Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

KPÚ Košice - Príbeh budovy Železničného riaditeľstva v Košiciach

14. mája 2020

Medzi významnými a verejnosti známymi kultúrnymi pamiatkami Košíc ostávajú niektoré neprávom zabudnuté, aj keď tiež monumentálne, ale mladšie stavby, ktoré majú tiež dobrodružné životopisy, hodné pozornosti a prezentácie. Patrí k nim aj majestátna budova Železničného riaditeľstva na ulici Železničná 1 – Gorkého 2 v Košiciach, a v aktuálnych časoch daňových priznaní sa mnohým z nás pripomína práve kvôli tomu, že je najnovšie sídlom Daňového úradu. Budovu postavili ako prevádzkový objekt Železníc Slovenskej republiky: je to rozsiahla štvorkrídlová trojpodlažná stavba s asymetrickou sedlovou strechou nad jednotlivými krídlami, s vnútorným dvorom. Je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 1328/1, a nachádza sa pri severnej hranici Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice.  
 
Príbeh výstavby a architektonicko-historického vývoja budovy poznáme najmä vďaka podrobnému architektonicko-historickému výskumu, ktorý spracovali Mgr. Ľ. Kürthy a Mgr. B. Glocková v roku 2014. Urbanistický vývoj severnej časti historického centra mesta bol podmienený postupným búraním mestského opevnenia už začiatkom 19. storočia. Začiatkom 60-tych rokov 19. storočia tu pre novú zástavbu predurčila mestská vrchnosť priestor tzv. „glacis“ (predpolie a pevnostné násypy a valy, ktoré boli rozváľané a splanírované spolu s búraním opevnenia), a preto ho aj dočasne pomenovala Stavebníckym námestím. Prvou (aj keď dočasnou) stavbou v rokoch1883-1885 na východnej strane tejto plochy boli tzv. barakové kasárne Františka Jozefa, a aj námestie následne premenovali na námestie Františka Jozefa.  
 
V roku 1870 boli Košice začlenené do línie košicko-bohumínskej železničnej trate, smerujúcej z Budapešti. Usilovali sa preto o preloženie riaditeľstva štátnych železníc z Miškovca do Košíc, a nakoniec v roku 1913 sa mestu podarilo získať povolenie na zriadenie prevádzkového riaditeľstva košicko-bohumínskej železnice vrátane výstavby budovy. Po zbúraní barakových kasární Františka Jozefa ponúklo mesto železniciam rozsiahly pozemok, na ktorom sídlo železničiarskeho riaditeľstva  postavili (v prvej etape len západná časť v pôdorysnom tvare „E“) v rokoch 1913 – 1915, a to podľa projektu renomovaného budapeštianskeho architekta Jozefa Huberta (1846 – 1916), ktorý už mal skúsenosti s projektovaním železničných objektov. Veď aj v Košiciach bol autorom novej košickej železničnej stanice, dokončenej v roku 1896, ktorá nahradila staršiu stavbu z roku 1869.
 
Jozef Hubert po ukončení štúdia a krátkom prevádzkovaní projekčnej kancelárie v Budapešti (spolu s Karolom Mórym) sa čoskoro stal dvorným architektom Rakúsko-Uhorskej banky, kde získal prax v projektovaní reprezentatívnych verejných stavieb. Pri návrhu košickej prevádzkovej správy železníc Hubert zúročil svoje bohaté skúsenosti v koncipovaní náročných administratívnych budov s vysokým počtom úradníkov, jasným dispozičným členením, podmieneným jednoznačnou funkciou a samozrejme impozantným reprezentatívnym vyznením s využitím eklektického štýlu s prvkami neobaroka či neorenesancie. V košickom prípade uplatnil aj dobovo veľmi obľúbený a pri verejných stavbách často využívaný motív zosilnených nároží v podobe vežičiek so samostatným zastrešením, a tiež akcent zvýšenej atiky. Výsledkom bol projekt pôdorysného tvaru „E“ s kratšími postrannými krídlami, dvorovým rizalitom s monumentálnym schodiskom, ktorý obsiahol 147 kancelárií a 74 izieb na obytné účely. V Archíve mesta Košice je dodnes zachovaná časť plánov, označených pečiatkou kancelárie architekta Huberta. Stavbu viedol košický staviteľ Jozef Kozák, zemné práce začali v novembri 1913 a o dva roky neskôr, v novembri 1915, odovzdali dvojposchodovú budovu do užívania. Novú monumentálnu administratívnu budovu možno označiť ako neskoro-historizujúcu s použitím neobarokového klasicizujúceho tvaroslovia. Za fasádou s prvkami neobaroka sa nachádza veľmi účelná a prehľadná dispozícia s praktickým radením miestností. Reprezentatívny charakter sa sústredil na fasádach, ale aj na hlavnom schodisku, či veľkých miestnostiach prízemia hlavného a sčasti južného krídla.
 
V období prvej Československej republiky sa pokračovalo so stavbou východnej časti, a to v rokoch 1921 – 1926. Dostavba vznikala postupne od severného krídla (dnešná Strojárenská ulica), cez východné krídlo (dnešná Gorkého ulica) po dostavbu južného krídla na dnešnej Hviezdoslavovej ulici. Zmena sa udiala práve v súvislosti so vznikom ČSR v roku 1918 – vznikla potreba rozšíriť kapacitu budovy pre Riaditeľstvo štátnych železníc. Dostavbou sa zväčšila kapacita budovy o 195 kancelárií a ďalšie priestory. Projekt spracoval Ing. Július Zikmund a stavebné práce viedol Ing. Alojs Novák, vlastník košickej stavebnej firmy. Projektant dostavby nadviazal na architektonický názor svojho predchodcu, a aj na jeho dispozičné riešenie, ktoré dôsledne zopakoval. Menšie stavebné úpravy v objekte boli realizované ešte aj v rokoch 1938 – 1945. Pozostávali najmä z dobudovávania technicko-prevádzkového zázemia, utilitárneho prečleňovania priestorov severného krídla a stavebných úprav v hygienických priestoroch. Ďalšie čiastkové prestavby a stavebné úpravy boli v objekte vykonané v druhej polovici 20. storočia, kedy došlo k utilitárnemu prečleňovaniu dispozície novými priečkami, a niektoré časti dvorových fasád boli nevhodne opatrené cementovým nástrekom. V budove boli umiestnené už aj iné inštitúcie - napríklad vo východnej časti dočasne sídlila radnica a mestský úrad, počas vojny to bolo riaditeľstvo maďarských železníc, v severnom krídle od roku 1940 sídlilo Uhorské technické múzeum, po roku 1945 budovu využili ako sídlo nové štátne inštitúcie - štátne povereníctvo a aj prvá povojnová československá vláda, neskôr aj Mestský národný výbor.
 
V roku 1963 bola budova zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok a naďalej slúžila administratíve štátnych železníc. Aktuálna obnova sa začala v roku 2014 a trvá dodnes, ale už pre nový účel: kancelárie Daňového úradu. V prvej etape boli kvalitne obnovené interiéry suterénu, prízemia a prvého poschodia a inžinierske siete, vrátane reštaurovania hlavného vstupu, hlavného schodiska, zasadacej siene na prízemí a vybraných dverných výplní. V ostatnom období boli vykonané aj práce na druhej etape: obnova druhého poschodia, využívaného podkrovia a strechy, vrátane obnovy strechy nad južným krídlom, ktorú už počas prác zničil náhly veľký požiar vo februári 2018. V súčasnosti sa obnovujú fasády: uličné fasády sa reštaurujú, dvorové fasády sa obnovujú umelecko-remeselne. O rozsahu prác, ktoré dnes už finišujú, a ich výsledku sa košickí daňovníci dozvedajú práve v týchto dňoch, kedy sa Daňový úrad otvára pre nich aj pri dodržiavaní obmedzujúcich nariadení kvôli prevencii šírenia pandémie COVID-19, ale vy sa najlepšie presvedčíte podľa priložených fotografií.

Ing. Zuzana Strnková, KPÚ Košice (redakcia: Mgr. Juraj Gembický)

Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach Železničné riaditeľstvo v Košiciach
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti