Mgr., CSc., *1925 – †2000
Mgr. Alexander Frický,
CSc., dlhoročný pracovník Pamiatkového ústavu, bol jedným zo zakladateľskej generácie profesionálnej a inštitucionálnej pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. S odstupom času možno tiež konštatovať, že bol bezpochyby zakladateľom koncepčnej a systematickej pamiatkovej starostlivosti o hnuteľné pamiatky, diela výtvarného umenia a umeleckého remesla.
Keď v r. 1953 začal pracovať pre Šarišské múzeum v Bardejove, začal sa budovať jeho trvalý a pevný vzťah k umeleckým dielam a pamiatkam. Osobitne blízke mu bolo ikonopisné maliarstvo východného Slovenska, ktorému sa venoval celý profesionálny život, a to vo svojej práci muzejníka, pamiatkára, aj vo svojom teoretickom diele. Počas 10 rokov pôsobenia v múzeách v Bardejove a Prešove sa vykryštalizoval ako kvalifikovaný odborník múzejník. Vo funkcii riaditeľa Šarišského múzea napr. zmodernizoval jeho koncepciu aj expozície, vypracoval návrh na zriadenie prvého múzea ľudovej architektúry na Slovensku a vykonal tiež výskum a súpis ikonopisných diel východného Slovenska.
Stal sa tiež znalcom pamiatkovej problematiky, od r.
1963 pracoval vo vtedajšom Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a
ochrany prírody. Stal sa spolutvorcom prvého Súpisu pamiatok na Slovensku, a to
hlavne v oblasti súpisu hnuteľných pamiatok. Externe vyštudoval dejiny umenia na
FFUK Bratislava a na Umenovednom ústave SAV ukončil externú ašpirantúru prácou
„Ikonopisné pamiatky na východnom Slovensku od 16. do 18.
storočia“.
Na pamiatkovom ústave pracoval
vyše 25 rokov, predovšetkým ako metodik a vedecký pracovník pre oblasť
hnuteľných a výtvarných pamiatok, ktorým zasvätil v podstate celý svoj aktívny
život. Vďaka znalostiam práva však pracoval aj na organizačno-právnom útvare a
venoval sa príprave rôznych legislatívnych noriem pre ochranu, zabezpečenie,
sprístupnenie a kultúrno-spoločenské uplatnenie pamiatok. Publikoval desiatky
článkov, štúdií a správ, ako aj viacero samostatných knižných
publikácií.
Zanechal po sebe rozsiahlu prácu, v ktorej sa snažia
pokračovať ďalšie generácie, ktoré odborne vychoval. Dokázal v pamiatkárskych
nováčikoch vyvolať a upevňovať záujem o osobitú problematiku hnuteľných a
výtvarných pamiatok, trpezlivo im odovzdával svoje skúsenosti a bohaté
vedomosti. Aj dnes máme stále čo čerpať z jeho pozostalosti, naďalej sa s ním
stretávame prostredníctvom jeho práce, ktorej výsledky tu zostali ako stály
zdroj poučenia. Neraz máme možnosť siahnuť po niektorom z odborných materiálov,
ktoré tu zanechal. Poškrtané a popísané jeho charakteristickým energickým písmom
vždy vyvolajú spomienky. Spomienky na to, ako nás nenásilne a pritom účinne
viedol k pamiatkárskemu vedomiu a k láske k tomuto povolaniu, v nás ostávajú a
nepochybne aj v budúcnosti sa budeme vracať k jeho odkazu a čerpať poučenie z
jeho odbornej práce.
Mgr. Eva Ševčíková