*1905 - † 1973
Do kultúrneho života Slovenska vstúpila začiatkom
30-tych rokov. V roku 1931 začína pracovať ako kustód v Mestskom múzeu
Bratislava, kde sa zaslúžila o prvé umenovedné spracovanie zbierok.
V rokoch 1936-1942 spolupracovala na vytvorení
stálej inštalácie umelecko-historických zbierok v SNM Martin. Po II. svetovej
vojne nastupuje na Povereníctvo školstva, vied a umení, kde spolu s V.Wagnerom
organizovala pamiatkovú starostlivosť a akútne potreby povojnovej obnovy a
rekonštrukcie pamiatok.
V rokoch 1952 - 1955 pracovala ako správkyňa
štátneho kaštieľa v Betliari a hradu Krásna Hôrka. Po návrate do Bratislavy
pôsobila ako pedagóg na FFUK Bratislava a od roku 1964 na VŠVU Bratislava.
V rokoch 1961-1964 pracovala v Slovenskom ústave
pamiatkovej starostlivosti v Bratislave vo funkcii hlavnej redaktorky a
recenzentky trojdielneho Súpisu pamiatok na Slovensku. Pre vývoj slovenskej
umenovedy a pamiatkovej starostlivosti sú významné jej štúdie slovenskej
renesancie a baroka, pričom faktografický materiál premieta na pozadí
historicko-spoločenského diania.
V celom jej diele popri skúsenom radení a triedení materiálu sa prezentuje znalosť súvislostí a analógií v domácich a európskych dimenziách. Patrí k zakladateľskej generácií slovenskej historiografie umenia a pamiatkovej starostlivosti.
Mgr. Magdaléna Brázdilová