* 1955 – † 2010

Mgr. Ilona Cónová sa narodila 19. 7. 1955
v Jindřichovom Hradci. Po skončení gymnázia sa s manželom a malým
synom presťahovala do Bratislavy, kde žila a pracovala až do konca
svojich dní. Zamestnala sa vo vtedajšom Slovenskom ústave štátnej
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Počas štúdia
na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského – katedre Estetiky a vied
o výtvarnom umení, prerušila načas prácu v ústave, ale naďalej rozvíjala
svoje vedomosti a skúsenosti na poli pamiatok ako externý
spolupracovník SNG v Bratislave. Po ukončení štúdii diplomovou prácou
„Historický nábytok do r. 1800 v zbierkach východoslovenských múzeí“
v roku 1984 znovu nastúpila na SÚPSOP a okrem niekoľkých rokov, ktoré
pracovala v dokumentácii jeho pobočky - Krajského ústavu štátnej
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave zotrvala
v radoch jeho stálych pracovníkov počas celého svojho života. Jej
zaradenie do Oddelenia výtvarných pamiatok jej umožnilo naďalej rozvíjať
svoje vedomosti v oblasti hnuteľných pamiatok a stať sa jednou
z najuznávanejších odborníčok v špecializácii na historický nábytok
a zvlášť na zlatnícke liturgické predmety.
Popri
menších jej pridelených úlohách sa vždy podieľala na hlavných úlohách
ústavu v oblasti HNKP a výtvarných súčastí architektúry ako boli
základné výskumy, revízie, inventarizácie a návrhy na vyhlásenie
kultúrnej pamiatky, taktiež vypracovávala návrhy a metodiky na
reštaurovanie HNKP. Mnoho rokov pracovala v odborno – metodickej komisii
PÚ a bola predsedníčkou Komisie na ochranu kultúrneho dedičstva – tzv.
Vývoznej komisie.
O tom,
že jej pracovný záber bol naozaj celoslovenský svedčia pôsobiská jej
pracovnej činnosti či už v rámci revízií NKP (okres Bratislava – vidiek,
okres Trenčín, okres Ružomberok, okres Čadca, okres Námestovo, okres
Kysucké Nové Mesto, okres Bytča, Topoľčianky, Levoča, Bardejov, Martin,
Nitra, Kremnica, Veľké Uherce, Košice, atď.), alebo v rámci návrhov
vyhlásenia predmetu za KP (Topoľčianky – mobiliár v kaštieli, Bardejov
mobiliár v r. kat. kostole sv. Egídia, Piešťany - mobiliár v Thermia
Palace, predmety v okresoch Trenčín a Námestovo atď.) a tiež v rámci
zásad na reštaurovanie (Trenčianske Bohuslavice – kaplnka kaštieľa,
Kežmarok – ev. a. v. kostol, liturgické predmety v Kremnici, Pavlovciach
nad Uhom, Sennom, Poprade – Veľkej atď.).
Venovala
sa takisto metodickej činnosti PÚ či už ako autorka ( Metodika
spracovania evidencie zlatníckych predmetov ) alebo spoluautorka (
Metodika spracovania HNKP pre topografiu Slovenska a Upresnenie vedenia
ÚZ HNKP a AR ). Spolu s Mgr. Lackovou bola zostavovateľkou
a spoluautorkou tak náročných materiálov ako Slovník unifikovaných
názvov hnuteľných pamiatok a Terminologický slovník unifikovaných názvov
urbanizmu, architektúry a nehnuteľných pamiatok. Popri prednáškovej
činnosti treba spomenúť aj jej publikačnú činnosť – množstvo článkov
v odborných periodikách ako Pamiatky a múzeá, Monumentorum tutela,
Renovatio, Umění a řemesla, Klenotník a hodinář, Galéria, Műemlék -
védelem, alebo štúdie v ročenkách SNG.
Je
autorkou knihy Levočský zlatník Ján Siláši a spolu zostavovateľkou
a spoluautorkou rozsiahlej publikácie Vitráže na Slovensku, ocenenej
Cenou Pamiatok a múzeí a Prémiou Literárneho fondu.
Zlatník
Ján Siláši (alebo Johannes Szillassy) a jeho rozsiahle dielo sa stali
po mnohé roky stredobodom jej výskumu, analýzy a syntézy jeho života
a práce, ktoré potom zhodnotila nielen vo vyššie spomínanej publikácii
ale aj v návrhu na vyhlásenie jeho diela za Národnú kultúrnu pamiatku ,,
Zlatnícke dielo Jána Szilássyho“, ktorá bola v časoch vybratých NKP na
Slovensku iba druhou NKP súboru hnuteľných pamiatok po súbore diel
Majstra Pavla z Levoče. Takisto neskôr pripravila podobný návrh NKP –
Gotické zlatnícke liturgické predmety na Slovensku, avšak tou dobou boli
už ale všetky pamiatky hnuteľné aj nehnuteľné preklasifikované na NKP.
Vo
výpočte jej odbornej pamiatkarskej činnosti treba tiež spomenúť jej
teoretické štipendijné práce či už z oblasti zlatníckych predmetov
(Umenovedné aspekty reštaurovania zlatníckych liturgických predmetov),
datovania (Problematika vročenia ako datovacieho prvku), alebo
historického nábytku ( Gotický nábytok na Slovensku), ktoré isto
poslúžia jej nasledovníkom.
V čase
pred nenápadným prihlásením sa choroby dokončovala aktualizáciu revízie
HNKP okresu Námestovo, vytvárala Podklady na vyhlásenia vytypovaných
HNKP okresu Trenčín a zbierala podklady pre plánovaný projekt dôkladného
zmapovania a rozboru renesančných zlatníckych liturgických predmetov na
Slovensku.
Žiaľ,
postupujúca choroba jej zabránila pokračovať v práci aj v živote
a čoraz viac sa stupňujúca túžba po spánku prešla v spánok večný. My,
ktorí sme zostali, jej príbuzní, kolegovia, spolupracovníci, priatelia
a známi, jej už môžeme iba poďakovať za jej prínos k slovenskej
umenovede, za to, že sme mali tú česť poznať ju a prežiť s ňou časť
svojich životov a priať jej, nech odpočíva v pokoji.
Peter Fratrič