Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

Aktuality KPU Banská Bystrica

22. júna 2017

Čerín, r. k. kostol sv. Martina z Tours

reštaurovanie stredovekých nástenných malieb

 

   Jednou z najvýznamnejších reštaurátorských akcií realizovaných v poslednom období v banskobystrickom regióne bolo reštaurovanie stredovekých nástenných malieb vo svätyni r. k. kostola sv. Martina z Tours v Čeríne.

   Reštaurátorské práce boli realizované vďaka Nadácii VÚB – Hlasovacej súťaže Poklady môjho srdca 2016 a boli prezentované aj v rozpracovanosti in situ, pri príležitosti „Dní európskeho kultúrneho dedičstva“ dňa 11.9.2016 .

   Cieľom realizovaných reštaurátorských prác bola záchrana a prezentovanie vzácnych gotických malieb zo 14. st. v kontexte živého sakrálneho priestoru.

   Vzhľadom na časovú náročnosť a pomerne veľký objem reštaurátorských prác boli práce rozdelené na dve časti. Reštaurátorské práce na stenách svätyne boli realizované kolektívom poslucháčok Katedry reštaurovania VŠMU v Bratislave pod vedením Mgr. J. Sikoriaka, maľby na triumfálnom oblúku a klenbe svätyne reštauroval so svojim kolektívom Mgr. art. M. Slúka.

    Pred reštaurovaním bola vykonaná podrobná fotografická dokumentácia aktuálneho stavu nástenných malieb a reštaurátorský výskum. Pri výskume boli v maximálnej možnej miere využité metódy neinvazívneho výskumu hlavne pomocou pozorovania v prirodzenom rozptýlenom svetle, pri razantnom nasvietení, UV svetle a pozorovaním v digitálnom prostredí s vysokým rozlíšením. Pri invazívnom výskume bol vykonaný sondážny výskum na zistenie stratigrafie výzdoby a odber vzoriek pre chemicko – technologickú diagnostiku. Zároveň s výskumom bola realizovaná prvá – záchranná etapa prác, ktorá spočívala v  injektáži a zabezpečení uvoľnených omietkových vrstiev s maľbami. Následne boli tieto dôkladne očistené od viazaných a neviazaných depozitov, poškodené miesta omietok a trhliny vytmelené vápennou omietkou s podobnou frakciou piesku, štruktúrou a modeláciou ako majú pôvodné omietky. Staršie reštaurátorské zásahy boli prehodnotené, nevhodné plomby pozorne odstránené a nahradené novými, ktoré viac korešpondujú so zachovaným originálom.

   Nové nálezy zistené reštaurátorským výskumom ovplyvnili zvolenú metodiku reštaurovania i metódu prezentácie nástenných malieb. Maľby sú takto čitateľné vo viacerých etapách výzdoby. Jednotlivé vrstvy sú prezentované spôsobom stratigrafie, čiže metódou ustupujúcich hmôt v poradí od najstaršej po najmladšiu vrstvu. Menšie poškodené a chýbajúce miesta malieb vo výtvarne exponovaných častiach jednotlivých výjavov boli doplnené formou napodobivej retuše akvarelovými farbami technikou „tratteggio“. Väčšie chýbajúce plochy vo výzdobe stien boli tónove neutrálne upravené tak aby nepôsobili rušivo. Okraje chýbajúcich omietok s nástennými maľbami boli priznané formou ustúpenia v hmote v hrúbke chýbajúcej omietky.

   Výsledkom reštaurovania je záchrana hmotnej podstaty reštaurovaného originálu a prezentácia stredovekých nástenných malieb v živom sakrálnom priestore na vysokej odbornej úrovni primeranej ich umelecko-historickým a pamiatkovým hodnotám.

   Prínosom akcie bolo nielen samostatné reštaurovanie, ale aj archívny výskum Mgr. P. Budaya, PhD. zameraný na dejiny kostola, jeho zariadenia a výzdoby a podrobná umelecko-historická analýza malieb, ktorú v súvislosti s reštaurovaním vypracoval Mgr. D. Buran Dr.phil. Analýza spresnila doterajšie datovanie a chronológiu výmaľby interiéru kostola a presnejšie zaradila čerínske maľby do domáceho a európskeho kontextu gotickej nástennej maľby 14. a 15. st.

 
Triumfálny oblúk, nález staršej vrstvy výmaľby, stav počas prieskumu  Triumfálny oblúk, detail nálezu staršej etapy výmaľby s hlavou starozákonného proroka, prieskum Triumfálny oblúk, prezentácia oboch vrstiev výmaľby metódou stratigrafie, stav po reštaurovaní
  Foto: Mgr. art. M. Slúka  
 
 

Kaštieľ ľ Radvanských

Unikátny nález Veľkomoravského osídlenia

 

Prebiehajúca obnova  kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici je podmienená vykonávaním archeologických výskumov a tie prinášajú svoje ovocie.

Vlani sa pri výkopových prácach podarilo Martinovi Kvietkovi (archeológovi SSM ) objaviť pozostatky pravekých kupolovitých piecok s vonkajším priemerom  20cm (zrejme ide o metalurgické zariadenie). Tieto piecky patria medzi najstaršie historické nálezy osídlenia v Radvani (miestna časť banskej Bystrice).  V Mladších horizontoch archeológovia objavili  kamenné oblaoženie pôvodného drenážneho systému, odvádzajúceho vodu od základov kaštieľa. Našli sa tu aj  fragmenty barokových  kachlíc,  či stolových hodín. V zemine z výkopui sa objavil i banský výpalný znak z r. 1686 zo Španej Doliny v hodnote troch denárov, ktorý vydávala banskobystrická Kráľovská  banská komora.  V historických prameňoch sa tento výpalný znak označuje ako červený peniaz., pretože bol vyrobený z medi.  Slúžil ako záloha mzdy pre baníkov.

Pri  realizácii  výkopových prác ach pre  kanalizáciu sa opäť objavili nové nálezy – črepy keramiky, ktoré sa pri skúmaní kresby , odborníci  predbežne priradili  do  doby rímskej. Väčšina úlomkov kresbu nemala . Pri ďalšom skúmaní kultúrnych vrstiev sa   v zemine s čiernymi uhlíkmi akoby z ohniska objavil črep vo veľkosti dlane s vlnovkovou výzdobou , typickou pre Slovanov. Privolaná PhDr. Mária Mácelová , špecialistka na obdobie Veľkej Moravy, aj na základe ďalšieho objavu veľkého črepu, datovala  ich pôvod do 9.storočia, do čias veľkomoravského osídlenia.   Miesta nálezu budú pokračovať a je dôvodný predpoklad, že areál kaštieľ skrýva pod zemou ešte viacero neodkrytých tajomstiev z dôb dávno muinulých, ktoré nám pomôžu ozrejmiť históriu osídlenia tohto priestoru.

Historik Vladimír Sklenka : „ Radvaň má bohatú minulosť, ktorú dokladá hromadný nález keltsko-dáckych mincí  z Hôrky pri kostole Panny Márie a teraz aj veľkomoravské nálezy z Radvanského kaštieľa.“  Unikátny nález  podľa neho potvrdil, že sa v tomto období nejednalo o neosídlené územie. Naši predkovia tu žili už v období existencie Veľkomoravskej ríše. Osídlenie Zvolenskej kotliny Slovanmi v tomto období je potvrdené  výsledkami  archeologických výskumov na tomto území (archeologické výskumy v neďalekom kúpeľnom meste Sliač, výskum z okolia Hrádku v Badíne i výskum pri výstavbe cesty v Banskej Bystrici, miestnej časti Mayer- Senica).

 

Banská Bystrica, Radvaň, Kaštieľ Radvanských, pôdorys predpecnej jamy s obsahom trosky a fragmentov keramiky  Fragment keramiky s rytou obežnou vlnovkou


 
Neologická synagóga Lučenec - zachovaná budúcim generáciám
 
 
Synagóga ako centrum náboženského a verejného života židovskej obce mala pôvodne tri nosné funkcie - bola miestom náboženských obradov, školou náboženských zákonov a miestom verejných rokovaní. Pokiaľ nie je v stavbe prítomná Tóra a nevykonávajú sa v nej náboženské obrady, nie je už posvätným miestom. Výstavba, hierarchické usporiadanie, vybavenie, je prísne tradičné a predpísané náboženským zákonom Halachou. 

31. marca roku 1924 začala výstavba súčasnej neologickej synagógy. Vypracovaním projektu poverili Leopolda Baumhorna, projektanta „krásnych synagóg v Uhorsku“.  V porovnaní so synagógou v  Szegede,  ktorá je vyvrcholením jeho  architektonickej tvorby je synagóga v Lučenci jeho poslednou veľkolepou realizáciou. Synagógou v Szegede architekt naplnil všetky invencie inšpirované orientálnou architektúrou, naplno rozvinul architektonickú a dekoratívnu tvorivosť. Počas svojej tvorby preferovaný okázalý orientálny princíp „horror vacui“ (strach z prázdnoty), v Lučenci skromne zjednodušil do architektonického tvaroslovia, členenia fasád a štukovej výzdoby. Synagóga bola postavená za sumu 1 400 000,-Kčs a jej výstavba trvala necelých 18 mesiacov. Slávnostne bola odovzdaná do užívania židovskej náboženskej obce 8. septembra 1925.

V priebehu roka 1948 ponúkla Židovská náboženská obec synagógu mestu Lučenec na predaj. K samotnému predaju došlo v decembri roku 1948. Kúpna cena bola stanovená na 2 108 294,30,- Kčs. Podľa kúpnej zmluvy Židovská náboženská obec uvádzala dôvody odpredaja: stavba synagógy, na výstavbu ktorej si zobrali úver bola vojnou poškodená a neboli schopní ju opraviť. Z tohoto obdobia sa zachovali podrobné zamerania exteriéru a interiéru stavby so zakreslením mobiliáru. Autorom zameraní a grafickej dokumentácie bol mestský technický radca Ing. Pohronský. Zaznamenal kapacitu synagógy na 442 sedadiel pre ženy a 600 sedadiel pre mužov. Na ženskej empore boli nad časťou predsiene sedadlá na stupňovitých plošinách.

Pravdepodobne sa stavba v rokoch 1948 až 1980 využívala ako sklad obilia a podľa útržkov správ bola vo veľmi zanedbanom stave.
27. júna 2002 mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo predaj synagógy miestnej firme za 100 000,- Sk. Rekonštrukčné práce na obnove synagógy sa mali uskutočniť do konca roka 2006. Avšak sa nič neudialo. Synagóga chátrala ďalej. Vlastníckymi zmenami a exekúciami zaťaženú stavbu vykúpili lučenčania. V roku 2012 súkromná spoločnosť ako nový vlastník reálne prezentuje Krajskému pamiatkovému úradu zámer vytvoriť zo synagógy multifunkčné kultúrne centrum slúžiace širokej verejnosti so zachovaním všetkých kultúrnohistorických, architektonických hodnôt národnej kultúrnej pamiatky. Vstupnými ideovými predpokladmi nastavenia rekonštrukcie stavby bolo poznanie tvorby autora pôvodného projektu Leoplolda Baumhorna. Krajský pamiatkový úrad určil pre obnovu  podmienky, za ktorých ju možno rekonštruovať. Najzákladnejšia podmienka bola hmotovo – priestorová integrita pôvodného stavu. Podmienkou pre obnovu  interiéru stavby  bolo zachovanie pôvodnej pôdorysnej dispozície a v priestore hlavnej sály nebolo povolené dostavovanie, pristavovanie, alebo vkladanie nových prvkov. Prioritou rekonštrukcie bola konzervačná metóda vychádzajúca z reštaurátorského výskumu. Zakonzervovaním pôvodného tvaroslovia, členenia fasády, štukovej výzdoby, kamenných prvkov v kombinácii s konzervovaním zvislých stien sa sanoval stav stavby aký bol pred rekonštrukciou v roku 2015.

Svätostánok vybudovaný na východnej stene (mizrach) otočenej smerom k Jeruzalemu predstavuje najdôležitejší prvok interiéru. Vybudovaný je ako samostatný celok, ktorý koncepčne vytvára uzatvorenie priestoru sály a symbolizuje určité duchovné centrum synagógy. Pôvodná zachovaná hmota bola doplnená novými prvkami. Všetky otvory boli zaslepené a zvýraznené sklenenými tabuľami. Priehľadným  líhaným sklom boli zvýraznené a doplnené funkčno-estetické detaily. Záverečnou povrchovou  úpravou technológiou iluzívneho štukolustra  a voľným výtvarným stvárnením sa vyzdvihol umelecký dojem novotvaru Áron ha kodeš, s vytvorením kontrastu medzi ním a zvislými stenami interiéru.

Na základe historických fotografií sa určilo, že ako  nová krytina bude použitá vlákno-cementová šablóna v sivej farebnosti, diagonálne kladená. Dekoratívne sa odčlenila centrálna kupola vyskladaním obrazca lemujúceho obvod z antracitových šablón. Pôvodná zinková krytina sa zachovala na jednej vežičke západného priečelia a podľa nej sa vytvorila kópia druhej z titánzinkovej krytiny. Vo finálnej úprave je z exteriéru odprezentovaná strecha s centrálnou kupolou a vežičky na západnej strane.
Na základe princípu „svetlo osvetľujúce duše modliacich a mysteriózne presvetľuje interiér“ sa metodicky určilo, že v interiéri budú farebné prvky tvorené len sklom.  Prijal sa úzus, že na 90% zachované rámy pôvodných okien sa odprezentujú ako mreže z exteriéru, za ne  sa v interiéri vložia tzv. bezrámové okná s izolačným dvojsklom a novovytvorená identická kovová konštrukcia sa doplnila sklami farbenými technológiou UV vytvrdzovania na technické líhané sklo.  Technologický postup realizácie kupoly bol identický ako pri oknách.
Po obvode interiéru hlavnej sály sa ako nový prvok zrealizoval soklový dubový obklad. Tento prvok okrem estetického hľadiska tvorí aj praktickú ochranu stien, vytvára odvetranie častí sokla zasiahnutých vzlínajúcou vlhkosťou a bol inšpirovaný Baumhornovým dielom v Szegede.

V hlavnej sále sa na základe zachovaných vzoriek vytvorila podlaha z liateho terazza s dominantnou svetlosivou plochou. V rámci rozčlenenia terazzovej plochy sa vytvoril jemný pravidelný raster kombinácie tmavších pásov a svetlých štvorcov s centrálne osadenou kruhovou ružicovou obrazca vytvoreného z kameňa. Kruh tvorí obvod kupoly, štvorec symbolizuje vyvýšenú Bimu (honosný čítací pult), na ktorom sa čítala Tóra.

Zároveň so spracovávaním realizačnej projektovej dokumentácie bol vykonaný reštaurátorský výskum. Výskumom sa podarilo vyšpecifikovať rozsah sekundárnych zásahov a identifikovať najrozsiahlejšieho poškodenia. V intenciách s požiadavkami ideového zámeru, zásadami reštaurovania, výsledkov analýz vzoriek a rešpektovaním podmienok pamiatkovej starostlivosti  bol stanovený postup špecializovaných prác metódou konzervačného prístupu.
Mesto Lučenec oznámilo, že 1. júna 2015 sa začali realizovať práce na obnove synagógy, po 89 rokoch a 101 dňoch od ukončenia jej výstavby. Obnova bola ukončená po 6 mesiacoch kolaudačným rozhodnutím  vydaným 29. decembra 2015. Mesto Lučenec získalo na rekonštrukciu finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z vlastných zdrojov vo výške viac než 2 500 000,- eur.

Vízia sa stala skutočnosťou synagóga po rokoch chátrania zostáva zachovaná budúcim generáciám, ako doklad kultúrneho a architektonického dedičstva. Naša generácia vtlačila svoju pečať pri jej obnove. Všetky nové funkcie a fikcie sme dokumentovali a fotografovali. Budúcnosť bude mať možnosť sa vrátiť k podstate stavby. Tak na sklonku roku 2015 sa vízia stala skutočnosťou.

 

LC_synagoga_1_DSC_0064 2_DSC_0047 3_DSC_0050

4_DSC_0053 5_DSC_0057 6_DSC_0059

 

Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti