Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

Záhradné umenie obdobia 1. ČSR v Bratislave (Pamiatkový informačný systém)

zverejnené: 2. apríla 2020
aktualizované: 2. apríla 2020

Záhradné umenie z obdobia prvej Československej republiky má svoje špecifiká. V prevažnej miere sa uplatňuje pri tvorbe súkromných záhrad, areálov alebo verejných priestranstiev. Špecifikom sú úpravy záhrad pri vilách. Po celé stáročia bola súkromná zeleň výhradne riešená pri šľachtických sídlach alebo cirkevných komplexoch. K prelomu dochádza v 19. storočí kedy vďaka prosperujúcemu priemyslu vznikala majetná meštianska trieda, ktorá si začala budovať svoje sídla  - vily na svahoch západne od dnešnej Štefánikovej ulice. Oblasť bola prejavom prosperujúcej ekonomiky a vidiny svetlých zajtrajškov a preto dostala aj prívlastok Nový svet - Neustift. Neoddeliteľnou súčasťou víl sa stali záhrady, ktoré odzrkadľovali módne vlny v záhradnom umení. Tvorba bola často ovplyvnená prírodno-krajinárskym štýlom, secesiou a tvorbou 1. ČSR. Príkladom tejto tvorby je záhrada Ruskej ambasády, pôvodne záhrada vily Pavla Fábryho na Godrovej ulici v Bratislave.

Na pozemku vily so záhradou bola pôvodne prírodno-krajinárska úprava, čo je viditeľné na historickej katastrálnej mape z rokov 1894-95. Pavol Fábry kúpil v roku 1915 už existujúcu vilu upravenú známym architektom Michalom Harmincom a k nej prislúchajúcu záhradu. Pre úpravu záhrady dal Fábry vypracovať projekt známemu českému záhradnému architektovi Josefovi Vaňekovi.

Josef Vaňek spracoval návrh s uplatnením už novodobých trendov tvorby 1.ČSR. Na pláne je vidieť benevolentný nástupný priestor, ktorý dopomáhal vyniknutiu architektúry vily. Tvorba sa vyznačuje odizolovaním celej záhrady od okolia vysokými vzrastlými drevinami, populárne bolo aj uplatnenie alejí a pergol, ktoré lemovali chodníky.  Pergoly boli často popnuté popínavými ružami, celkovo sa v záhradnej tvorbe uplatňovali všetky formy ruží - čajohybridy, popínavé, pôdopokryvné a v neposlednej rade aj na kmienkoch. Veľmi obľúbené stále ostávajú pravidelne tvarované stálozelené alebo ihličnaté kríky, či lemovanie záhonov nízkymi živými plôtikmi. Zo sortimentu stromov sa vo väčšom množstve začali používať ihličnaté dreviny, a to hlavne smreky a smreky pichľavé v kultivare so strieborným zafarbením.

Z listnatých stromov  bola v obľube previsnutá vŕba, brezy a stĺpovité topole. Uplatňovali sa aj naše domáce druhy drevín, ale veľmi bežným bolo aj vysádzanie cudzokrajných druhov ako napríklad magnólií. Záhrady obsahovali rôzne ľúbezné zákutia ako altánky, z ktorých bol podmanivý výhľad na záhradu alebo slúžili na súkromné rozhovory. Novými prvkami v tvorbe sú napríklad detské ihriská, ako je vidieť aj na pláne záhrady pre Pavla Fábryho. Okrem ihrísk sa vo vilových záhradách často budovali  aj rôzne športové plochy ako napr. tenisové kurty a pod. Záhrady boli pestré a obsahovali množstvo zákutí, ktoré slúžili na naplnenie potrieb majiteľov. Veľmi obľúbené bolo použitie vody v podobe fontány ako akcentu v priestore. V rámci menej formálnej časti mohli byť vytvorené aj prirodzene pôsobiace jazierka. Kompozície bývali kombinované s pravouhlými tvarmi  viazanými na objekt vily a voľnými líniami, ktoré vytvárali intímne zázemie pre majiteľov. Takto bol jasne definovaný formálny reprezentačný priestor od neformálneho intímneho priestoru určeného majiteľom a ich najbližším.

V rámci projektu tvorby nového pamiatkového informačného systému (PAMIS) pracovníci jeho odborného tímu konsolidujú, aktualizujú a dopĺňajú dáta súčasných registrov ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Príkladom toho je aj historická zeleň, ktorá jednak predstavuje samostatné národné kultúrne pamiatky, ale vo väčšine prípadov dopĺňa v rôznych formách sadovníckych úprav pamiatky architektúry, ako napr. vilové záhrady.
 
Autor: Ing. Eva Matulová, OŠIS - PAMIS

Kópia historickej katastrálnej mapy z roku 1894 - 1895 s vyznačením dotknutého územia.Zdroj: GKÚ, mapový list č. 33., Bratislava Pôvodný plán sadových úprav okolia vily od záhradného architekta Josefa Vaňeka z roku 1926.Zdroj: STEINOVÁ, OTTOMANSKÁ, Stopy českých zahradních architektu na Slovensku Pôvodná dobová vizualizácia sadových úprav okolia vily od záhradného architekta Josefa Vaňka z roku 1926.Zdroj: STEINOVÁ, Š., ZÁMEČNÍK, R., OTTOMANSKÁ, S. a kol., Zahradní umění první Československé republiky a její zahradníci. Kolorovaná fotografia Pavlom FábrymfarbičkamiCarand’Ache z júla 1927. Na fotografii vidieť bohato komponovaný nástupný priestor vily s mnohopočetnými výsadbami ruží. Po ľavej strane vily vidieť terasovito upravený priestor záhrady so schodiskom. Na ľavo od hlavného parteru je zopakovaná líniová výsadba ruží na kmienkoch. Zdroj: fabryfamily.com Fotografia z obdobia okolo roku 1930. Na fotografii vidieť príjazdovú komunikáciu začínajúcu od hlavnej brány smerujúcu k pravej časti objektu vily. Príjazdová cesta je symetricky a bohato zdobená sadovníckou úpravou pozostávajúcou z krov pravidelne upravovaných do guľových tvarov, s priestormi medzi nimi vyplnenými okrasnou výsadbou doplnenou okrasnými ružami na kmienkoch.Zdroj: fabryfamily.com Súčasný stav. Zdroj: Eva Matulová Súčasný stav. Zdroj: Eva Matulová
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti