Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

Správa z podujatia: IV. ročník konferencie Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, Rožňava 2020

zverejnené: 25. septembra 2020
aktualizované: 25. septembra 2020

Problematická situácia roku 2020, poznačená hrozbou šírenia Corona vírusu, nepraje veľmi spoločenským odborným a kultúrnym podujatiam. Je preto pozitívne, že jedno z nich sa podarilo medzi prvou a druhou vlnou šírenia vírusu, za sprísnených bezpečnostných opatrení, úspešne uskutočniť. V Rožňave sa už v tradičnom termíne na záver prázdninového obdobia 27. a 28.08.2020 v Starej radnici mesta Rožňava konal IV. ročník konferencie Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, usporiadaný Združením Gotická cesta v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom SR Bratislava.
 
V prvý prednáškový deň konferencie odznelo 16 príspevkov venovaných výskumom pamiatok z regiónov Gemer, Malohont a Spiš, rozčlenených do troch sekcií: sekcie architektúry, nástenných malieb a hnuteľných pamiatok. Ako úvodný príspevok im predchádzala prednáška Lívie Gažovej, Petra Palguta a Anny Tuhárskej, ktorou priblížili aktuálny stav nominácie 12 kostolov z Gemera a Malohontu na získanie značky Európske dedičstvo. Autori informovali prítomných o procese spracovania podkladov a organizovaní spolupráce viacerých inštitúcií na vypracovaní tohto nominačného projektu, s komplexne naplánovanou víziou ďalšieho rozvoja nominovaných lokalít. Priblížili tiež pripravované aktivity, ktoré súvisia so získaním tejto prestížnej značky udeľovanej Európskou komisiou. Kostolíky v lokalitách Chyžné, Rákoš, Šivetice, Kameňany, Kraskovo, Kyjatice, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Štítnik, Ochtiná, Koceľovce a Plešivec, by tak mohli získať nové zaujímavé príležitosti na ich obnovu a komplexný rozvoj s pozitívnym ekonomicko-hospodárskym dopadom pre celý región. Posudzovanie predloženej žiadosti sa na národnej úrovni uskutoční na prelome rokov 2020 a 2021 a na európskej úrovni do konca roka 2021, takže záverečné, veríme, že pozitívne vyhodnotenie, prinesie začiatok roku 2022.
 
Práve počas priebehu konferencie sa uskutočnilo aj podpísanie memoranda o spoločnom postupe pri nominácii „Stredovekých nástenných malieb v Gemeri a Malohonte na značku Európske dedičstvo“, ktorého signatármi boli zástupcovia dotknutých žúp, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter, predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, ďalej predseda OZ Gotická cesta Miroslav Boldiš, zborová farárka Janka Miháliková a zborová dozorkyňa Eva Pačmárová z cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rimavskom Brezove, ako zástupkyne vlastníkov dotknutých pamiatok a predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer a zároveň primátor mesta Rožňava Michal Dominik. 
 
Samotný konferenčný program mal prvý blok prednášok zameraný na nové poznatky z oblasti výskumu stredovekej sakrálnej architektúry. Alexander Botoš informoval o výsledkoch čiastkového archeologického výskumu kostola reformovanej cirkvi v Žípe, kde v priestore dnešnej svätyne odhalili torzo tehlového muriva z tzv. plevoviek, ktoré v kontexte s výsledkami geofyzikálneho merania J. Tirpáka a G. Brezňanovej umožňuje vysloviť predbežný predpoklad existencie staršieho pravouhlého záveru svätyne kostola, resp. hypoteticky staršieho sakrálneho predchodcu kostola z 13. storočia a niektorých zaniknutých architektonických hmôt súčasného kostola, napr. sakristie, či ohradového múru príkostolného cintorína. Ide o zaujímavé nové zistenia, ktoré bude potrebné precizovať ešte ďalším doskúmaním. V prípade potvrdenia predbežných záverov by sa rozšíril počet stredovekých sakrálnych stavieb s uplatnením tehlového plevového muriva v tomto regióne.
 
Komplexnejšie výsledky priniesol architektonicko-historický výskum Kostola sv. Mikuláša v Lendaku, prezentovaný Magdalénou Janovskou, spracovaný v spoluautorstve s Luciou Gibalovou a Vladimírom Olejníkom. Kostol vybudovali ako zemepanský koncom 13. storočia v dispozícii plochostropého jednolodia s pravouhlou svätyňou preklenutou pravdepodobne poľom krížovej klenby. Výraznou stavebnou úpravou prešiel po zmene vlastníctva v roku 1313, keď ho získali rehoľní kanonici – Strážcovia Jeruzalemského sv. hrobu Pána (tzv. Božohrobci), ktorí tu pôsobili do roku 1593. V tejto 2. stavebnej etape došlo k vstavaniu veže vtiahnutej v osi západnej fasády lode, k zaklenutiu svätyne dvomi klenbovými poľami, úprave víťazného oblúka a prístavbe sakristie. V rámci 3. stavebnej etapy, realizovanej koncom 14. storočia až 1. polovici 15. storočia, nadstavali vežu a loď upravili novým preklenutím na dvojlodie. Prítomnosť rehoľníkov Božieho hrobu dokladajú napr. aj nálezy ich znaku – dvojramenného kríža vyhotoveného v štukovej forme alebo maľovaného, či nálezy architektonických prvkov, prepájajúcich kostol s budovou konventu. Zaujímavé zistenia prezentovaného výskumu prinášajú nové poznatky k architektúre tejto komunity rehoľných kanonikov pôsobiacich u nás najmä v spišskom prostredí.
 
Nasledovali dva príspevky venované románskemu Kostolíku sv. Márie Magdalény v neďalekej Rakovnici. Príspevok Moniky Tihányiovej priblížil výsledky archívno-historického výskumu lokality a kostolíka. Príspevok autorského kolektívu z Pamiatkového úradu SR Bratislava a Krajského pamiatkového úradu Žilina: Karola Ďuriana, Michaely Kalinovej, Janky Pieckovej a Vladimíra Majtana, sa zameral na revízne architektonicko-historické vyhodnotenie jeho architektúry s dôrazom na zistenie historických riešení zastrešenia, ktoré boli prioritnou požiadavkou v rámci pripravovanej obnovy dlhodobo opomínaného objektu. S použitím dendrochronológie dospeli autori k viacerým novým zisteniam spresňujúcim datovanie stavebných etáp objektu. Zaujímavé sú tiež zistenia k jeho funkčným premenám, kedy z kolonizačného sakrálneho objektu došlo k zmene na eremitský a koncom 17. storočia iniciovala rožňavská komunita Spoločnosti Ježišovej jeho premenu na pútnický kostol, ktorého tradícia sa udržala až doposiaľ.
 
Práve nateraz len veľmi málo prebádaná činnosť rožňavských jezuitov, bola predmetom ďalšieho príspevku Silvie Lörinčíkovej, ktorá sa sústredila na mapovanie ľudovej zbožnosti v priebehu 17. až 18. storočia, formovanej v tomto regióne pod ich vplyvom. Priblížila historické okolnosti príchodu Spoločnosti Ježišovej do Rožňavy a počiatky ich činnosti doložené napr. divadelnými predstaveniami, ďalej výstavbu ich rezidencie na námestí, Kostola sv. Františka Xaverského s vežou a morového stĺpu, či rožňavskej kalvárie.
 
Popoludňajší prednáškový blok pokračoval príspevkom Michaely Haviarovej a Kristíny Zvedelovej, ktorý bol venovaný architektonicko-historickému výskumu Kostola sv. Ladislava v Dubovci. Autorky priblížili jeho stavebný vývoj s dominantnou gotickou stavebnou etapou spred roku 1332, kedy vzniklo pozdĺžne jednolodie so svätyňou v šírke lode, ukončenou polygonálnym záverom. Výskum odhalil aj hodnotnú vrstvu gotickej nástennej výmaľby zo 14. storočia. Ďalším zaujímavým zistením bolo špecifické riešenie zastropenia lode v rámci prestavby z roku 1672. Na tému riešenia tohto zastropenia a zastrešenia nadviazal svojím vyhodnotením Ľubor Suchý z Krajského pamiatkového úradu Prešov, ktorý sa sústredil na predstavenie u nás, ale aj v rámci stredoeurópskeho kontextu, ojedinelého nálezu unikátnych alfabetických tesárskych montážnych značiek na krove z 2. polovice 17. storočia. Následne priblížil aj nové zistenia k stavebnému vývoju krovu nad severnou loďou štítnického kostola.
 
Sekciu prednášok k architektonickým pamiatkam uzavrel stručný vstup Jána Beljaka o výsledkoch čiastkového archeologického výskumu evanjelického lýcea v Jelšave, na ktorý mal pôvodne nadviazať príspevok o architektonicko-historickom vývoji tohoto objektu od Roberta Erdélyiho a Andreja Boteka, no tento bude až súčasťou publikovania. 
 
Nasledovala sekcia prednášok venovaná výskumu nástenných malieb. Peter Megyeši nadviazal  na prednášku o reštaurovaní malieb v Rimavskom Brezove z predchádzajúceho III. ročníka konferencie novým pohľadom na ikonografickú interpretáciu novoodhaleného výjavu tzv. Krčmárky z pekla. Zaujímavý a ojedinelý výjav doposiaľ veľmi nejednoznačne identifikovaný zväčša ako zobrazenie moralít, resp. zobrazenie hriechu obžerstva novo interpretoval v kontexte ikonografie Posledného súdu, kde sa objavuje opakovane motív krčmárky z pekla a porovnal ho s niekoľkými dostupnými analogickými príkladmi z nášho územia napr.  v Liptovských Sliačoch, či na ikonách Posledného súdu z Lukova – Venecie alebo Bogliarky, ale aj v rámci európskeho kontextu, napr. s maľbou na klenbe kostola v dánskom Djurslande.
 
Aktuálny stav reštaurovania nástenných malieb v kostole ev. a. v. cirkvi v Kameňanoch a v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku priblížil reštaurátor Peter Koreň. V Kameňanoch predstavil najmä proces odkrývania a dokončeného reštaurovania fresiek svätyne, realizovaného v spolupráci s Jurajom Gregorekom a Martinom Vojtkom. Mimoriadne hodnotnú stredovekú vrstvu s postavami apoštolov, u ktorých sa uplatnila aj technika zdobenia tzv. puncovaním, dopĺňa zaujímavý nález a rekonštrukcia gotického sanktuária, či na klenbe nález renesančnej, no už značne rustikalizovanej dekoratívnej výzdoby s motívom anjelikov. Novým zistením je aj pomerne rozsiahla stredoveká maliarska výzdoba v exteriéri na južnej fasáde kostola. V Lipovníku odprezentoval P. Koreň aktuálny stav sondážneho reštaurátorského výskumu, realizovaného v spolupráci s Jurajom Gregorekom na severnej stene svätyne, kde boli sondážou popri už prezentovanom výjave Narodenia Krista novo identifikované stredoveké výjavy s Klaňaním troch kráľov, Poslednou večerou, či Judášovým bozkom. Na túto prednášku nadviazala aj večerná obhliadka nástenných malieb priamo v lipovníckom kostole.
 
V sekcii hnuteľných pamiatok boli predstavené príspevky, zamerané na výskum mobiliáru kostolov. V kontexte reštaurátorského výskumu je stále pomerne ojedinelým prepájanie výsledkov chemicko-technologických analýz s výsledkami umelecko-historického bádania, ktoré priblížil Patrik Farkaš z Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava v spolupráci so Zuzanou Sejovou z Chemicko-technologického oddelenia Pamiatkového úradu SR na príklade dvoch barokových oltárov z kostolov v Ardove a Henckovciach. Práve nové zistenia, vyplývajúce z procesu reštaurovania (napr. identifikácia pigmentov) a archívneho výskumu, umožňujú identifikovať ich autorský okruh, konkrétne jelšavskú dielňu Jána Reisigera z obdobia tesne po roku 1800 a zároveň dávajú možnosť zaradiť do jej dielenského okruhu niektoré mobiliárové prvky z ďalších 11 kostolov regiónu.  
 
Menšou regionálnou odbočkou od nosnej gemersko-malohontskej a spišskej témy Gotickej cesty bolo vzhľadom k jeho významu priblíženie mimoriadne hodnotného bardejovského nálezu stredovekej gotickej brány z Kostola sv. Egídia, ktorú odprezentovali reštaurátor Martin Kutný a Peter Harčar z Krajského pamiatkového úradu Prešov. Pod hornou renesančnou vrstvou drevenej rezbárskej výzdoby brány datovanej do obdobia okolo roku 1655 bola odhalená staršia neskorogotická brána uplatnená ako podklad. Táto staršia brána, rámcovo datovaná do rokov 1483 – 1490 je  členená na dve polovice, v každej s dvojicou erbov a bohatou rozvilinovou ornamentikou. Autori priblížili náročný proces oddelenia a reštaurovania torz oboch brán a zároveň sa pokúsili aj o ikonografickú a významovú interpretáciu novoodhaleného gotického zobrazenia, pričom pracovali s dobovými analógiami zachovanými napr. na kostolných laviciach, či prvkoch oltárnej architektúry.
 
Posledné dva príspevky tohto bloku a zároveň aj celej konferencie boli venované historickým textíliám. Táto špecifická téma je prekvapivo taktiež spojená so sakrálnymi pamiatkami a to tým, že práve v kostoloch sa v našom prostredí podarilo doposiaľ zachovať  originálne, relatívne ucelené ukážky historického textilu, často sekundárne uplatnené na rôznych prikrývkach antependií, prestieradiel či liturgických ornátoch. Na Gemeri je najrozsiahlejšou takouto zbierkou, zbierka ev. a.v. kostola v Štítniku, ktorú predstavila Eva Hasalová a Matúš Molnár v kontexte archívneho výskumu, umožňujúceho identifikovať ich zväčša šľachtických donátorov, či priamo vyhotoviteľky, keďže išlo predovšetkým o domácke práce šľachtičných, z obdobia 17. až 18. storočia.
 
Na historický stredoveký odev, prezentovaný na konferencii už v minulosti prostredníctvom analýzy nástenných malieb, nadviazala Monika Tihányiová spracovaním rôznych archívnych prameňov, ako napr. testamentov z konca 13. až do 1. polovice 16. storočia. Práve tu sa zachovali vzácne zmienky o tom, ako zosnulí často krát hodnotné odevné prvky darovávali kostolom s tým, že boli určené na predaj a takto získané financie sa mali použiť napr. na slúženie omší alebo boli závetom darované odevy určené na využitie ako prikrývky na oltár. Ide o nové historické poznatky, ktorým sa doposiaľ v kontexte sakrálnych pamiatok nevenovala dostatočná pozornosť, a ktoré môžu priniesť nové zaujímavé súvislosti do nášho poznania.
 
Rôznorodý prednáškový program konferencie priniesol množstvo nových poznatkov a niekedy možno aj nečakaných súvislostí, takže veríme, že rovnaký záujem vzbudí aj zborník z konferencie, ktorý bude v nasledujúcom období spracovaný a zverejnený na internetových stránkach OZ Gotická cesta a Pamiatkového úradu SR.
 
Nasledujúci deň pokračoval konferenčný program exkurziou po tzv. jelšavskom okruhu Gotickej cesty, počas ktorej boli navštívené kostoly v Šiveticiach, Kameňanoch, Rákoši a v Chyžnom, s výkladom reštaurátorov o histórii objektov ako aj o priebehu reštaurovania tunajších nástenných malieb. Exkurzia bola doplnená o menšiu zastávku pri baníckej kolkárni v pamiatkovej zóne v Sirku – Železníku. Bohatý vizuálny zážitok bol okorenený aj príjemným kulinárskym prekvapením v podobe povestnej regionálnej špeciality – gemerských guliek, ktorých návštevníci podujatia zvládli až 500.
 
Ďalší deň, 29.8.2020 na konferenciu voľne nadviazalo už tradičné podujatie Gotická cesta otvorená, pričom v tomto ročníku sa podarilo sprístupniť doposiaľ najväčší počet kostolov v 13-tich lokalitách. V Štítnickom okruhu to boli kostoly: ev. a. v. kostol v Štítniku, kostol reformovanej cirkvi v Plešivci, ev. a. v. kostol v Ochtinej, ev. a. v. kostol v Koceľovciach a rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Henckovciach. V Jelšavskom okruhu to bol rímskokatolícky Kostol sv. Margity Antiochijskej v Šiveticiach, rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši, rímskokatolícky Kostol Zvestovania Panne Márii v Chyžnom a ev. a.v. kostol v Kameňanoch. V Rimavskom okruhu to boli kostoly: ev. a. v.  v Rimavskom Brezove, ev. a. v. kostol v Kraskove, ev. a. v. kostol v Rimavskej Bani a ev. a. v. kostol v Kyjaticiach.
 
O tom, že konferencia vzbudila značný záujem odbornej i širokej verejnosti dokladá cca 150 evidovaných účastníkov prednáškového dňa a bohatá návštevnosť exkurzie aj nasledujúceho podujatia sprístupňujúceho gotickú cestu. Podujatie malo taktiež pomerne široký publicistický ohlas ako v regionálnych (Gemerské Echo, Gemer.Korzár.Sme, Dobré správy pre Náš kraj, Echoviny), tak aj v celoštátnych médiách (Rádio Regina, RTVS, TASR), či na webových portáloch, venujúcich sa problematike pamiatok (napr. apsida.sk). Pozornosť vzbudilo už tradične aj u našich južných susedov v maďarskom prostredí (napr. muemleken.hu). Tento mediálny záujem umožňuje plniť základný vytýčený cieľ spolupráce Združenia Gotická cesta a Pamiatkového úradu SR Bratislava, ktorým je zvyšovanie povedomia o hodnotách a význame sakrálnych pamiatok na území kultúrnej trasy Gotickej cesty a sprístupňovanie výsledkov výskumnej činnosti odborníkov z oblasti pamiatkovej ochrany. Prejavený záujem je najlepším dokladom pozitívneho hodnotenia práce všetkých, ktorí sa akýmkoľvek prispením podieľali na príprave celého podujatia, no radi by sme vyjadrili osobitné poďakovanie predovšetkým jednotlivým správcom farností, umožňujúcim sprístupnenie ich kostolov, ale aj vykonávajúcim ich opateru, tak aj Ministerstvu kultúry SR za finančnú podporu podujatia.

Michaela Kalinová, 21.9.2020
Foto: A.Tuhárska, M. Orosová, M. Kalinová
 
Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste 2020 Logo OZ Gotická cesta Logo Ministersvo kultúry SR
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti