Zvonársky fenomén
Zvony ako hudobné a súčasne aj kultové nástroje slúžia od archaických čias vo viacerých kultúrach sveta na zvolávanie ľudí na bohoslužby, oznamujú čas, úmrtie, príchod vzácnych hostí, ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajú búrky, víchrice a oznamujú iné mnohé príležitosti, ktoré sa dotýkajú života ľudí. Slovensko sa cez zvony, zvonárov a zvonolejárov zbližuje so spoločnou históriou celej Európy. Zvon je stále živý hudobný nástroj, a ako žijúca pamiatka je pri citlivom používaní udržateľná dodnes. Podmienkou jeho životaschopnosti je osobný prístup človeka. Nenahraditeľným špecifikom ručného zvonenia je totiž aj skutočnosť, že na rozdiel od elektrifikovaného zvonenia iba skúsený ľudský zvonár dokáže plynulo zladiť viaceré zvony či súbory zvonov pri zvonení správne do rytmu, alebo pri tom aj regulovať pohyb sŕdc zvonov (odmlky), či mnohé iné osobitné nuansy, keďže aj pre takéto funkcie a zvyky sú zvony koncipované. Na Slovensku sme jedným z posledných ostrovčekov ručného zvonenia v srdci Európy. Aj preto je v súčasnom svete elektroniky a digitalizácie, ustavične „vyzváňajúcich“ mobilov či nevkusných digitálnych zvonkohier potrebné chrániť v našich zvoniciach a kostolných vežiach vzácne historické zvony s ich autentickou hudbou. Vďaka živým zvonárom sú – alebo budú – nenahraditeľným hudobným i duchovným prameňom pre budúce generácie. Keďže ide o ohrozený kultúrny fenomén, v záujme jeho zachovania je preto nevyhnutné vzbudzovať jeho širokú podporu a celospoločenskú pozornosť, i nový záujem o neho. A to najmä v radoch samotných cirkevných komunít – aj v mladej generácii.
Zvonové desaťročie …
Opomínaný fenomén tradičného ručného zvonenia na zvony a funkcie zvonárov u nás je, našťastie, už oficiálnou súčasťou národného nehmotného dedičstva – a to presne 10 rokov ! Vo svojej krehkej autentickosti a zároveň v ohrození sa ručné zvonenie stáva predmetom dlhodobého výskumu, oživeného záujmu, ba i pamiatkovej ochrany a bohatej prezentácie. Od roku 2011 je zapísané ako chránený prvok v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré ako prvá krajina na svete priznalo ručnému zvoneniu i zvonárom takúto hodnotu. Pamiatkový úrad SR je tiež nositeľom certifikátu o tomto zápise. Ide tu v praxi o najlepšiu techniku rozoznievania zvonov ľudským citom zvonárov, osobitný fenomén našej kultúry, ktorý je neoddeliteľným „zvukovým sprievodcom“ každodenného života. Od najstarších dejín je významnou súčasťou lokálnej i národnej identity, kultúry a historickej tradície konkrétnych lokalít i v celoslovenskom meradle. Ide však o ohrozené nehmotné dedičstvo, neodlučne prepojené s dedičstvom hmotným. Predmetom pamiatkovej ochrany je totiž len samotný zvon spolu so všetkými originálnymi funkčnými súčasťami (príslušenstvom), ktoré pritom podmieňujú zachovanie jeho autentického zvuku. To je aj dôvodom ochrany autentického spôsobu rozoznievania zvona – ručného zvonenia, zabezpečovaného zvonárom. Zachovanie tejto formy pohonu zvonov je zároveň aj spôsobom ochrany a zachovania pôvodného zvonového príslušenstva zvonov vo svojej hmotnej podstate. Napokon: pamiatkarom sa darí všetko podstatné i aktuálne k mnohorakým zvonárskym témam už sedem rokov zdieľať so svetom vďaka praktickej metodike pamiatkovej ochrany zvonov, a to v podobe príručky „do vrecka“, zverejnenej v PDF podobe na www.pamiatky.sk.
Zvonivé filmovania
Vďaka dlhodobej spolupráci Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu Košice s médiami, ale aj s odbornými i laickými komunitami, sú medzi úspešnými aktivitami pripravené aj podklady pre potenciálny zápis prvku aj do zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO (už od r. 2013), či aktuálne do tlače chystané encyklopedické zvonárske dielo nášho najznámejšieho znalca zvonov – kampanológa Dr. Juraja Spiritzu. Patrí tu aj už 10-ročný týždenne vysielaný audioprojekt počúvaných pamiatkárskych zvono-relácií na Rádiu Lumen, a popri dennej „zvonárskej“ agende aj iné publikačné, výskumné a prezentačné projekty, a to aj filmové či video-dokumentačné.
Po pomyselných filmárskych stopách našich legendárnych dokumentaristov Karola Plicku, Martina Slivku, Dušana Hanáka, či tiež Petra Kerekeša (s jeho skvelým príbehom zvonára v „Ladomírskych morytátoch“ zverejnenom na youtube), sa aj z odstupu desiatok rokov v ostatných zvonárskych príbehoch modernej súčasnosti pokúšajú viacerí dnešní mladí tvorcovia – dokumentátori či reportéri – zachytiť onú krehkú stopu nášho nehmotného kultúrneho dedičstva. Treba spomenúť viaceré, aj ocenené tematické reportážne zvono-relácie v rôznorodých formátoch RTVS za ostatné roky (napr. v réžii a spracovaní Petra Hudáka v cykle „Kapura“; Kristíny Raševovej v „Slovensko v obrazoch“; či v podaní Silvie Košťovej). Väčším dokumentárnym filmom v regionálnom projekte etnografky a výskumníčky Moniky Tkáčovej, (pôvodne) zo Spišského osvetového strediska v Spišskej Novej Vsi, je nominovaný film „Ručné zvonenie na Železnej ceste“ v réžii Ladislava Munka. Jeho snahou je „cez filmovú kameru prostredníctvom tzv. oral history zachytiť príbehy zvonárov v obciach Poráč, Štós, Gemerská Poloma, Gelnica a Smolník.“ Spiš a Gemer je tu účinkujúcim regiónom, kde túto tradičnú profesiu ešte miestami vykonávajú starší zvonári, zvonárky, či dokonca mladí noví nadšenci. Doplnením z dielne rovnakej autorky a Petra Leška i Štefana Bartka je skromný filmový mini-medailónik – „Najstarší zvonár v Hnilčíku“ (z roku 2015). Nemožno nespomenúť aj veľkolepý projekt Košice 2013 – EHMK (Európske hlavné mesto kultúry), v rámci ktorého sa podarilo známemu košickému dokumentaristovi Paľovi Pekarčíkovi vytvoriť úspešnú filmovú upútavku na podporu snahy zápisu ručného zvonenia a funkcie zvonárov do Reprezantatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorú počas otváracieho ceremoniálu sledovali naživo tisíce ľudí priamo v Košiciach, a prostredníctvom internetového prenosu aj 165 000 ľudí v 93 krajinách sveta. Podľa autora ide o „krátku esej o posledných zvyškoch ručných zvonárov na Slovensku. Poeticky zachytáva to, čo sa deje, keď počujeme biť zvony, ale nášmu zraku ostáva skryté.“ Film „Tradičné ručné zvonenie a funkcia zvonárov“ prezentuje tradičné zvonenie a zvonárov staršej generácie, a aj tej mladej – nastupujúcej, ktorí svojou obetavou službou dokážu aj v súčasnej civilizácii Apokalypsy ďalej udržiavať nehmatateľné duchovné a kultúrne hodnoty. Osobitnú a nosnú zložku zážitku preberá na seba samotná hudba historických zvonov (krátke video o ručnom zvonení na facebooku).
Veľmi poteší aj komorný video-dokument o zvonoch rímsko-katolíckeho kostola sv. Bartolomeja v Prievidzi v dramaturgickom i odbornom sprevádzaní pamiatkarky Barbory Matákovej. V ostatných rokoch sa do popredia záujmu dostáva aj samotný fenomén remesla zvonolejárskeho, a to napríklad v milom filmovom podaní tematickej časti projektu „Lipták na Východe“ (dostupnej na www.telke.sk) Rovnako sú obľúbené i početné videá na internetových kanáloch od mladých zvonárov, aktivistov, či dokumentátorov našich zvonov a ich zvonenia v neobjavených regiónoch a lokalitách Slovenska – spomenúc menovite aspoň zvonolejára a zvonára Roba Slíža, zvonárov Michala Dirgu, Igora Cziela, Martina Brziaka, ale aj Ľubomíra Fuska, Mateja Lelovského, Matúša Sedláka a ďalších. Napokon je tu predovšetkým veľmi prístupný formát – „Nehaňte ľud môj“ ako pôvodná 120-dielna relácia o slovenskom folklóre v spracovaní mladých filmárov Michala Veselského a Martina Kleibla, dostupná na tv.sme.sk. Tu vznikol príslovečný reportážny filmo-dokument z írečitého Poráča s názvom „Elektrické zvony na tie skutočné nemajú“ (zverejnené na video.sme.sk), ako aj viaceré vzácne, nateraz nepoužité podklady z lokality Kožany. Najnovší spoločný projekt tejto dvojice: reportáže „Elementy“ – sú už sériou krátkych filmov o vybraných prvkoch Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, kde je predstavený konkrétny prvok nehmotného dedičstva i jeho nositeľ, aj vďaka odborníkovi, ktorý sprostredkúva divákom dôležitosť ochrany každého prvku i jeho význam. Z verejných zdrojov to podporil Fond na podporu umenia. A tak sa veľmi tešíme ich ostatnému pozoruhodnému zvonárskemu počinu s názvom „Tradičné ručné zvonenie“ (zverejneného na video.sme.sk).
Ako by na záver namiesto pozvánky pre Vás uviedol spoluautor – fotograf, filmár a aktivista Martin Kleibl, tieto filmy sú akoby – „…vstupenkou do veží kostolov, kam sa bežný smrteľník len tak ľahko nedostane. Bolo neskutočným zážitkom stúpať po strmých schodoch a rebríkoch spolu so zvonármi, nasledujúc ich kamerou a mikrofónom. A keď sa potom zavesili za lano a postupne rozozvučali všetky zvony, rozvibrovalo sa všetko naokolo a na tele naskočili zimomriavky. Bolo úžasné sledovať a na vlastnej koži spoznať, akú obrovskú silu a mágiu v sebe zvony skrývajú. Či už to boli zvony menších rozmerov v drevenej zvoničke v Ladomírovej, či v Kožanoch, alebo obrovské zvony v kostole v Gelnici – vidieť, počuť ich z bezprostrednej blízkosti a pocítiť ich energiu bol zážitok, na ktorý sa nezabúda.“
p. s. vybrané ďalšie „zvonárske kanály“ so zvonárskymi videami:
• Róberta Slíža: https://www.youtube.com/user/glockenman/videos
• Mateja Lelovského: https://www.youtube.com/user/Mrmajko326/videos
• Michala Dirgu: https://www.youtube.com/user/Quasimodo1481/videos
• Martina Brziaka: https://www.youtube.com/user/tino187m/videos
• Ľubomíra Fuska: https://www.youtube.com/channel/UCukiHk5GGOS0j9Qno5YYvPA/videos
• Matúša Sedláka: https://www.youtube.com/channel/UCR_xvek0b-wgK3IgbYe_PDQ
• Igora Cziela: https://www.youtube.com/c/IgorCziel/videos
Autori: Juraj Gembický, KPÚ Košice; Martin Kleibl a Michal Veselský (Bratislava) – podklady
