. 16. stor.) s reliéfom zobrazujúcim svätého Juraja zabíjajúceho draka. Z rovnakého obdobia je aj rímsová kachlica, ktorá pôvodne pochádza z úplne hornej časti kachľovej pece kde plnila funkciu ozdobného ukončenia. Cimburie zobrazené na rímsovej kachlici z neskorého stredoveku má svoje analógie z hradov (Beckov a Branč) i z urbánneho prostredia (Trenčín, Palárikovo).
Krajský pamiatkový úrad Trnava počas obhliadok stavebnej činnosti zistil narušenie archeologického náleziska v Trnave v časti Kopánka. Archeologické nálezy sa tu našli už viackrát a na viacerých miestach. KPÚ Trnava upozorňuje investorov, stavebníkov a pracovníkov na stavbách na ich zákonnú povinnosť ohlásiť archeologický nález. 
Pri archeologickom výskume v súvislosti s
výstavbou sa v polohe pri hradobnom múre v Trnave podarilo naraziť na
praveký sídliskový objekt datovaný do mladšej doby kamennej – neolitu.
Jeho dochovanie do dnešných dní je vecou šťastných okolností, nakoľko sa
zachoval v úzkom pruhu územia medzi hradbou a mestskou priekopou,
prekrytý mladším stredovekým valom. Objekt obsahoval veľké množstvo
maľovanej keramiky datovanej do I. stupňa lengyelskej kultúry. Nález
dotvára naše poznatky o osídlení Trnavy v mladšej dobe kamennej a
nadväzuje na významné nálezy zlomkov neolitických venuší ...
V súvislosti s výstavbou polyfunkčnej budovy sa v priestore zasypaného toku Trnávky našli pozostatky neznámeho technického diela interpretovateľného ako bitúnok, garbiareň či mlyn. V nálezovej situácii sa na bývalom dne a brehoch Trnávky v hĺbke asi 2,5 až 3 metre našli torzá drevených kolov nesúcich pôvodne nadzemnú konštrukciu zložitejšieho pôdorysu. Ústredným prvkom situácie je drevený doskový žľab, či náhon osadený prostredníctvom drevených spojov na priečnych podvaloch v polohe dna koryta Trnávky.
Na prelome januára a februára si rybár v riečisku Váhu pri Dvorníkoch v okrese Hlohovec všimol vďaka nízkemu stavu vodnej hladiny predmet, ktorý navonok vyzeral ako kameň, ale bol veľmi ťažký (cca 8 kg) a mal zvláštny tvar, preto ho ako zaujímavosť priniesol do Vlastivedného múzea v Hlohovci na určenie. Po očistení predmetu pracovníci múzea v domnelom kameni rozpoznali vzácny archeologický nález – minimálne 9 železných polotovarov kopijovitého a nožovitého tvaru. 
Pri obnove južnej hospodárskej budovy v priestore národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľ v Holíči sa počas výskumu Mgr. Andreja Žitňana našli pozostatky piatich murovaných architektúr. Na základe predbežného vyhodnotenia sú v nálezovej situácii sledovateľné dve vývojové etapy. Zaujímavá je najmä staršia, stredoveká etapa, ktorá je tvorená kamennými základmi pilierov a masívnym kamenným múrom severojužnej orientácie.
Poslednú nedeľu v marci polícia ohlásila KPÚ Trnava nález kostrových pozostatkov v južnej časti okresu Galanta, ktoré našli poľovníci pri norovaní líšok. Po obhliadke nálezu sa vzhľadom na riziko poškodenia alebo vykradnutia hrobu rozhodlo ihneď začať so skúmaním. Práce v ten deň skončili až za tmy a neskôr sa ešte dokončilo dokumentovanie a dohľadávanie. Hrob datovali medené záušnice (vlasové kruhy) tvaru vŕbového listu do klasickej fázy nitrianskej kultúry staršej bronzovej doby (2150 – 1930 p. n. l.). 
Krajský pamiatkový úrad Trnava v spolupráci s Mestom Trnava a Arcibiskupským úradom pripravil v rámci Medzinárodného dňa pamiatok a sídel tri prehliadky s odborným výkladom po pamiatkach v meste Trnava pod názvom Za pamiatkami s pamiatkarmi. Pre záujemcov boli vybrané typologické okruhy, ťažiskové pre stavebný vývoj Trnavy: mestské hradby, meštiansku architektúru a univerzitné budovy.
Kolektív trnavských pamiatkarov ďakuje za milé prianie, ktoré nás 20. decembra 2018 čakalo v podateľni nášho pracoviska. Trnavčanka žijúca v zahraničí ocenila našu prácu pri záchrane pamiatok, čo je pre nás veľkým povzbudením, upriamujúc naše snaženie k zmyslu, ktorý v našej práci hľadáme a stále i nachádzame. Ďakujeme.
Habánsky dvor v Sobotišti vznikol
v polovici 16. storočia juhozápadne od vtedajšieho intravilánu obce pri
existujúcom mlyne. K významným budovám sa popri mlyne, krčmy (kľúčiarne),
kaplnky a zvonice s hodinami zaraďuje radnica. V
roku 2011 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Počas prebiehajúcich
zemných prác na statickom zabezpečení objektu našla jeho majiteľka v auguste tohto
roku na rôznych miestach v interiéri a v hline vyvezenej z interiéru niekoľko mincí ...
Krajský pamiatkový úrad Trnava prevzal v máji 2018 drevený
stropný trám s vročením 1856 ako nález pochádzajúci zo zbúraného ľudového
domu z miestnej časti Borský Peter, obce Borský Mikuláš, okres
Senica. Na jar roku 2018 bol objekt zbúraný z dôvodu zlého
technického stavu a plánovanej výstavby nového rodinného domu (bungalov). Noví
vlastníci poskytli okrem trámu KPÚ Trnava aj fotodokumentáciu objektu pred
zbúraním (pohľad uličný a dvorový, trám s vročením) a historické
fotky zachytávajúce dom a jeho časti. Objekt nebol zapísaný ako národná kultúrna pamiatka.
Pri predstihovom archeologickom výskume v
susedstve románskeho tzv. kalvínskeho kostola v Šamoríne došlo k nálezu
stredovekej sakrálnej stavby centrálneho pôdorysu interpretovanej ako
karner (kostnica). Základy stavby sú vyhotovené z kameňa, pôvodne
nadzemná časť zase z tehál nazývaných plevovky, vďaka ktorým je možné
túto architektúru datovať do 12. až 13. storočia. 
Pri vnútornej strane
skalického mestského opevnenia na ulici Podhradie bola v novembri
minulého roka nájdená kamenná delová guľa. Guľa s priemerom 20cm má
odlomenú časť zo svojej hmoty čo naznačuje, že bola použitá pri
vojenskej akcii a nie je to len pozostatok výbavy historickej zbrojnice.
Je pravdepodobné, že guľa pochádza z obhliehacieho dela umiestneného vo
výhodnej polohe niekde v priestore dnešnej kalvárie ...
Na základe návrhu KPÚ Trnava bola koncom roku 2017 vyhlásená Pamiatkovým úradom SR mohyla vo Veľkej Pake, v časti Čukárska Paka za národnú kultúrnu pamiatku. Objekt sa nachádza na okraji intravilánu pri križovatke ciest z Čukárskej Paky do Malej Paky a Veľkej Paky. Miestny názov mohyly je Kép domb.
