Prejsť na obsah

Nové 3D modely archeologických nálezísk pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie

Nové 3D modely archeologických nálezísk pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie - ilustračný obrázok

Tretia októbrová sobota už od roku 2011 každoročne patrí Medzinárodnému dňu archeológie. V tento deň oslavy archeológie a jej prínosu pre spoločnosť archeologické inštitúcie na celom svete organizujú rôzne akcie pre širokú verejnosť. Pracovníci Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov pri tejto príležitosti pripravili ďalších 5 digitálnych 3D modelov terénu zaujímavých archeologických lokalít z rôznych kútov Slovenska. Ich celkový počet v galérii publikovanej na platforme Sketchfab sa tak zvýšil na 38. V nasledujúcom článku v krátkosti predstavíme najnovšie prírastky.

Prvé dva 3D modely predstavujú hradiská nachádzajúce sa v Malých Karpatoch v katastrálnom území obce Prašník na západnom Slovensku. Hradisko Tlstá hora sa rozprestiera na rovnomennom vrchu. Bolo vybudované v staršej dobe železnej – halštatskej (7. a začiatok 6. stor. p. n. l.). Patrilo k sústave hradísk v Západných Karpatoch, ktoré vznikali na dôležitých komunikačných uzloch. Sporadické doklady osídlenia tejto polohy však pochádzajú aj z iných období – zo staršej doby bronzovej, počiatku doby laténskej, stredoveku (12. – 13. stor.) či 2. pol. 15. stor., keď bola lokalita využívaná bratríckymi vojskami.

Približne 4 km juhozápadným smerom od neho sa nachádza ďalšia výšinná lokalita – hradisko Hrádok. Ide o polykultúrnu lokalitu, ktorá vznikla na dobrom strategickom mieste, ktoré umožňovalo kontrolovať pomerne dlhý úsek pravekej cesty vedúcej cez malokarpatský priesmyk. Prvé doklady osídlenia a fortifikácie pochádzajú zo staršej doby kamennej – eneolitu, ďalšie sú doložené zo staršej doby bronzovej (maďarovská kultúra). Výraznú zmenu dosiahlo v neskorej dobe bronzovej (sliezska fáza lužickej kultúry), keď sa pôvodný areál hradiska rozšíril smerom na západ o ďalšie dva opevnené areály. V dobe laténskej bolo občasne využívané Keltami. Opätovné osídlenie lokality prišlo v období včasného stredoveku, keď Slovania obnovili staršie fortifikačné systémy, a prežívalo až do 12. storočia. Žiaľ, lokalita je v súčasnosti z veľkej časti nenávratne zničená v dôsledku ťažby kameňa.

Tretím 3D modelom je hradisko Krivín a jeho okolie s ďalšími významnými lokalitami, ktoré sú súčasťou hustej siete opevnení v tzv. Slovenskej bráne. Tie tu boli budované od doby bronzovej až po novovek za účelom ochrany a kontroly významnej komunikácie, ktorá viedla údolím Hrona do stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem lužického hradiska Krivín, ktoré je najrozsiahlejšou fortifikáciou v tomto priestore, je to ďalšie hradisko z obdobia mladšej až neskorej doby bronzovej Na Lipníkoch, benediktínsky kláštor, ktorý bol v 16. stor. prestavaný na protitureckú pevnosť, ďalej vartovka v Hronskom Beňadiku, ako aj poveľkomoravské hradisko na Beňadickej skale.

Štvrtým 3D modelom je novoveké opevnenie “Šance”, ktoré sa nachádza na ľavom brehu rieky Oravica v Tvrdošíne na severnom Slovensku. Ide o unikátny opevňovací systém s centrálnou, vyvýšenou časťou v tvare šesť/sedemhranu s bastiónmi, ktorá je obohnaná priekopou a valom zrejme s palisádou. Pravdepodobne bol vybudovaný cisárskymi jednotkami v roku 1709 počas posledného protihabsburgského povstania Františka II. Rákociho. V roku 2012 bolo opevnenie vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Posledným 3D modelom je hradisko v Zemplíne na východnom Slovensku. Rozprestiera sa na návrší na pravom brehu rieky Bodrog. Táto strategická poloha na križovatke obchodných ciest bola osídlená od praveku. Prvé opevnenie tu mohlo byť vybudované už v neskorej dobe bronzovej, bezpečne je však doložené z obdobia prelomu letopočtu, keď túto polohu obývali Kelti. Po nich sa tam usadili Dáci, neskôr Germáni a po nich Slovania. V stredoveku tu bol vybudovaný komitátny hrad Zemplín, ktorý sa stal správnym centrom regiónu. Doposiaľ je tam zachovaný mohutný val, ktorý obopína lokalitu a prevyšuje okolie miestami až o 20 metrov.

Vizualizácie a 3D zobrazenia sú vytvárané Tiborom Lieskovským zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave pomocou špecializovaných vizualizačných postupov z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti: žltá farba indikuje vypuklé tvary (napr. pozostatky valov či architektúr), modrozelená farba znázorňuje priehlbiny (priekopy, archeologické sondy a pod.).

Mnohé archeologické lokality na Slovensku sú dlhodobo vykrádané a ničené hľadačmi pokladov. Preto si vážime všetkých, ktorým na ochrane nášho spoločného kultúrneho dedičstva naozaj záleží. V prípade, že uvidíte na archeologickej lokalite ľudí s detektormi kovov, neváhajte to nahlásiť polícii.

Autorka: Erika Makarová (PÚ SR), z časti spracované na základe podkladov od kolegov: Peter Bisták (PÚ SR), Martin Furman (KPÚ Žilina) a Martin Pristáš (KPÚ Košice)