— 2017 —
r. k. kostol sv. Martina z Tours
reštaurovanie
stredovekých nástenných malieb
Jednou z najvýznamnejších
reštaurátorských akcií realizovaných v poslednom období v banskobystrickom
regióne bolo reštaurovanie stredovekých nástenných malieb vo svätyni r. k. kostola
sv. Martina z Tours v Čeríne.
Reštaurátorské
práce boli realizované vďaka Nadácii VÚB – Hlasovacej súťaže
Poklady môjho srdca 2016 a boli prezentované aj v rozpracovanosti in situ, pri príležitosti „Dní európskeho
kultúrneho dedičstva“ dňa 11.9.2016 .
Cieľom realizovaných reštaurátorských prác
bola záchrana a prezentovanie vzácnych gotických malieb zo 14. st. v kontexte
živého sakrálneho priestoru.
Vzhľadom na časovú náročnosť a pomerne
veľký objem reštaurátorských prác boli práce rozdelené na dve časti.
Reštaurátorské práce na stenách svätyne boli realizované kolektívom poslucháčok
Katedry reštaurovania VŠMU v Bratislave pod vedením Mgr. J. Sikoriaka,
maľby na triumfálnom oblúku a klenbe svätyne reštauroval so svojim
kolektívom Mgr. art. M. Slúka.
Pred reštaurovaním bola vykonaná podrobná
fotografická dokumentácia aktuálneho stavu nástenných malieb a reštaurátorský
výskum. Pri výskume boli v maximálnej možnej miere využité metódy neinvazívneho
výskumu hlavne pomocou pozorovania v prirodzenom rozptýlenom svetle, pri
razantnom nasvietení, UV svetle a pozorovaním v digitálnom prostredí
s vysokým rozlíšením. Pri invazívnom výskume bol vykonaný sondážny výskum na
zistenie stratigrafie výzdoby a odber vzoriek pre chemicko – technologickú
diagnostiku. Zároveň s výskumom bola realizovaná prvá – záchranná etapa
prác, ktorá spočívala v injektáži a zabezpečení uvoľnených
omietkových vrstiev s maľbami. Následne boli tieto dôkladne očistené od
viazaných a neviazaných depozitov, poškodené miesta omietok a trhliny
vytmelené vápennou omietkou s podobnou frakciou piesku, štruktúrou
a modeláciou ako majú pôvodné omietky. Staršie reštaurátorské zásahy boli
prehodnotené, nevhodné plomby pozorne odstránené a nahradené novými, ktoré
viac korešpondujú so zachovaným originálom.
Nové nálezy zistené reštaurátorským výskumom
ovplyvnili zvolenú metodiku reštaurovania i metódu prezentácie nástenných
malieb. Maľby sú takto čitateľné vo viacerých etapách výzdoby. Jednotlivé
vrstvy sú prezentované spôsobom stratigrafie, čiže metódou ustupujúcich hmôt v poradí
od najstaršej po najmladšiu vrstvu. Menšie poškodené a chýbajúce miesta malieb
vo výtvarne exponovaných častiach jednotlivých výjavov boli doplnené formou napodobivej
retuše akvarelovými farbami technikou „tratteggio“. Väčšie chýbajúce plochy vo
výzdobe stien boli tónove neutrálne upravené tak aby nepôsobili rušivo. Okraje
chýbajúcich omietok s nástennými maľbami boli priznané formou ustúpenia
v hmote v hrúbke chýbajúcej omietky.
Výsledkom reštaurovania je záchrana hmotnej
podstaty reštaurovaného originálu a prezentácia stredovekých nástenných
malieb v živom sakrálnom priestore na vysokej odbornej úrovni primeranej
ich umelecko-historickým a pamiatkovým hodnotám.
Prínosom akcie bolo nielen samostatné
reštaurovanie, ale aj archívny výskum Mgr. P. Budaya, PhD. zameraný na dejiny kostola,
jeho zariadenia a výzdoby a podrobná umelecko-historická analýza
malieb, ktorú v súvislosti s reštaurovaním vypracoval Mgr. D. Buran
Dr.phil. Analýza spresnila doterajšie datovanie a chronológiu výmaľby
interiéru kostola a presnejšie zaradila čerínske maľby do domáceho
a európskeho kontextu gotickej nástennej maľby 14. a 15. st.
Kaštieľ Radvanských
Unikátny
nález Veľkomoravského osídlenia
Prebiehajúca obnova
kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici je podmienená vykonávaním
archeologických výskumov a tie prinášajú svoje ovocie.
Vlani sa pri výkopových prácach podarilo Martinovi Kvietkovi
(archeológovi SSM ) objaviť pozostatky pravekých kupolovitých piecok
s vonkajším priemerom 20cm (zrejme
ide o metalurgické zariadenie). Tieto piecky patria medzi najstaršie
historické nálezy osídlenia v Radvani (miestna časť banskej
Bystrice). V Mladších horizontoch
archeológovia objavili kamenné
oblaoženie pôvodného drenážneho systému, odvádzajúceho vodu od základov
kaštieľa. Našli sa tu aj fragmenty
barokových kachlíc, či stolových hodín. V zemine
z výkopui sa objavil i banský výpalný znak z r. 1686 zo Španej
Doliny v hodnote troch denárov, ktorý vydávala banskobystrická
Kráľovská banská komora. V historických prameňoch sa tento
výpalný znak označuje ako červený peniaz., pretože bol vyrobený
z medi. Slúžil ako záloha mzdy pre
baníkov.
Pri realizácii výkopových prác ach pre kanalizáciu sa opäť objavili nové nálezy –
črepy keramiky, ktoré sa pri skúmaní kresby , odborníci predbežne priradili do doby rímskej. Väčšina úlomkov kresbu nemala .
Pri ďalšom skúmaní kultúrnych vrstiev sa v zemine
s čiernymi uhlíkmi akoby z ohniska objavil črep vo veľkosti dlane
s vlnovkovou výzdobou , typickou pre Slovanov. Privolaná PhDr. Mária
Mácelová , špecialistka na obdobie Veľkej Moravy, aj na základe ďalšieho objavu
veľkého črepu, datovala ich pôvod do
9.storočia, do čias veľkomoravského osídlenia.
Miesta nálezu budú pokračovať a je dôvodný predpoklad, že areál
kaštieľ skrýva pod zemou ešte viacero neodkrytých tajomstiev z dôb dávno
muinulých, ktoré nám pomôžu ozrejmiť históriu osídlenia tohto priestoru.
Historik Vladimír Sklenka : „ Radvaň má bohatú minulosť,
ktorú dokladá hromadný nález keltsko-dáckych mincí z Hôrky pri kostole Panny Márie
a teraz aj veľkomoravské nálezy z Radvanského kaštieľa.“ Unikátny nález
podľa neho potvrdil, že sa v tomto období nejednalo
o neosídlené územie. Naši predkovia tu žili už v období existencie
Veľkomoravskej ríše. Osídlenie Zvolenskej kotliny Slovanmi v tomto období
je potvrdené výsledkami
archeologických výskumov na tomto území (archeologické výskumy
v neďalekom kúpeľnom meste Sliač, výskum z okolia Hrádku
v Badíne i výskum pri výstavbe cesty v Banskej Bystrici,
miestnej časti Mayer- Senica).
a verejného života židovskej obce mala pôvodne tri nosné funkcie – bola
miestom náboženských obradov, školou náboženských zákonov a miestom
verejných rokovaní. Pokiaľ nie je v stavbe prítomná Tóra a nevykonávajú
sa v nej náboženské obrady, nie je už posvätným miestom. Výstavba,
hierarchické usporiadanie, vybavenie, je prísne tradičné a predpísané
náboženským zákonom Halachou.
31.
marca roku 1924 začala výstavba súčasnej neologickej synagógy.
Vypracovaním projektu poverili Leopolda Baumhorna, projektanta „krásnych
synagóg v Uhorsku“. V porovnaní so synagógou v Szegede, ktorá je
vyvrcholením jeho architektonickej tvorby je synagóga v Lučenci jeho
poslednou veľkolepou realizáciou. Synagógou v Szegede architekt naplnil
všetky invencie inšpirované orientálnou architektúrou, naplno rozvinul
architektonickú a dekoratívnu tvorivosť. Počas svojej tvorby preferovaný
okázalý orientálny princíp „horror vacui“ (strach z prázdnoty),
v Lučenci skromne zjednodušil do architektonického tvaroslovia, členenia
fasád a štukovej výzdoby. Synagóga bola postavená za sumu
1 400 000,-Kčs a jej výstavba trvala necelých 18 mesiacov. Slávnostne
bola odovzdaná do užívania židovskej náboženskej obce 8. septembra 1925.
V priebehu
roka 1948 ponúkla Židovská náboženská obec synagógu mestu Lučenec na
predaj. K samotnému predaju došlo v decembri roku 1948. Kúpna cena bola
stanovená na 2 108 294,30,- Kčs. Podľa kúpnej zmluvy Židovská náboženská
obec uvádzala dôvody odpredaja: stavba synagógy, na výstavbu ktorej si
zobrali úver bola vojnou poškodená a neboli schopní ju opraviť. Z tohoto
obdobia sa zachovali podrobné zamerania exteriéru a interiéru stavby so
zakreslením mobiliáru. Autorom zameraní a grafickej dokumentácie bol
mestský technický radca Ing. Pohronský. Zaznamenal kapacitu synagógy na
442 sedadiel pre ženy a 600 sedadiel pre mužov. Na ženskej empore boli
nad časťou predsiene sedadlá na stupňovitých plošinách.
Pravdepodobne sa stavba v rokoch 1948 až 1980 využívala ako sklad obilia a podľa útržkov správ bola vo veľmi zanedbanom stave.
27.
júna 2002 mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo predaj synagógy miestnej
firme za 100 000,- Sk. Rekonštrukčné práce na obnove synagógy sa mali
uskutočniť do konca roka 2006. Avšak sa nič neudialo. Synagóga chátrala
ďalej. Vlastníckymi zmenami a exekúciami zaťaženú stavbu vykúpili
lučenčania. V roku 2012 súkromná spoločnosť ako nový vlastník reálne
prezentuje Krajskému pamiatkovému úradu zámer vytvoriť zo synagógy
multifunkčné kultúrne centrum slúžiace širokej verejnosti so zachovaním
všetkých kultúrnohistorických, architektonických hodnôt národnej
kultúrnej pamiatky. Vstupnými ideovými predpokladmi nastavenia
rekonštrukcie stavby bolo poznanie tvorby autora pôvodného projektu
Leoplolda Baumhorna. Krajský pamiatkový úrad určil pre obnovu
podmienky, za ktorých ju možno rekonštruovať. Najzákladnejšia podmienka
bola hmotovo – priestorová integrita pôvodného stavu. Podmienkou pre
obnovu interiéru stavby bolo zachovanie pôvodnej pôdorysnej dispozície
a v priestore hlavnej sály nebolo povolené dostavovanie, pristavovanie,
alebo vkladanie nových prvkov. Prioritou rekonštrukcie bola konzervačná
metóda vychádzajúca z reštaurátorského výskumu. Zakonzervovaním
pôvodného tvaroslovia, členenia fasády, štukovej výzdoby, kamenných
prvkov v kombinácii s konzervovaním zvislých stien sa sanoval stav
stavby aký bol pred rekonštrukciou v roku 2015.
Svätostánok
vybudovaný na východnej stene (mizrach) otočenej smerom k Jeruzalemu
predstavuje najdôležitejší prvok interiéru. Vybudovaný je ako samostatný
celok, ktorý koncepčne vytvára uzatvorenie priestoru sály a symbolizuje
určité duchovné centrum synagógy. Pôvodná zachovaná hmota bola doplnená
novými prvkami. Všetky otvory boli zaslepené a zvýraznené sklenenými
tabuľami. Priehľadným líhaným sklom boli zvýraznené a doplnené
funkčno-estetické detaily. Záverečnou povrchovou úpravou technológiou
iluzívneho štukolustra a voľným výtvarným stvárnením sa vyzdvihol
umelecký dojem novotvaru Áron ha kodeš, s vytvorením kontrastu medzi ním
a zvislými stenami interiéru.
Na
základe historických fotografií sa určilo, že ako nová krytina bude
použitá vlákno-cementová šablóna v sivej farebnosti, diagonálne kladená.
Dekoratívne sa odčlenila centrálna kupola vyskladaním obrazca
lemujúceho obvod z antracitových šablón. Pôvodná zinková krytina sa
zachovala na jednej vežičke západného priečelia a podľa nej sa vytvorila
kópia druhej z titánzinkovej krytiny. Vo finálnej úprave je z exteriéru
odprezentovaná strecha s centrálnou kupolou a vežičky na západnej
strane.
Na základe princípu „svetlo osvetľujúce duše modliacich a
mysteriózne presvetľuje interiér“ sa metodicky určilo, že v interiéri
budú farebné prvky tvorené len sklom. Prijal sa úzus, že na 90%
zachované rámy pôvodných okien sa odprezentujú ako mreže z exteriéru, za
ne sa v interiéri vložia tzv. bezrámové okná s izolačným dvojsklom
a novovytvorená identická kovová konštrukcia sa doplnila sklami
farbenými technológiou UV vytvrdzovania na technické líhané sklo.
Technologický postup realizácie kupoly bol identický ako pri oknách.
Po
obvode interiéru hlavnej sály sa ako nový prvok zrealizoval soklový
dubový obklad. Tento prvok okrem estetického hľadiska tvorí aj praktickú
ochranu stien, vytvára odvetranie častí sokla zasiahnutých vzlínajúcou
vlhkosťou a bol inšpirovaný Baumhornovým dielom v Szegede.
V hlavnej
sále sa na základe zachovaných vzoriek vytvorila podlaha z liateho
terazza s dominantnou svetlosivou plochou. V rámci rozčlenenia
terazzovej plochy sa vytvoril jemný pravidelný raster kombinácie
tmavších pásov a svetlých štvorcov s centrálne osadenou kruhovou
ružicovou obrazca vytvoreného z kameňa. Kruh tvorí obvod kupoly, štvorec
symbolizuje vyvýšenú Bimu (honosný čítací pult), na ktorom sa čítala
Tóra.
Zároveň so
spracovávaním realizačnej projektovej dokumentácie bol vykonaný
reštaurátorský výskum. Výskumom sa podarilo vyšpecifikovať rozsah
sekundárnych zásahov a identifikovať najrozsiahlejšieho poškodenia.
V intenciách s požiadavkami ideového zámeru, zásadami reštaurovania,
výsledkov analýz vzoriek a rešpektovaním podmienok pamiatkovej
starostlivosti bol stanovený postup špecializovaných prác metódou
konzervačného prístupu.
Mesto Lučenec oznámilo, že 1. júna 2015 sa
začali realizovať práce na obnove synagógy, po 89 rokoch a 101 dňoch od
ukončenia jej výstavby. Obnova bola ukončená po 6 mesiacoch kolaudačným
rozhodnutím vydaným 29. decembra 2015. Mesto Lučenec získalo na
rekonštrukciu finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z vlastných zdrojov vo
výške viac než 2 500 000,- eur.
Vízia
sa stala skutočnosťou synagóga po rokoch chátrania zostáva zachovaná
budúcim generáciám, ako doklad kultúrneho a architektonického dedičstva.
Naša generácia vtlačila svoju pečať pri jej obnove. Všetky nové funkcie
a fikcie sme dokumentovali a fotografovali. Budúcnosť bude mať možnosť
sa vrátiť k podstate stavby. Tak na sklonku roku 2015 sa vízia stala
skutočnosťou.
