Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

KPÚ Trenčín - Mathias Hanisch – "nepoznaný maliar" oltárneho obrazu v kostole sv. Vavrinca v Malej Hradnej

zverejnené: 18. apríla 2020
aktualizované: 22. júna 2020

Po požiari v interiéri kostola v Malej Hradnej v júli v roku 2016 bol pohľad na zadymené steny a oltáre čierne od zapáchajúceho dechtu viac než smutný. Neskorobarokový mobiliár kostola bolo potrebné v krátkej dobe reštaurovať. Prioritou bol hlavný oltár s obrazom patróna kostola sv. Vavrinca diakona. Žiak  a obľúbenec pápeža Sixta II., mučeník ranokresťanskej cirkvi (* okolo roku 230 v Španielsku - † okolo roku 258 v Ríme), bol za vlády rímskeho cisára Valeriána upálený na železnom rošte, podľa ktorého je v kresťanskej ikonografii rozpoznateľný. Ochranca knihovníkov, archivárov a mnohorakých povolaní vzývaný proti požiarom, ochoreniam, epidémiám, duševnému utrpeniu i  mukám v ohni Očistca. Všestranný ochranca sv. Vavrinec sa na prelome 17. a 18. storočia stal aj patrónom pôvodne stredovekého kostola v Malej Hradnej, ktorého pôvodné zasvätenie Všetkým svätým v druhej polovici 18. storočia celkom zaniklo. 
 
Obraz „neznámeho maliara“ reštaurovala v rokoch 2017 – 2019 akademická maliarka Luba Wehlend. Počas čistenia pravej dolnej časti obrazu, na rozhraní maľby a plátna odkryla pod sekundárnou premaľbou podpis maliara a identifikovala niekoľko písmen neznámeho mena. Porovnávaním signatúry so značenými obrazmi zachovanými mimo územia Slovenska sa podarilo určiť maliara českého pôvodu  Mathiasa Hanischa (* 1754, Praha - † 1806, Vukovar), úspešného tvorcu oltárnych obrazov, portrétistu v službách katolíckej cirkvi považovaného za maliara impéria. V ranom období svojej maliarskej kariéry  v druhej polovici 80. rokoch 18. storočia sa načas usadil v Trenčíne, kde je jeho pôsobenie doložené v roku 1788 v knihe trenčianskych mešťanov, a tiež v mestských daňových súpisoch z rokov 1789 až 1791. V roku 1790, krátko pred svojím odchodom z Považia namaľoval Hanisch obraz Všetkých svätých pre hlavný oltár nového kostola v Horných Kočkovciach, so stavbou ktorého sa začalo v roku 1771.  Tento obraz bol doposiaľ jediným známym Hanischovým dielom na Slovensku. Ako sa v súčasnosti potvrdilo, v trenčianskom regióne mal aj iné zákazky. V roku 1787, teda rok predtým, než sa Hanisch stal mešťanom Trenčína, vytvoril obraz Apoteózy sv. Vavrinca do rovnomenného kostola v Malej Hradnej.  Podľa zistení historika Mareka Ďurča v cirkevnej matrike z rokov 1714 – 1788, „...Dňa 27. marca roku Pána 1787 bol vložený do hlavného oltára dlho očakávaný obraz svätého Vavrinca, patróna kostola.“ Nevieme, kedy bol obraz u maliara objednaný, očakávaný bol však akiste preto, že hlavný oltár bol postavený už pred ôsmimi rokmi v roku 1779. Marek Ďurčo upozorňuje, že Ilešháziovci ako dediční zemepáni a vlastníci Trenčianskeho hradného panstva, do ktorého patrila aj obec Malá Hradná, si uplatňovali tzv. patronátne právo nad farským kostolom v Malej Hradnej. V tomto období zabezpečili veľkú časť zariadenia kostola a hoci sa v súvislosti s hlavným oltárom, ani oltárnym obrazom priamo nespomínajú, je pravdepodobné, že boli jeho donátormi.

Obraz titulárneho svätca sv. Vavrinca v Malej Hradnej, obklopeného anjelmi sprevádzajúcimi jeho cestu do božských nebies, je v kompozícii jednoduchší ako mnohofigurálne zobrazenie obrazu Všetkých svätých z Horných Kočkoviec, oba obrazy však spájajú viaceré spoločné znaky a autocitácie.

V súčasnosti nemáme bližšie informácie o Hanischovej ceste na východ od Prahy, o jeho vzťahoch či aktivitách. Môžeme hypoteticky uvažovať o tom, či cesta maliara na Považie nesúvisela s jeho oficiálnym alebo neoficiálnym školením v neďalekej Viedni. K takémuto predpokladu  môže viesť kvalita jeho maľby, a tiež zručné používanie dobových grafických predlôh i maliarskych vzorov s reminiscenciami na rakúsko-taliansku neskorobarokovú maľbu. V skromných informáciách o maliarovi je nateraz vzácne doloženou skutočnosťou, že  v roku 1787 vytvoril obraz pre kostol v Malej Hradnej. Na základe súčasných poznatkov môžeme tento počin považovať za jeho prvé účinkovanie na území terajšieho Slovenska.
Od atraktívnej zákazky na obraz hlavného oltára v Malej Hradnej sa pravdepodobne odvíjali ďalšie objednávky, čo mohlo byť dôvodom, aby sa na pár rokov usadil v neďalekom Trenčíne, kde v roku 1791 stopa po jeho pôsobení v slovenskom prostredí končí. Okolo roku 1793 je zachytený jeho pobyt v mestečku Sombor v srbskej Vojvodine, kde pobudol do roku 1800, potom sa pravdepodobne presťahoval do starobylého arcibiskupského mestečka Kaloča (Kalocsa). Deväťdesiate roky 18. storočia boli veľmi plodným maliarovým obdobím, z ktorého sú doložené realizácie rozsiahlych portrétnych cyklov svätcov Františkánskej rehole v Subotici, oltárne obrazy a portréty kaločských arcibiskupov. V tomto čase namaľoval aj portrét jedného z najvýznamnejších historikov Uhorska Štefana Katonu (*1732 - †1811) pôvodom z Boľkoviec pri Lučenci, teológa, cirkevného hodnostára, autora mnohozväzkovej zbierky prameňov k uhorským dejinám Historia critica regnum Hungariae 1 – 42. Posledné roky života prežil maliar v chorvátskom Vukovare a venoval sa náboženskej a portrétnej maľbe.

Cesty „potulného“ maliara Mathiasa Hanischa majú niekoľko pevných bodov, o výtvarnom školení maliara však nie sú známe žiadne skutočnosti. Zuzana Korhecz Papp,  maliarka a reštaurátorka Mestského múzea v Subotici, ktorá sa dlhodobo zaoberá biografiou, výskumom a reštaurovaním jeho obrazov nevylučuje možnosť, že maliarsky talent zdedil po svojich predkoch a skúsenosti s maľbou získal v pražskom rodinnom prostredí. Podobne sa vyjadrila aj  historička umenia Anna Jávor z Maďarskej národnej galérie v súvislosti s výstavou v Subotici v roku 2014. Ján Kollár v Slovníku slavianskych umelcov všetkých kmeňov, menovite maliarov, rytcov, rezbárov, lejárov a krasostavitelo̕v od najstarších časov až po terajší vek,   s krátkym životopisom a udaním znamenitejších, najmä národných výtvorov uvádza pražského maliara s menom Jan Jiří Haniš (†1708), a okolo roku 1740 kresliarskeho majstra Františka Haníka, ktorí sú možnou indíciou k rodinnej genealógii Mathiasa Hanischa. 

Zuzana Korhecz Papp identifikovala a skatalogizovala desiatky Hanischových oltárnych obrazov, skoncipovala viacero výstav prezentujúcich nové nálezy, akvizície i samotné reštaurovanie Hanischových obrazov. Svojím nečakaným rozsahom vzbudila pozornosť monografická putovná výstava v roku 2014, ktorú pod názvom Mathias Hanisch neskorobarokový putujúci maliar uviedli múzeá a galérie v Subotici, Sombore a maďarskom mestečku Baja.

V našej odbornej literatúre meno Matiáša Hanisa, (tiež Hainiš, Hanik) ako „trenčianskeho maliara a reštaurátora“ letmo spomína Anna Petrová-Pleskotová (Maliarstvo 18. storočia na Slovensku, 1983) v súvislosti s obrazom Všetkých svätých v rímskokatolíckom kostole v Horných Kočkovciach.  Maliar Mathias Hanisch figuruje i v katalógu maliarov Barokové inšpirácie projektu Jozefa Medveckého, ktorý uvádza grafickú predlohu rytca Sebastiana Langera (*1772 - †1841) k postave sv. Štefana kráľa na obraze Všetkých svätých v Horných Kočkovciach.

Obraz Apoteóza sv. Vavrinca v Malej Hradnej je naďalej predmetom skúmania jeho umeleckohistorických a historických súvislostí. Nález signatúry Mathiasa Hanischa je však aj príjemnou výzvou k citlivému reštaurovaniu „neznačených“ obrazov, a možno i prehodnoteniu neistých autorských atribúcií maliarskych diel poslednej tretiny 18. storočia na Slovensku.


Barbora Matáková, KPÚ Trenčín

Malá Hradná autor oltárneho obrazu Malá Hradná autor oltárneho obrazu Malá Hradná autor oltárneho obrazu Malá Hradná autor oltárneho obrazu Malá Hradná autor oltárneho obrazu Malá Hradná autor oltárneho obrazu
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti