Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

Z útrob archeologického depozitára – nálezy mazanice (stavebnej hliny)

zverejnené: 1. júna 2020
aktualizované: 18. júna 2020

Hlina bola v minulosti mimoriadne využívaným materiálom najmä v oblasti staviteľstva. Už od dôb najstarších roľníkov na našom území (cca 6. tisícročie pred Kr.) sa využívala na stavbu stien domov a iných stavieb, najčastejšie technikou vymazávania stien, ktoré tvorili výplety z prútia. Priestory medzi prútím sa ručne vyplnili zmesou blatistej konzistencie, pozostávajúcej z hliny, vody, nasekanej trávy, pliev, či kamienkov, niekedy dokonca zvieracieho trusu, ktorá je v archeológii označovaná termínom mazanica. Tieto prísady zabezpečovali trvanlivosť a odolnosť steny (samotná hlina by praskala) a vhodnú mikroklímu pre drevo vo vnútri (nosným prvkom konštrukcie boli drevené stĺpy). Mazanicu na povrchu zahladili a po jej vyschnutí vznikla pevná stena. Povrch býval omietaný jemnou hlinou (foto), do ktorej sa mohli pridávať farbivá, niektoré nálezy dokonca dokladajú maľované ornamenty. Iným spôsobom povrchovej úpravy bola plastická výzdoba – táto bola „moderná“ len v niektorých obdobiach, na našom území v dobe bronzovej (2200 – 800 pred Kr.). Plastické rebrá (foto) vytvárali geometrické vzory – na základe obdobných nálezov z Maďarska a Srbska predpokladáme, že lemovali otvory okien alebo vstupov. Výnimočnými nálezmi sú väčšie kusy dekoračných prvkov, napríklad v tvare cípov, ktoré pôvodne mohli zdobiť štít domu (foto). Mazanica sa využívala aj pri stavbách s drevenými, napríklad zrubovými stenami, na utesnenie priestorov medzi trámami. 
 
Počas zániku stavby sa hlina v mazanici vplyvom poveternostných podmienok rozmočí a rozplaví; v archeologických kontextoch sa tak zachovajú maximálne vrstvy hliny bez konštrukčných detailov. Mazanica sa v pôvodnom tvare zachová len v tom prípade, ak stavba zanikla požiarom, teda mazanica, predovšetkým hlina v nej, sa vypálila. Nálezy fragmentov mazanice sú v archeológii veľmi časté – sú bežnou súčasťou osád, nachádzajú sa napríklad v odpadových jamách alebo na úrovni vtedajšieho terénu. Na niektorých sú pekne viditeľné rovné plôšky – pozostatky hladených povrchov stien, niekedy s viacerými vrstvami omietky, resp. maľovky. Na niektorých sú zachované odtlačky prútov, na a medzi ktoré bola mazanica nanášaná, na iných negatívy po trámoch zrubovej stavby. Pri detailnom pohľade na odlomenú stranu fragmentu sú zase badateľné odtlačky po vyhorených plevách alebo trávach v mazanici. Ich botanickou analýzou vieme zistiť, aké prírodné prostredie bolo v okolí osady. Ak sa tieto rastliny zachovajú v zuhoľnatenom stave, vieme na ich základe určiť čas vzniku stavby. Vo výnimočných prípadoch sa zachovajú nálezy celých spadnutých stien domov alebo ich väčších častí, ktoré sa vypálili pri požiari domu. Na ich základe je možné zrekonštruovať rozmery steny (napríklad jej výšku) alebo dokonca umiestnenie otvorov na okná. Sú tiež priamym dokladom, že na tom mieste kedysi stála stavba postavená (aj) z mazanice. 
 
V správe Pamiatkového úradu SR je v súčasnosti množstvo nálezov fragmentov mazanice, pochádzajúcich z rôznych období a z rôznych výskumov na lokalitách po celom Slovensku. Sú medzi nimi aj výborne zachované exempláre s odtlačkami prútia, drevenej konštrukcie, s vyhladenou stenou, či ojedinelé mazanicové ornamenty (foto). Tieto nálezy sú dokladom, že aj na prvý pohľad nenápadné nálezy môžu dotvárať fascinujúcu mozaiku poznatkov o minulosti našej krajiny a ľudí, ktorí na jej území žili.
 
Petra Kmeťová, PÚ SR

01 – Odtlačky (negatívy) prútov na fragmentoch mazanice sú dokladom stavebnej techniky s využitím oboch materiálov. V minulosti bola veľmi rozšírená. Tieto nálezy pochádzajú z archeologického výskumu pozostatkov osady, našli sa v jame vyhodené ako odpad zrejme po zničení stavby (foto: Petra Kmeťová) 02 – Na niektorých kusoch mazanice bývajú zachované rovné plôšky, ktoré sú pozostatkom vyhladeného povrchu steny (foto: Mgr. art. Ján Šipöcz) 03 – Odtlačky (negatívy) rastlinných prímesí (trávy, plevy, drobné kamienky) v mazanici, viditeľné na vnútornej strane fragmentov mazanice, zabezpečovali trvanlivosť a odolnosť steny (foto: Mgr. art. Ján Šipöcz) 04 – Odtlačok (negatív) hrubšieho prútu/konára na fragmente mazanice (foto: Mgr. art. Ján Šipöcz) 05 – V ojedinelých prípadoch sú zachované dekorácie z mazanice, ktoré zdobili stavby (domy?) a pece. Ozdobné cípy na obrázku pochádzajú z osady z doby bronzovej a na základe negatívov na zadnej strane vieme, že boli upevnené na vodorovné drevené trámy. Boli zrejme súčasťou výzdoby stavby (foto: Petra Kmeťová) 06 – Rez ozdobným fragmentom mazanice – vidieť farebný rozdiel v mazanicovom základe (telese) dekorácie a v povrchovej vrstve jemnej hliny, z ktorej boli vytvorené ozdobné „rebrá“ a vyhladená stena. Povrch dekorácie bol natretý viacerými vrstvami hlinenej „maľovky“ (vidieť to na olupujúcich sa plôškach). Zúžená  časť v pravom dolnom rohu fragmentu je negatívom trámu, na ktorom bola dekorácia pripevnená (foto: Petra Kmeťová) 07 – Rekonštrukcia domu z doby bronzovej podľa nálezu z maďarskej lokality Tiszaug-Kéménytető (podľa M. Csányi – I. Stanczik: Tiszaug-Kéménytető. In W. Meier-Arendt (ed.). Bronzezeit in Ungarn. Forschungen in Tell-Siedlungen an Donau und Theiss. Frankfurt am Main, 1992, s. 115-119, Abb. 76)
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti