Václav Mencl a Dobroslava Menclová
(*1905 – †1978) a (*1904 – †1978)
Pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku je dodnes najzávažnejším prínosom priekopnícke dielo manželov Menclovcov.
Václav Mencl pôsobil v rokoch 1930-1939 v Štátnom referáte na ochranu pamiatok v Bratislave. Jeho pričinením sa realizovali prvé pamiatkové obnovy a opravy románskych a gotických kostolov na Slovensku, konzervovali sa hrady a súbežne sa realizovali aj archeologické výskumy týchto objektov.
Od roku 1933 uverejňova výsledky svojho bádania románskej a gotickej architektúry i stredovekých miest na Slovensku.
V roku 1936 vychádza kniha manželov Menclovcov Bratislava, stavebný obraz mesta a hradu, prvé dielo inžinierov-architektov o vývoji architektúry mesta.
Na východe Slovenska sa zaslúžil o konzerváciu drevených kostolov na Šariši a Zemplíne. Od konzervačnej metódy obnovy, v rokoch 1930-1933 prezentoval názorový postup k syntetickej formovo-komparatívnej metóde obnovy pamiatok.
Dobroslava Menclová sústredila svoju pozornosť na dejiny architektúry Slovenska, najmä však na problematiku hradov a zámkov. V r.1942 vychádza jej Súpis výtvarných pamiatok Oravy s obsiahlou úvodnou štúdiou špecifických predpokladov regionálnej umeleckej tvorby a v r.1941 Pamiatky pozdnej gotiky v Turci.
Spracovala tiež prehľad vývoja architektúry od 17. do pol. 19.storočia, ako aj prehľad vývoja renesančnej architektúry Slovenska.
Dielo manželov – architektov svojou početnosťou, ale najmä hodnotou zásadných materiálov o vývoji architektonických pamiatok Slovenska patrí k základnej pamiatkovej literatúre na Slovensku.
Mgr. Magdaléna Brázdilová