SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád

zverejnené: 2. novembra 2020
aktualizované: 2. novembra 2020
Reštaurátorské práce na fasádach veže sv. Urbana, ktorá je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dóm sv. Alžbety s areálom, boli realizované v apríli - septembri 2020 tímom reštaurátorov (Mgr. Peter Gomboš, akad. mal. rešt., Prof. Akad. soch. Jozef Porubovič, Akad. soch. Vladimír Višváder, v súčinnosti s Dr. Ing. arch. Jánom Krchom, PhD. autorom architektonicko-historického pamiatkového výskumu veže), a boli zamerané na konzerváciu, dopĺňanie a rekonštrukciu zachovaných častí autentických vrstiev prvej renesančnej etapy veže s rešpektovaním slohovo mladších zachovaných prvkov (v podobe štylizovaného torza fabiónovej rímsy s čiastočne zachovanou sgrafitovou výzdobou z druhej renesančnej etapy - fotografická príloha č. 0.01.-0.11). Krajský pamiatkový úrad Košice počas prác ocenil vysoko odborný postup reštaurátorov k dielu, citlivý a šetrný zásah na fasádach tejto stavby v srdci mesta. Ich pričinením sa podarilo obnoviť a prinavrátiť najcennejšie vrstvy a prvky do zodpovedajúceho stavu, s nápravou tých technologicky nevhodných materiálov, aké boli použité počas obnovy po požiari koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia (boli to najmä masívne cementové omietky, tmelenia a stierky).
 
Pre rôzne mylné informácie a dezinterpretácie o výsledku reštaurovania, aké sa po demontáži lešenia vyrojili na sociálnych sieťach a v médiách, považuje Krajský pamiatkový úrad Košice za žiaduce objasniť verejnosti, prečo nie je veža prezentovaná ako stredoveká stavba, a na základe akých kritérií bola prvá renesančná etapa veže uprednostnená pred mladšími stavebno-historickými etapami. Odborným a záväzným podkladom pre reštaurovanie fasád boli výsledky architektonicko – historického pamiatkového výskumu a reštaurátorského výskumu z roku 2015, doplnené počas začistenia fasád o doplňujúci reštaurátorský výskum v júni 2020, tieto odsúhlasil Krajský pamiatkový úrad Košice. Uvedené prípravné dokumentácie priniesli nové a zásadné údaje o stavebno- historickom vývoji Urbanovej veže. Predovšetkým vyvrátili domnienky o stredovekom pôvode jestvujúcej veže (teda aspoň v jej terajšej nadzemnej časti), aké sa doteraz v rôznych interpretáciách v literatúre vyskytovali, a identifikovali tri základné stavebno-historické etapy stavebného vývoja veže:
 
 1. prvú renesančnú etapu, rámcovo datovanú do druhej polovice 16. storočia;
 2. druhú renesančnú – manieristickú z obdobia okolo roku 1628
 3. neskorobarokovú z obdobia pred rokom 1775.
 
Neskoršie úpravy veže z 19. storočia boli len utilitárneho charakteru, pričom niektoré úpravy vo vzťahu k autentickým omietkovým vrstvám z doby výstavby, k členeniu fasád, ako aj celkovému architektonickému výrazu veže pôsobili nežiaduco, v dôsledku čoho došlo k zániku časti renesančného členenia, prípadne celých konštrukcií už počas 19. storočia, a aj neskôr počas historizujúcej – neorenesančnej - úpravy zo začiatku 20. storočia, ako aj po požiari z roku 1966.
 
Napokon dôležitým poznatkom pre širokú verejnosť je predovšetkým skutočnosť, že všetky aktuálne výskumy Urbanovej veže definitívne skoncovali s teóriami o jej stredovekom (gotickom?) pôvode. Dnes prezentovaná nadzemná časť veže obsahuje len tie stredoveké (gotické) kamenné prvky, ktoré tu boli osadené sekundárne, a to ako ozdobné solitérne prvky (viď fotografie č. 0.08-0.09 a 0.11) alebo konštrukčný materiál nároží (viď fotografia č. 0.12), po vybúraní zo staršej sakrálnej stavby podľa predpokladu reštaurátorov, a stredoveký základ dnešnej veže – pokiaľ jej vznik skutočne siaha do obdobia spred 16. storočia – bude možné v budúcnosti overiť až dôsledným archeologickým výskumom jej základov v interiéri i exteriéri, kde sa ešte môžu ukázať stredoveké konštrukcie, aké v nadzemnej časti absentujú. V prízemí a podzemí vo vnútri veže sa zatiaľ nerealizoval archeologický výskum, nakoľko funkčné využitie priestorov si v ostatnom období nevyžadovalo zásahy do jestvujúcej podlahy. Archeologický výskum plochy medzi kostolom a vežou v lete v r. 2006 sa nedotkol základov veže, výkopy sa obmedzili na rozsah novej dlažby v jej bezprostrednom okolí, bez skúmania podzákladia samotnej veže.

Dôvody, pre ktoré bola pri reštaurovaní fasád prvá renesančná etapa uprednostnená pred druhou renesančnou a neskorobarokovou etapou veže, možno zhrnúť v týchto štyroch bodoch:
 
1.    Architektonický výraz zreštaurovaných fasád: Prvú renesančnú etapu možno pozitívne vnímať v čitateľnom architektonickom kontraste s mladšími, z väčšej časti zaniknutými stavebno-historickými etapami (mladšia renesančná a neskorobaroková etapa).
Monochromaticky a vertikálne poňatá architektúra prvej renesančnej etapy s rekonštruovanou textúrovanou lomenou bielou omietkou, vychádzajúcou zo stredovekých technológií, v tom čase bežne uplatňovaných, v kombinácii s omietanými kamennými prvkami (na rozdiel od architektonického výrazu veže v mladších etapách, kedy sa aplikovalo viac štukových dekorácií), v celkovom výraze citlivo absorbuje mladšie architektonické a výtvarné prvky a zo všetkých možných alternatív najcitlivejšie reaguje na staršiu – stredovekú - architektúru dnešného Dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala.
 
Naopak, v uvedených mladších etapách sa (podľa fragmentov, odkrytých pri výskume) uplatnili v tom čase nové a z architektonického a výtvarného hľadiska odlišne poňaté prvky – ako sú napríklad nárožná plastická bosáž zo štuku, horizontálne zvýraznenie a nárast kordónových ríms, neskôr v kombinácii s masívnou neskororenesančnou strechou, kombinovanou s ochodzou, dosadajúcou na hlbokú fabiónovú rímsu so sgrafitovou výzdobou. V tom čase mala veža nad ochodzou výrazne členenú vysokú strechu, chrániacu sgrafitá. Táto strecha bola v sedemdesiatych rokoch 18. storočia nahradená, po odstránení fabiónovej rímsy, neskorobarokovou strechou - opäť s ochodzou v kombinácii s výraznou a stále viac prevládajúcou červenou farebnosťou – zrejme podľa nej sa veža v istom období uvádza v archívnych prameňoch ako „červená“ (viď grafická príloha č. 0.17). Uvedené architektonické prvky z mladších stavebno-historických etáp, vrátane zaniknutých masívne a viac horizontálne poňatých striech, ako aj so stále výraznejšou farebnosťou zámerne zvýrazňovali kontrast profánne pôsobiacej fasády zvonice vo vzťahu k staršej a zrejme menej farebne poňatej vertikálne koncipovanej stredovekej sakrálnej architektúre mestského kostola – dnešného Dómu sv. Alžbety.
 
2.    Strecha Urbanovej veže ako súčasť celkového architektonického výrazu: terajšia ihlanová strecha, realizovaná po roku 1966, je vlastne slohovým archaizmom, a v kontraste s uvedenou mladšou renesančnou a barokovou etapou zdôrazňuje vertikalitu veže, bez osobitnej výzdoby a členenia jej jednotlivých podlaží, ale práve táto jednoduchšia úprava najviac inklinuje k monochromaticky koncipovanej prvej renesančnej etape, ktorá je po reštaurovaní prezentovaná.
 
3.    Prezentácia kamenných prvkov v ich autentickom výraze: V súvislosti z reštaurovaním fasád Urbanovej veže vznikla často opakovaná otázka spôsobu prezentácie stredovekých, aj renesančných, v tomto prípade sekundárne osadených a opracovaných kamenných prvkov (viď fotografie č. 0.12. – 0.14 a 0.09) Reštaurátorský výskum jednoznačne preukázal, že kamenné prvky z prvej renesančnej etapy mali na sebe vrstvy náteru. V súčasnosti na fasáde prezentované nárožné kamene boli zrejme súčasťou staršej sakrálnej architektúry, z ktorej ich vybúrali a počas prvej renesančnej etapy osadili tieto kamene i so zvyškami pôvodnej polychrómie do nároží veže ako masívne kamenné konštrukčné prvky, a následne ich na povrchu ošetrili zjednocujúcim lomeným bielym náterom (viď fotografie č. 0.12. – 0.14). Tieto nárožné kamene boli v mladšej renesančnej etape sekundárne prekryté plastickou štukovou bosážou, čím úplne zanikol ich archaický, stredovekú architektúru evokujúci výraz. Uvedené zistenie a výsledná prezentácia kamenných prvkov na zreštaurovaných fasádach vyvracia dlho zaužívaný a mylný puristický názor, poplatný 19. a 20. storočiu, preferujúci nevhodnú prezentáciu stredovekých a renesančných kamenných prvkov v ich primárnom materiálovom výraze bez ďalšej monochrómnej, prípadne polychrómnej povrchovej úpravy (bez náteru, len s odhaleným povrchom kameňa). Takýto názor v konečnom dôsledku nepravdivo interpretuje historický vývoj architektúry a v širokej verejnosti vytvára mylný dojem „historickosti“.
 
4.    Výpovedná hodnota architektonického výrazu v rámci stavebno-historického vývoja veže a prostredia: v súčasnosti v médiách a na sociálnych sieťach možno natrafiť na mylné tvrdenia o stredovekom pôvode, dokonca o stredovekých fasádach Urbanovej veže napr. zo 14. storočia, ktoré pravdepodobne vychádzajú zo starších interpretácií o vzniku a stavebno-historickom vývoji veže. K mylnému názoru prispel aj donedávna vnímateľný, na prvý pohľad stredoveký (gotický) výraz kamenných prvkov bez finálnej povrchovej úpravy z čias obnovy po roku 1966. V tomto kontexte môže pôsobiť na laika súčasná rekonštrukcia textúrovanej omietky, vychádzajúca zo stredovekých technológií v kombinácii s bielym povrchovým náterom kamenných prvkov v ich včasnorenesančnom monochromatickom výraze (zatiaľ bez viditeľnej patiny), príliš kontrastne voči fasáde Dómu sv. Alžbety či prostrediu Hlavnej ulice. Aj Krajský pamiatkový úrad Košice si pritom uvedomuje, že tento obnovený architektonický výraz fasád zmenil vžitý obraz Urbanovej veže, pôsobiaci svojou patinou (vrstvami depozitov na povrchu cementovej omietky?) - až degradáciou na diváka starobylo a hodnoverne, čo aktuálne vyvoláva u divákov pochopiteľné rozpaky a niektorí prirovnávajú svetlú fasádu k „zateplenému paneláku“. Výsledný výraz zreštaurovaných fasád Urbanovej veže vrátane jej farebnosti je však – podľa odborného poznania - pravdivým obrazom architektúry veže druhej polovice 16. storočia. Aj keď ho niektorí Košičania v rámci architektúry Košíc odmietajú, je nutné poznamenať, že práve táto skutočnosť podčiarkuje význam súčasnej prezentácie veže. Je totiž prirodzenou úlohou a cieľom pamiatkovej ochrany prezentovať kultúrne pamiatky v ich autentickej a vedecky overenej podobe, ktoré prinášajú na svetlo už zaniknuté súvislosti a farebné a výtvarné riešenia, a ktoré zároveň korigujú mladšie, často neodborné, hoc vžité úpravy kultúrnych pamiatok. 

Autor: Mgr. Kamil Alezár, Ing. arch. Róbert Kiráľ, KPÚ Košice
Foto: digitálny archív KPÚ Košice (autori: Ing. arch. R.Kiráľ, Mgr. J. Gembický)
 
Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád Urbanova veža v Košiciach – reštaurovanie fasád
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu