Obraz titulárneho svätca sv. Vavrinca v Malej Hradnej, obklopeného anjelmi sprevádzajúcimi jeho cestu do božských nebies, je v kompozícii jednoduchší ako mnohofigurálne zobrazenie obrazu Všetkých svätých z Horných Kočkoviec, oba obrazy však spájajú viaceré spoločné znaky a autocitácie.
V súčasnosti nemáme bližšie informácie o Hanischovej ceste na východ od Prahy, o jeho vzťahoch či aktivitách. Môžeme hypoteticky uvažovať o tom, či cesta maliara na Považie nesúvisela s jeho oficiálnym alebo neoficiálnym školením v neďalekej Viedni. K takémuto predpokladu môže viesť kvalita jeho maľby, a tiež zručné používanie dobových grafických predlôh i maliarskych vzorov s reminiscenciami na rakúsko-taliansku neskorobarokovú maľbu. V skromných informáciách o maliarovi je nateraz vzácne doloženou skutočnosťou, že v roku 1787 vytvoril obraz pre kostol v Malej Hradnej. Na základe súčasných poznatkov môžeme tento počin považovať za jeho prvé účinkovanie na území terajšieho Slovenska.
Od atraktívnej zákazky na obraz hlavného oltára v Malej Hradnej sa pravdepodobne odvíjali ďalšie objednávky, čo mohlo byť dôvodom, aby sa na pár rokov usadil v neďalekom Trenčíne, kde v roku 1791 stopa po jeho pôsobení v slovenskom prostredí končí. Okolo roku 1793 je zachytený jeho pobyt v mestečku Sombor v srbskej Vojvodine, kde pobudol do roku 1800, potom sa pravdepodobne presťahoval do starobylého arcibiskupského mestečka Kaloča (Kalocsa). Deväťdesiate roky 18. storočia boli veľmi plodným maliarovým obdobím, z ktorého sú doložené realizácie rozsiahlych portrétnych cyklov svätcov Františkánskej rehole v Subotici, oltárne obrazy a portréty kaločských arcibiskupov. V tomto čase namaľoval aj portrét jedného z najvýznamnejších historikov Uhorska Štefana Katonu (*1732 – †1811) pôvodom z Boľkoviec pri Lučenci, teológa, cirkevného hodnostára, autora mnohozväzkovej zbierky prameňov k uhorským dejinám Historia critica regnum Hungariae 1 – 42. Posledné roky života prežil maliar v chorvátskom Vukovare a venoval sa náboženskej a portrétnej maľbe.
Cesty „potulného“ maliara Mathiasa Hanischa majú niekoľko pevných bodov, o výtvarnom školení maliara však nie sú známe žiadne skutočnosti. Zuzana Korhecz Papp, maliarka a reštaurátorka Mestského múzea v Subotici, ktorá sa dlhodobo zaoberá biografiou, výskumom a reštaurovaním jeho obrazov nevylučuje možnosť, že maliarsky talent zdedil po svojich predkoch a skúsenosti s maľbou získal v pražskom rodinnom prostredí. Podobne sa vyjadrila aj historička umenia Anna Jávor z Maďarskej národnej galérie v súvislosti s výstavou v Subotici v roku 2014. Ján Kollár v Slovníku slavianskych umelcov všetkých kmeňov, menovite maliarov, rytcov, rezbárov, lejárov a krasostavitelo̕v od najstarších časov až po terajší vek, s krátkym životopisom a udaním znamenitejších, najmä národných výtvorov uvádza pražského maliara s menom Jan Jiří Haniš (†1708), a okolo roku 1740 kresliarskeho majstra Františka Haníka, ktorí sú možnou indíciou k rodinnej genealógii Mathiasa Hanischa.
Zuzana Korhecz Papp identifikovala a skatalogizovala desiatky Hanischových oltárnych obrazov, skoncipovala viacero výstav prezentujúcich nové nálezy, akvizície i samotné reštaurovanie Hanischových obrazov. Svojím nečakaným rozsahom vzbudila pozornosť monografická putovná výstava v roku 2014, ktorú pod názvom Mathias Hanisch neskorobarokový putujúci maliar uviedli múzeá a galérie v Subotici, Sombore a maďarskom mestečku Baja.
V našej odbornej literatúre meno Matiáša Hanisa, (tiež Hainiš, Hanik) ako „trenčianskeho maliara a reštaurátora“ letmo spomína Anna Petrová-Pleskotová (Maliarstvo 18. storočia na Slovensku, 1983) v súvislosti s obrazom Všetkých svätých v rímskokatolíckom kostole v Horných Kočkovciach. Maliar Mathias Hanisch figuruje i v katalógu maliarov Barokové inšpirácie projektu Jozefa Medveckého, ktorý uvádza grafickú predlohu rytca Sebastiana Langera (*1772 – †1841) k postave sv. Štefana kráľa na obraze Všetkých svätých v Horných Kočkovciach.
Obraz Apoteóza sv. Vavrinca v Malej Hradnej je naďalej predmetom skúmania jeho umeleckohistorických a historických súvislostí. Nález signatúry Mathiasa Hanischa je však aj príjemnou výzvou k citlivému reštaurovaniu „neznačených“ obrazov, a možno i prehodnoteniu neistých autorských atribúcií maliarskych diel poslednej tretiny 18. storočia na Slovensku.
Barbora Matáková, KPÚ Trenčín
