Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2017
20. marca 2017 sa zišla komisia na výber laureátov
tohtoročnej Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej, aby vybrala ocenených z týchto
10 nominácií:
Ing. arch. Ivan Gojdič
doc. PhDr. Karol Kahoun, CSc.
PhDr. Klára Kubičková, PhD.
doc. Ing. arch. Jara Lalková, PhD.
PhDr. Mária Poláková
PhDr. Juraj Spiritza
PhDr. Norma Urbanová
PhDr. Anton C. Glatz in memoriam
PhDr. Marta Remiášová CSc. in memoriam
Ing. Ivan Tkáč in memoriam
Anonymným hlasovaním členovia komisie rozhodli, že
tohtoročnými laureátmi ceny sú
PhDr. Mária Poláková, PhDr. Norma Urbanová a Ing. Ivan
Tkáč in memoriam.
PhDr. Mária Poláková odišla v roku 2013 po viac ako 45
pracovných rokoch prežitých medzi
pamiatkarmi a pamiatkami z Krajského pamiatkového úradu Prešov do
dôchodku. Pripomeňme si osobnosť a celoživotné dielo tejto
„východoslovenskej pamiatkarky“: ako čerstvá absolventka Strednej priemyselnej
školy stavebnej v Prešove nastúpila Mária Šoukalová do pracovného pomeru
15. 7. 1967 do vtedajšieho Krajského strediska štátnej pamiatkovej
starostlivosti a ochrany prírody v prešove ako technický pracovník.
Po necelom poldruha roku už bola zaradená na pozíciu odborný pracovník na
oddelení metodiky pamiatkovej starostlivosti. Ako všetci začínajúci pamiatkari,
aj ona prešla celou škálou metodických činností a venovala sa všetkým
druhom pamiatok. Na prelome 60. a 70. Rokov sa najintenzívnejšie venovala
východoslovenským dreveným kostolíkom, čo súviselo s úlohou vtedajšieho
Pamiatkového ústavu, ktorý zastrešoval špeciálny výskum a obnovu drevených
kostolov ako fenoménu východného Slovenska. Pracovné skúsenosti a úspešne
ukončené vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Prešove ju posunuli medzi metodické opory prešovského
pracoviska.
V ďalšom období sa začala systematicky špecializovať
nas oblasť reštaurovania, no aj naďalej sa venovala ostatným druhom pamiatok.
Po 15 rokoch práce s pamiatkami Východoslovenského kraja bol jej odborný
potenciál zavŕšený tým, že od 1. decembra 1984 sa stala vedúcou oddelenia
metodiky pamiatkovej starostlivosti (PS) a od . O rok neskôr (1. júla
1985) sa stala vedúcou odboru PS a od 1. januára 1989 vedúcou útvaru
metodiky PS- V porevolučných dňoch (od 30. novembra 1989) bola štatutárnou
zástupkyňou riaditeľa Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti
a ochrany prírody až do 1. februára 1991, keď bola vymenovaná za
riaditeľku Pamiatkového ústavu, regionálneho strediska Prešov.
Na tomto poste sa zaslúžila o odborné posilnenie
strediska a stabilizovanie pracovného kolektívu, ktorý pod jej vedením
úspešne zvládol prechod na nový spôsob zabezpečovania ochrany pamiatkového
fondu po prijatí zákona č. 49/2002 transformáciou na špecializovaný orgán
štátnej správy v oblasti pamiatkového fondu. Mária Poláková však aj vďaka
osobnostným kvalitám a odbornosti zvládla aj viaceré ďalšie aktivity,
ktoré presahovali rámec pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov.
Pracovala v odborných komisiách na miestnej, krajskej aj celoslovenskej
úrovni, pôsobila v grantových komisiách MK SR aj ako členka
Reštaurátorskej komisie PÚ SR. Doposiaľ je členkou Odborno-metodickej komisie
pri PÚ SR. Pri príležitosti životného jubilea jej bola v roku 2008 udelená
Cena primátora mesta Prešov.
PhDr. Norma Urbanová absolvovala v roku 1966 Filozofickú
fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Po štúdiu
pracovala ako metodička pre obnovu pamiatkových objektov v Krajskom ústave
štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove. V rokoch 1970 –
1977 pôsobila ako odborná asistentka pre dejiny umenia a tajomníčka Katedry
výtvarnej výchovy na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Tu na Katedre
všeobecných dejín obhájila v roku 1975 dizertačnú prácu a zložila rigorózne
skúšky z dejín umenia a všeobecných dejín. V tej dobe pôsobila aj v
regionálnych a celoslovenských výtvarných komisiách pri Slovenskom fonde
výtvarných umení. Po roku 1977 pracovala v prešovskom stredisku Projektového
ústavu kultúry (PÚK) ako vedúca odborná pracovníčka v skupine pre pamiatkové
výskumy. V roku 1986 zamenila pracovisko v Prešove za bratislavské stredisko
PÚK, kde pracovala ako vedúca ateliéru pamiatkového výskumu až do roku 1991.
Krátko pokračovala na výskumoch pre kultúrne pamiatky v profesijnom združení
pre pamiatkový výskum. Spracovávala pamiatkové výskumy ako podklady pre obnovu
kultúrnych pamiatok a pre územné plány miest. Jej posledným pôsobiskom bol
Pamiatkový ústav v Bratislave, v ktorom pracovala do roku 2000.
Výsledkom dlhoročnej odbornej práce PhDr. Normy Urbanovej je
viac ako 130 výskumov jednotlivých kultúrnych pamiatok od meštianskych domov,
kanónií i celých blokov historickej zástavby či opevnení v pamiatkových
rezerváciách Bardejov, Košice, Levoča, Prešov, Spišská Kapitula či Trenčín po
kaštiele, kúrie, kostoly a iné pamiatky, najmä v oblasti východného Slovenska
(napr. kaštiele v Hertníku, Kecerovciach, Brezovici, Čečejovciach, Pečovskej
Novej Vsi, Trávnici, kúria v Betlanovciach, r. k. kostol v Žalobíne, meštianske
domy v Gelnici, Košiciach, Levoči, Prešove i Spišskom Podhradí). K tejto
činnosti patria aj kultúrno-historické prieskumy spracovávané v rôznych
odborných kolektívoch pre územné celky Bratislava, Banská Štiavnica, Gelnica,
Hlohovec, Považská Bystrica, Trenčín, výskum Karpatského regiónu pre
participačný projekt UNESCO, ale aj výskum pamiatkových hodnôt pre zápis
Pamiatkovej rezervácie Bardejov a židovského suburbia do Svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva UNESCO. Súčasťou jej odbornej činnosti je množstvo
článkov, štúdií, prednášok či recenzií a posudkov, ako aj publikácií o
pamiatkových rezerváciách Prešov (1986) a Košice (1992) a o bazilike
Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne (1991). V roku 2003 sa ako spoluautorka
podieľala na troch častiach o stredovekých mestách a meštianskej architektúre v
publikácii Gotika, vydanej pri príležitosti rovnomennej výstavy v SNG
Bratislava. Norma Urbanová sa neprestala venovať odbornej pamiatkarskej práci
ani po odchode do dôchodku a stále sa aktívne venuje
architektonicko-historickým a umeleckohistorickým pamiatkovým výskumom.
Ostatným výstupom zúročujúcim jej odbornosť a skúsenosti je autorstvo a odborná
garancia textov pre Súpis národných kultúrnych pamiatok – Levoča.
Ing. Ivan Tkáč (narodený 16. apríla 1963), vedúci
Pamiatkového úradu – Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči sa
s nami navždy rozlúčil v závere
minulého roku, len pár dní pred Vianocami, vo veku 53 rokov. Rodák zo Spišskej
Novej Vsi v tomto meste absolvoval základnú aj strednú školu, vysokoškolské
štúdium ukončil v roku 1990 na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v
Košiciach. Po krátkom pôsobení v stavebnej firme sa v máji 1992 zamestnal v
Štátnych reštaurátorských ateliéroch – Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v
Levoči najprv ako výrobný dispečer, od 1. júla 1997 ako vedúci ORA.
Takmer dvadsaťročné pôsobenie Ivana Tkáča v tejto funkcii mu
prinieslo mnoho úspešných, občas i menej úspešných dní, tak, ako to život
prináša každému z nás. Jeho pracovný život, rovnako ako život levočského
reštaurátorského ateliéru, popretkávali organizačné zmeny i zmeny sídla
ateliéru, tiež nárast počtu zamestnancov vyplývajúci zo zlepšených
priestorových podmienok. K výraznej zmene dochádza presťahovaním sa do
špecificky a účelovo projektovaného a rekonštruovaného objektu na Novej ulici
č. 55 v roku 1997, kedy sa zároveň stáva i jeho vedúcim. Tento areál s
veľkoryso riešenými priestormi – ateliérmi, dielňami a inými prevádzkovými
priestormi, poskytol v plnej miere možnosti realizácie náročných úkonov, ktoré
si reštaurátorská prax vyžaduje. Aby objekt žil a plnil poslanie, pre ktoré bol
vybudovaný, bolo ho treba naplniť prácou – reštaurátorskými akciami a ľudským
potenciálom, ktorý reštaurátorské práce prinášal, organizačne zabezpečoval a
fyzicky vykonával. Parketou pre Ivana Tkáča bolo prinášanie mimoriadneho
množstva reštaurátorských akcií pre tento ateliér, ktorý sa takto zúčastnil na
mnohých reštaurátorských počinoch.
Cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny
prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety
Güntherovej-Mayerovej 2017 bude po jubilejný desiaty raz slávnostne udelená
laureátom pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel.
Ocenenie odovzdá generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína
Kosová na slávnostnom podujatí v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli
národnej kultúrnej pamiatky – kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore 22.
apríla 2017.
POZVÁNKA (PDF, 703 kB)
Viac informácií: