Výstava Pamäť na skle – projekt objavu, záchrany a prezentácie
Úspešnému tímu v projekte „Pamäť na skle“ sa podarilo nanovo objaviť, preskúmať, pre budúcnosť zachrániť
a pre súčasnosť prezentovať historickú unikátnu zachovanú
foto-pozostalosť farára a fotografa Bélu Petrika, objavenú na
rímskokatolíckej fare v obci Rad (okres Trebišov), ktorá je známa o.i. aj
minoritskými mučeníkmi z Radu (17. stor.). Fotografie sú tiež súčasťou
bohatej farskej kroniky, zachytávajúc pozoruhodné obrazové i písomné informácie
v širšom kontexte doby, kultúry, religiozity, pamiatok, krajiny a udalostí. Historické fotodedičstvo ale predstavuje jednu
z najohrozenejších a najmenej skúmaných skupín pamiatok. Pritom žijeme v
modernej dobe, v ktorej narastá význam a využívanie fotografie v nespočetných
možnostiach jej komunikačných aplikácií, v bežnom používaní mladou generáciou v
ére sociálnych sietí, digitálnych technológií a aplikácií. Projekt preto
vytvoril podmienky, aby tento vzácny objavený dobový fotografický súbor bol i
vo svojej fyzickej stránke naďalej v dobrej kondícii, nedegradoval a mohol tak
po prvýkrát vôbec slúžiť ako významná pamiatka – prameň kultúrno-historickej
pamäte a samotných dejín regiónu, ako i Slovenska. Rovnako slúži na podporu
cestovného ruchu a propagácie regiónu a hmotného i nehmotného kultúrneho
dedičstva, kde historické fotofondy patria. Výsledná séria premiérových výstav
fotografií a života autora (v kurátorskej dvojici Lena Jakubčáková – Peter
Župník), ako aj pripravované vydanie katalógu zachovaného diela vďaka jeho
digitalizácii je zavŕšením a sprístupnením prvotného dobrodružného
objavovania fascinujúceho života farára fotografa Bélu Petrika, v rámci
projektu v širokej spolupráci vlastníka (Cirkvi) s odborníkmi,
inštitúciami, pamätníkmi a dobrovoľníkmi za podpory Nadačného fondu
Telekom pri Nadácii Pontis.
Pozvánka na výstavu (PDF, 2623 kB)
Pozývame Vás na výstavu v Bratislave od 6.11 do 4.12.2016 v kaplnke sv. Jána Evanjelistu vo Franiškánskom kostole (PDF, 214 kB)
Novinky a zmeny na (otvorí sa do nového okna):
https://www.facebook.com/PetrikBela
http://2016.mesiacfotografie.sk/article/showArticle?article=bela-petrik-sk#ref
http://www.sedf.sk/sk/component/content/section/6
…a v KOŠICIACH bude vernisáž 12.12.2016 v pondelok o 19:00 s prekvapením (Dominikanske kulturne centrum Veritas, pri dominikanskom kostole, Košice)
Béla
Petrik (1888–1971) – fascinujúci farár fotograf a kultúrne dedičstvo
Medzibodrožia
V obci Malé Trakany
na Zemplíne sa 29. apríla 1888 narodil Béla Petrik (slov. Vojtech) v maďarskej gazdovskej rodine.
Jeho strýko Albert Petrik (1876–1916), známy historik architektúry, pamiatkár
a fotograf pamiatok Uhorska zrejme podnietil a nasmeroval záujem
o fotografovanie u mladého Bélu ako gymnazistu
v Sátoraljaújhely, a neskôr bohoslovca v košickom kňazskom
seminári. Svojim fotoaparátom značky „Koilos“ v rokoch 1906 – 1938
zvečňoval a na 406 sklenených želatinových negatívoch (9x12cm) či
v 600-stranovej farskej kronike nám zachoval najčastejšie autoportréty,
významných a blízkych ľudí, rodinu, udalosti a pamiatky s krajinou
svojich pôsobísk. V Košiciach bol Petrik v r. 1911 vysvätený za
katolíckeho kňaza, a pôsobil ako kňaz či učiteľ náboženstva vo Veľkom
Kamenci, Sárospataku, v Košiciach, a od roku 1920 napokon vo farnosti
v obci Rad (okr. Trebišov) nasledujúcich takmer 40 rokov. Bol zároveň
biskupským radcom, notárom dištriktu, v obecných voľbách kandidátom za
Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu. Po vojne v rokoch 1945 – 1946 v
dôsledku Benešových dekrétov strávil opakovane niekoľko mesiacov vo väzení
v Kráľovskom Chlmci a v Košiciach, odsúdený na zhabanie majetku
a stratu občianskych práv na 10 rokov. Patrí medzi kňazov – mučeníkov,
trpiacich v časoch neslobody. V roku 1957 sa skončilo jeho pôsobenie
v Rade, a na dôchodku v Malých Trakanoch zomiera 23. júna 1971. Dodnes
žije jeho bližšia i vzdialenejšia rodina, a časť jeho pozostalosti
spravuje súčasná Rímskokatolícka farnosť v obci Rad.
Obec Rad sa nachádza v mnohonárodnostnom a mnohoreligióznom prostredí
južnej časti Východoslovenskej nížiny na trase Košice – Kráľovský Chlmec,
severne od obce Svätá Mária. Jej kataster tvorí rovina obkolesená mŕtvym
ramenom Tice. V roku 1637 tu zriadil Juraj Melič de Priber na svojich
majetkoch v obci v rámci františkánskej rekatolizačnej misie kláštor
bratov minoritov. V obci pôsobili s prestávkami do roku 1818.
V rokoch 2009 – 2013 sa na podnet otca Rolanda Bööra vykonával severne od
objektu fary archeologický výskum, ktorý odkryl zvyšky kláštorného kostola
a 14 hrobov, kde pri niektorých z nich súdnolekárska expertíza
identifikovala aj stopy po mučení a násilnú smrť. Minoritskí mučeníci
z Radu sú v pozornosti bádateľského záujmu, a z obce sa
stáva navštevované miesto, kde jednou z významných osobností nadregionálneho
významu je so svojim životom, dielom a príbehom miestny farár Béla Petrik.
Fotograf Béla Petrik rozmýšľal ako maliar a zároveň ako dokumentarista. Zachytával netradičné, niekedy až maliarske pohľady na krajinu s dômyselne komponovanými
postavami ľudí, ako aj zaujímavé autoportréty či citlivé portréty so sociálnym
podtextom. V jeho obrazovej pozostalosti na vyše 400 sklenených negatívoch
vynikajú najmä menej inscenované vidiecke scény, obrazy chudoby a drsných
životných podmienok, ale aj istej melanchólie života, spájajúcej sa najmä
s motívom rieky. Dielo Bélu Petrika je hodnotné aj napriek tomu, že
neohuruje veľkosťou nálezu či vycibrenejším autorským rukopisom ako známi
súdobí slovenskí fotografi. Historické dedičstvo fotokronikára svojej doby v relatívne skromnom území
a rozsahu totiž poskytuje bohaté svedectvo o časopriestore v oblasti
Medzibodrožia, ktorý dosiaľ nebol fotograficky objavený. Navyše, petrikovský
fenomén (fotografi Albert Petrik, Béla Petrik, Aranka Petriková) by si zaslúžil
osobitnú kapitolu v dejinách fotografie na Slovensku. Fragmenty z nájdenej
a zachránenej fotopozostalosti tvoria v hutnej skratke
v individuálnom kurátorskom výbere aj jeho vôbec prvú výstavu
a prvotný úvod ďalšieho bádania. Znovuobjavené fotodedičstvo farára –
fotografa Bélu Petrika sa stáva jedným z najvýznamnejších
a najpôsobivejších dobových obrazových a historických dokumentov
nielen pre región Medzibodrožia, ale aj v širšom stredoeurópskom
kontexte. V roku 2016 sa vďaka úspešnému projektu „Pamäť na skle“
podporenému Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis v širokej
spolupráci rímskokatolíckej farnosti Rad s odbornými inštitúciami (Krajský
pamiatkový úrad Košice, Fakulta umení Technickej univerzity Košice, Slovenský
národný archív Bratislava a.i.), s odborníkmi i dobrovoľníkmi
podarilo po prvýkrat odborne preskúmať, zdokumentovať, dlhodobo zachrániť
i archivovať, a zároveň širokej verejnosti prezentovať tento
unikátny, aj keď krehký obrazový prameň kultúrno-historickej pamäte nás
všetkých.
Autori textu: Juraj Gembický, Martin Pristáš, Lena Jakubčáková, Peter Župník
Výskum
a záchrana zbierky historických sklenených negatívov Bélu Petrika
Zachovaná známa časť fotopozostalosti Bélu Petrika z rímskokatolíckej fary
v obci Rad obsahuje 406 ks želatínových
negatívov na skle (9x12cm) pochádzajúcich z obdobia medzi začiatkom 20.
storočia a 30./40-imi rokmi 20. storočia (podľa datovaných exemplárov cca
1906 – 1938). Minimálna časť t. j. niektoré najstaršie zábery mohli byť
nasnímané aj Bélovým strýkom – fotografom Albertom Petrikom (19./20. stor. – do
roku 1916). Fotografie v papierovej forme vyvolané z negatívov (cca
30 ks) sú použité (niekde aj kolorované) tiež v autorom koncipovanej
kronike farnosti, kde nájdeme aj iné jeho zábery (cca 10), ku ktorým sa negatív
nezachoval. V rámci tematickej náplne fotografií možno rozlíšiť asi 30
rôznych motívov (tri hlavné okruhy: portréty – krajina – architektúra). Systém
autorovho pôvodného usporiadania, evidencie, identifikácie a datovania
samotných snímkov sa nám, žiaľ, zachoval v úplne minimálnom rozsahu (s
náznakmi lokalitného a tematického radenia). Časť prevažne „zimných
motívov“ nesie dodatočné autorove poznámky k technickým parametrom
fotografovania. Jednotlivé sklenené dosky pochádzajú od rôznych, najčastejšie
nemeckých výrobcov (napr. AGFA, Verax, Adria, Konsum, Hauff), niekde
s identifikáciou zdroja nadobudnutia (fotoobchod Wanaus Jozsef, Budapešť;
firma Schulmann, Košice). Vo všetkých prípadoch ide o sklenené dosky so
želatínovou emulziou. Pri niektorých sa stretávame s nerovnými hranami
skla, čo napovedá že negatív bol pôvodne nafotený na dosku väčšieho formátu,
ktorá sa následne rozrezala na jednotlivé zábery. Na začiatku výskumu
a spracovania (apríl 2016) negatívy preukazovali rôzne typické poškodenia,
ako napr. strieborné zrkadlo, poškrabanú alebo inak poškodenú svetlocitlivú
vrstvu, či znečistenia vo forme prachu, odtlačkov prstov alebo iných depozitov.
V niektorých prípadoch bola prasknutá alebo rozbitá podložka, alebo boli
viditeľné farebné zmeny na celom negatíve, prítomnosť škvŕn rôznej farby
a pôvodu, v istom počte prípadov pravdepodobne aj plesne. Sklenené negatívy sa nachádzali v 22-och
pôvodných škatuľkách a v 8-ich obálkach (pracovne označené písmenami
od A – Z.(1-7), v rámci nich značené jednotlivé negatívy), vyrobených
z kyslých kartónov, ktoré urýchľujú degradáciu fotografických materiálov.
Negatívy boli na sebe položené vo veľkom počte 10 – 21 kusov, čo obvyklo vedie
k praskaniu podložky spodných negatívov. Niektoré negatívy v zbierke
boli retušované ceruzkou alebo kolorantmi rôznej farby (modrý, čierny),
výnimočne bolo identifikované aj matnenie, či náznaky lakovania. Na vybraných
exemplároch môžno nájsť po hranách prilepený čierny papier slúžiaci ako krycia
maska (pasparta). Najčastejším však bolo bežné poškodenie emulznej vrstvy,
striebrenie a prítomnosť rôzneho depozitu.
Projekt
„Pamäť na skle“ umožnil základný výskum a vyčistenie zbierky podľa zvoleného
odborného postupu, s prípravou a následnou realizáciou vďaka školeniu na
workshope pod vedením odbornej garantky. Spolu s vyčistením prebehla zároveň
dôležitá výmena obalov za nové, ktoré vyhovujú aktuálnym archivačným normám.
V súčinnosti s projektom prebieha aj odporúčané zabezpečenie
sterilizácie alebo dezinfekcie (fumigácie) potrebnej časti zbierky, ako aj
fixovanie rozbitých sklenených negatívov. Zbierka má byť v závere spätne
uložená vo vhodných podmienkach (18 – 21˚C, a relatívna vlhkosť 40 – 50 %,
bez prítomnosti priameho svetla). Historické sklenené negatívy sú významnou súčasťou
nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva a zaslužia si
ochranu.
Ing. Božena Habalová, PhD., SNA Bratislava (výber zo Správy k projektu, s doplnením)
