Preskočiť menu
Slovensky
English

Grafická verzia

Hlavné menu

70 rokov ochrany pamiatkových rezervácií na Slovensku

zverejnené: 18. augusta 2020
aktualizované: 18. augusta 2020

Ochrana pamiatkového fondu v Slovenskej republike sa vykonáva formou individuálnej a územnej ochrany. „Individuálnymi“ pamiatkami sú hnuteľné a nehnuteľné veci, vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Územná ochrana sa odvodzuje od vyhlásenia „sídelného územného celku alebo krajinného územného celku sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk“ za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu. Pre nehnuteľné kultúrne pamiatky, ako aj pamiatkové územia môže byť vyhlásené ochranné pásmo – na ochranu a usmernený rozvoj ich prostredia alebo okolia.
Zákonná ochrana pamiatkových území na Slovensku má jednu z najdlhších tradícií spomedzi európskych krajín. Myšlienka územnej, komplexnej ochrany nadväzuje na základné princípy, ako ich sformulovali spoluzakladatelia modernej ochrany pamiatok, najmä Alois Riegl a Max Dvořák. Úloha chrániť historické jadrá je zaväzujúca z dôvodu koncentrácie pamiatkových hodnôt, ale súčasne náročná z hľadiska počtu a rôznorodosti záujmov zúčastnených strán.

Za pamiatkové rezervácie sú vyhlásené najhodnotnejšie historické jadrá slovenských miest. Počiatky ochrany prvých pamiatkových rezervácií na Slovensku si v roku 2020 pripomínajú 70. výročie. Dňa 11. júna 1950 vláda vtedajšieho Československa vybrala celkovo tridsať miest do kategórie pamiatková rezervácia, z nich osem sa nachádzalo na území Slovenska. „Štátnu mestskú pamiatkovú rezerváciu“ ďalej zriadili slovenské vládne orgány v dvoch mestách v roku 1954 a 1955; ostatné vyhlásenia pribudli v rokoch 1981, 1983, 1987, 1990 a 1995.
Najstaršími rezerváciami (1950), ktoré dokumentujeme fotografiami, teda sú spišské mestá Levoča, Kežmarok a Spišská Sobota, osobitné cirkevné stredisko Spišská Kapitula a šarišské mestá Prešov a Bardejov. Všetky ako slobodné mestá od 13. storočia zachovávajú princípy historického sídelného usporiadania, ktoré významne podmienilo udelenie mestských privilégií, dávajúcich mešťanom početné práva a slobody. Z toho vyplývajúca prosperita umožnila vznik mimoriadne hodnotných stavebných a výtvarných diel, z nich niektoré patria do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Obdobný rozkvet na strednom Slovensku zaznamenali banské mestá, medzi ktoré patrí Kremnica a Banská Štiavnica, výnimočné taktiež vďaka zachovaniu súvisiacich technických diel, vrátane vodných nádrží – tajchov. V roku 1954 zaradili medzi rezervácie aj hlavné mesto Slovenska, Bratislava. Mesto leží nad Dunajom a je „korunované“ štvorkrídlovým hradom, ktorý svoju definitívnu podobu získal v čase panovania Márie Terézie. V roku 1955 začlenili medzi rezervácie aj centrum stredného Slovenska – Banská Bystrica, stredisko mediarskej ťažby a filiálky fuggerovského obchodného podniku.
V sedemdesiatych a nadväzne v osemdesiatych rokoch sa pozornosť pamiatkarov sústredila na ochranu vybraných súborov ľudového (vidieckeho) staviteľstva, pre ktoré vytvorili rezerváciu v desiatich obciach (Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Ždiar – 1977; Osturňa, Špania Dolina – 1979; Sebechleby, časť Stará hora, Veľké Leváre – 1981; Brhlovce – 1983; Plavecký Peter – 1990).
Vlna priznávania tohto štatútu v mestách pokračovala v osemdesiatych rokoch. Vtedy k chráneným mestám postupne doplnili tzv. Horné mesto v západoslovenskej Nitre (1981), predstavujúce osobitný súbor súvisiaci s tamojším sídlom biskupstva. Tomuto celku dominuje Nitriansky hrad. V roku 1983 medzi rezervácie priradili aj historické jadro mesta Košice, metropoly východného Slovenska, najrozsiahlejšie spomedzi našich historických celkov. Urbanistická štruktúra mesta sa odvíja od trasy diaľkovej cesty v smere sever – juh (od Baltu k Orientu), v jeho prostriedku je umiestnený Dóm sv. Alžbety, ktorý spomedzi európskych katedrálových stavieb patrí medzi najvýchodnejšie.
Veľké historické mestá v západnej časti Slovenska – Trnava, Trenčín a Žilina sa chránia ako pamiatkové rezervácie od roku 1987. Trnava, ktorej privilégiá z roku 1238 sú dnes známe ako najstaršie, zažila mohutnú etapu rozvoja v 17. storočí, keď zastávala úlohy hlavného cirkevného strediska a v tejto súvislosti tam postavili významné barokové objekty. Trenčín, mesto v údolí Váhu, sa rozvíjal v tieni hradu, osadeného nad mestom. Mesto Žilina, položené na tej istej rieke, je výnimočné pre symetrický pôdorys, rozvinutý okolo veľkého ústredného námestia štvorcového pôdorysu. V roku 1990 pribudli do najvyššej pamiatkovej kategórie mestá Svätý Jur – vinohradnícke mestečko pod Malými Karpatmi neďaleko Bratislavy, a Podolínec, jedno z menších, ale výnimočne hodnotných miest na Spiši. Pamiatková rezervácia Štiavnické Bane (1995) ako súbor technických pamiatok v krajine súvisí s banskou minulosťou neďalekej Banskej Štiavnice.
Od roku 1988 sa ochrana menších celkov s historickým sídelným usporiadaním, území kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo území s archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, vykonáva aj prostredníctvom vyhlásenia za pamiatkovú zónu. V súčasnosti sa táto ochrana vzťahuje na osemdesiatdva mestských aj vidieckych lokalít.

Ochranu, obnovu a v prípade výtvarných pamiatok aj reštaurovanie na Slovensku usmerňujú krajské pamiatkové úrady, ktoré patria do štruktúry Pamiatkového úradu SR. Zákon o ochrane pamiatkového fondu ustanovuje podrobnosti o výkone a kontrole ochranárskych činností. Osobitne pre pamiatkové územia – rezervácie a zóny – vypracúvajú krajské pamiatkové úrady tzv. Zásady ochrany, ktoré obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia. Zásady sa dostávajú do úzkeho súvisu s územným a priestorovým plánovaním, voči ktorým tvoria jeden z povinných podkladov. Úlohou ochrany pamiatok je vystupovať v týchto vzťahoch vo verejnom záujme, v súlade s vedeckými poznatkami, na základe zákona a medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva.
Pamiatkové rezervácie a zóny na Slovensku predstavujú vlastne najdôležitejšie sídelné celky z hľadiska spoločenských, hospodárskych a kultúrnych vzťahov.
 
Tomáš Kowalski – ONKPaPÚ

Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku Pamiatkové rezervácie na Slovensku
Tiráž
© 2012, Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111, centrálna e-mail adresa: podatelna@pamiatky.gov.sk
Pridať do obľúbených  |  Správca obsahu  |  Technická podpora  |  Právne informácie  |  RSS  |  RSS UT  |  O web sídle  |  Vyhlásenie o prístupnosti