V rámci vypĺňania prázdnych miest na archeologickej mape Banskobystrického kraja potrebnej pre výkon štátnej správy na úseku ochrany archeologického dedičstva sa podarilo KPÚ Banská Bystrica zdokumentovať nález ktorý by mohol byť indíciou k počiatkom spracovania železnej rudy na našom území.
Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Kostol je situovaný na západnom konci Mestskej pamiatkovej rezervácie. V minulosti bola jeho história prepojená so špitálom, preto je často profánne označovaný ako „špitálsky“. Zámerom obnovy je komplexná rekonštrukcia predmetnej pamiatky. Súčasťou renovácie bude aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Na vežičke boli osadené hodiny, podľa plánu mestského architekta Ladislava Stellera. V čase 2. sv. vojny bola strecha poškodená (po vojne rozobratá a nahradená nízkou ihlanovou strechou). 
V histórii je vždy niekoľko významných udalostí, ktoré sa zapísali do pamätných dní ľudstva – komunity, lokality - obce. V histórii Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, ako aj verejnosti mesta Banskej Bystrice, je 18. máj dňom vyhlásenia Mestskej pamiatkovej rezervácie. V roku 2020 sa tento deň spojil aj s dátumom spustenia hlasovania Nadácie VÚB „Poklady Slovenska“, ktorá má za cieľ prispievať k zvyšovaniu povedomia o stave historických pamiatok na Slovensku a poskytovať konkrétne riešenie pre ich záchranu. Vybraných bolo deväť historických pamiatok či umeleckých artefaktov, ktoré sa uchádzali cez webovú stránku nadácie o hlas a finančnú výhru na obnovu pamiatky. Do hlasovania sa tento rok zapojilo viac ako 58-tisíc ľudí z celého Slovenska. 
V roku 2020 si pripomíname 60. výročie od smrti známeho architekta Františka Eduarda Bednárika (⃰1902, Bystřice pod Hostýnem - † 1960, Žilina). Jeho stavby sa nachádzajú najmä v regióne stredného Slovenska. Patril (okrem niekoľkých diel na začiatku kariéry) pomerne vyhranene ku skupine funkcionalisticky orientovaných tvorcov, ktorí smerovali k organicky poňatej architektúre. Neuspokojila ich asketická racionálnosť, hoci ich diela vychádzali z moderného, funkcionalistického základu a prevzali aj ich dôraz na kvalitne spracovaný detail či použitie textúry, farebnosti režného povrchu materiálov, najmä kameňa či keramiky.
V novembri 2019 bola ukončená obnova a reštaurovanie pamiatkového objektu „Kaplnka sv. Jána Nepomuckého“ evidovaného v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ďalej len „ÚZPF“) pod č. 1209/4, vo Svätom Antone. Pamiatkový objekt je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „kaštieľ s areálom“, ÚZPF č. 1209/1-7 situovanom vo Svätom Antone. Predmetom reštaurovania boli aj hnuteľné národné kultúrne pamiatky: „oltár hlavný sv. Jána Nepomuckého“, ÚZPF č. 3302/1 – 4 a „mreža vstupná – dvojkrídlová, železná“, ÚZPF č. 3303/1. Vznik kaplnky sa datuje po roku 1750 z obdobia prestavby kaštieľa rodinou Koháry. V období prestavby kaštieľa pre grófa Koháryho, okrem iných výtvarníkov, pracoval aj maliar Anton Schmidt.
Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica v
rámci prípravy na vyhlásenie krajinnej pamiatkovej zóny na území UNESCO v
okolí Banskej Štiavnici v roku 2019 zrealizoval plošný nedeštruktívny
archeologický prieskum. Jeho úlohou bolo vyhodnotiť územie z hľadiska
výskytu zaniknutých krajinných prvkov súvisiacich s historickou ťažbou a
úpravou rúd. Prieskum priniesol viaceré dôležité zistenia.
Dlhodobo chátrajúca dominanta mesta Žarnovica sa po zmene vlastníctva dostala do rúk Mesta Žarnovica a tým začala systematická záchrana a obnova tohto kaštieľa. Pôvodne opevnený hrad z konca 15. storočia sa prestavbami zmenil na kaštieľ, miestnymi nazývaný Horný kaštieľ. Dnešnú, klasicistickú, podobu získal po prestavbe v 2. polovici 19. storočia, kedy bol zasiahnutý požiarom. Mesto Žarnovica začalo so záchranou kaštieľa situovaného na skalnom brale nad mestom v roku 2016, kedy bola zrealizovaná sanácia statických porúch. Následne bol zrealizovaný reštaurátorský výskum, ostatná prípravná a projektová dokumentácia. 
Národná kultúrna pamiatka
barokovo-klasicistická budova bývalého kráľovského soľného úradu v
Haliči, nachádzajúca sa v Ochrannom pásme nehnuteľných národných
kultúrnych pamiatok v obci Halič, bola postavená v roku 1767. Budova
oplotená kamenným múrom má na oblúku brány datovanie Ao 1768. Objekt bol
postavený ako dvojpodlažný trojtrakt s manzardovou strechou, čiastočne
podpivničený je v južnej časti dvorového a uličného traktu. Soľné domy
slúžili na uskladňovanie soli. So soľným skladom v Haliči sa stretávame
už v roku 1711. 
Počas realizácie 1. etapy reštaurátorského výskumu zameranej na interiér národnej kultúrnej pamiatky – Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici bolo nájdené románske okno na západnej strane transeptu pôvodne osvetľujúce bočnú severnú svätyňu. Na základe obdobných indícii na ploche muriva s omietkami a nátermi bolo potvrdené ďalšie románske okno na západnej strane transeptu pôvodne osvetľujúce bočnú južnú svätyňu.
Železničná stanica v Banskej Bystrici si
do dnešnej doby zachovala svoje monumentálne pôsobenie v rámci urbanizmu
časti mesta a nadčasovo pôsobiace architektonické a výtvarné hodnoty.
Predstavuje kvalitné architektonické dielo v rámci dodnes zachovaných
verejných stavieb, ale najmä v rámci zachovaných príkladov realizácií
železničných stavieb 40. rokov 20. storočia. Súbor objektov je nositeľom
historickej, spoločenskej, architektonickej a výtvarnej pamiatkovej
hodnoty. 