SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Pamiatkový úrad SR pripravil nové digitálne 3D modely hradov, hrádkov a jedného hradiska

zverejnené: 30. augusta 2021
aktualizované: 30. augusta 2021
Pracovníci Pamiatkového úradu SR pri príležitosti júnových Európskych dní archeológie 2021 pripravili a zverejnili ďalších 11 digitálnych 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk, z ktorých viaceré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V nasledujúcom článku predstavíme sedem z nich: hrady Devín, Gemer a Tekovská Breznica, hrádky v Dlžíne, v Kameníne a v Slovenskom Pravne a hradisko Pohanská pri Plaveckom Podhradí.

Pracovníci Pamiatkového úradu SR pri príležitosti júnových Európskych dní archeológie 2021 pripravili a na platforme Sketchfab zverejnili ďalších 11 digitálnych 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk, z ktorých viaceré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Časť z týchto modelov už bola verejnosti prezentovaná aj vo forme samostatných článkov (mohylník v Skalici v polohe Kopečnica, areál ťažby zlata pri Malinovej, hradisko Hradište v Zemianskom Podhradí a hradisko Plešovica v Malých Kozmálovciach). Zostávajúcich sedem nálezísk a ich modelov v krátkosti predstavíme v nasledujúcom texte.
 
Časť modelov zachytáva areály stredovekých hradov. Model najznámejšieho z nich, národnej kultúrnej pamiatky hrad Devín v Bratislave , nie je zaujímavý kvôli stojacim múrom hradu, keďže spôsob spracovania modelu z dát získaných leteckým laserovým skenovaním (t.j. skenovaním zhora) neumožňuje vykreslenie detailov architektúry. Vizuálne príťažlivejší je terén areálu hradu a lokalita ako celok. Hrad bol postavený na prírodnej dominante – na impozantnom brale nad ústím rieky Morava do Dunaja v oblasti Devínskej brány (úzkom prielome Dunaja medzi najjužnejším výbežkom Malých Karpát a Hainburskými vrchmi). Túto strategickú polohu využili ľudia na osídlenie už v neolite (obdobie prvých roľníkov) a v jej využití pokračovali kontinuálne počas nasledujúcich tisícročí. V niektorých obdobiach pociťovali zvýšenú potrebu ochrany, preto budovali opevnenia pozostávajúce najčastejšie z drevozemného valu a priekopy, ktorých pozostatky sú v teréne viditeľné dodnes (opevnenia z doby bronzovej, halštatskej, laténskej a rímskej). V 9. storočí na Devíne vzniklo hradisko a nedobytná pevnosť kniežaťa Rastislava, ako aj veľkomoravský kostol, ktorého pôdorys je viditeľný aj na prezentovanom modeli. Areál hradiska bol od 12. storočia postupne prebudovávaný na kamenný hrad. Devínsky hrad bol sídlom viacerých uhorských palatínov a najurodzenejších šľachtických rodov. Jeho stavebný vývoj sa ukončil až v 18. storočí. Zničenie hradu francúzskou armádou v roku 1809 malo iste strategický i symbolický význam. Ruina sa však stala symbolom slovenského národného obrodenia a miestom stretávania sa štúrovcov. Historická a národná symbolika Devína bola z rôznych uhlov prispôsobovaná a v súlade s politickými cieľmi využívaná aj v priebehu 20. storočia. Zo spoločenského a historického hľadiska má Devín popredné miesto medzi najvýznamnejšími pamiatkami na našom území. 3D model hradu Devín s priľahlým areálom je dostupný na adrese: https://skfb.ly/o6YDI, kde sú podrobnejšie popísané jednotlivé súčasti hradu, ale aj menej známe pozostatky ľudských aktivít v minulosti (napr. mohutná priekopa v intraviláne obce).
 
Iný typ archeologického náleziska pozostatkov hradu predstavuje málo známy hrad Gemer v okrese Revúca. Hrad, ktorý bol využívaný len v stredoveku, je dnes prikrytý zemou – nezachovali sa z neho žiadne nadzemné ruiny. Jeho pozostatky sú však dobre viditeľné na spracovanom modeli. Hrad Gemer bol kedysi sídlom gemerského komitátu. Vznikol pred rokom 1200 na vyvýšenej polohe kontrolujúcej transport železa z povodia Turca, Muráňa a Slanej. Opevnený bol valom a priekopou. Val obklopujúci celý areál hradu pravdepodobne nevznikol jeho nasypaním, ale vyhĺbením priekopy na jeho vnútornej strane, teda znížením pôvodného terénu vedľa neho. V centrálnej časti hradu (typu motte) pôvodne stála veža podkovovitého pôdorysu, ktorá sa zachovala už len v negatíve. V juhozápadnom nároží veže bolo kruhové schodisko. V centrálnej časti hradu bola zistená aj stavba hlineno-drevenej konštrukcie s hlinenou udupanou podlahou a otvoreným ohniskom, ktorá pochádza zo 14. – 15. storočia. Vedľa hlinenej stavby sa našiel poklad mincí Mateja Korvína. Hlinené stavby sú v tejto časti Gemera typické dodnes vzhľadom na nedostatok kameňa.  Ťažbu tohto materiálu reprezentuje veľký komunitný hliník na západnom svahu hradného kopca, kde sa donedávna získavala hlina na váľky. Predpokladá sa, že veľká časť hradu bola vybudovaná v dreveno-hlinenej podobe a len najvýznamnejšie časti boli murované z pálenej tehly alebo z kameňa. Na hrade museli stáť aj budovy vyššieho štandardu bývania, na čo poukazujú nálezy kachlíc. Na prístupovej strane k hradu pred priekopou boli zistené stopy murovanej kamennej stavby, snáď vežovej brány. V polohe Strážny vrch severne od hradu sa nachádza ďalšia malá fortifikácia s viditeľnou priekopou. Hrad v 90. rokoch 20. storočia archeologicky skúmal pracovník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Štefan B. Kovács. Okrem pozostatkov konštrukcií hradných stavieb boli zistené nálezy typickej hradnej materiálnej kultúry ako gotický meč, hroty šípov, podkovy, zubadlá, ostrohy, gombíky, mince, nádobkovité kachlice, keramika či remeselnícke náradie. 3D model hradu je dostupný na adrese: https://skfb.ly/o6VGr.
 
Tretí model hradu zachytáva hrad Tekovská Breznica (okres Žarnovica) s netypickým hviezdicovitým pôdorysom súvisiacim s členitým reliéfom. Hrad je známy len z písomných prameňov, nikdy nebol archeologicky skúmaný, teda nepoznáme jeho stavebný vývoj. Postaviť ho dal ostrihomský arcibiskup pred rokom 1311, kedy sa už spomína ako významný hrad. Roku 1312 mal byť dobytý Matúšom Čákom poddolovaním hradby. V roku 1411 sa spomína ako poškodený. Po husitských víťazstvách v Čechách ho opravili v rokoch 1423 – 1430. V roku 1441 ho okupovali bratrícke vojská a roku 1471 vojská poľského kráľa Kazimíra, povolaného odporcami Mateja Korvína, ten sa hradu zmocnil nasledujúci rok. Predpokladá sa, že už v roku 1546 nestál. Dnes má charakter archeologického náleziska. Najväčší stavebný rozmach predpokladáme v období gotiky a po odchode bratríckych vojsk už len jeho postupný zánik. Ako strážny bod mohol hrad slúžiť až do roku 1723. 3D model hradu nájdete na adrese: https://skfb.ly/o6YTW.
 
Menej honosnými súrodencami hradov boli hrádky, na našom území slúžiace ako opevnené sídla nižšej šľachty v stredoveku. Zvyčajne pozostávali z centrálneho návršia, na ktorom stála murovaná veža a ktoré bolo obkolesené priekopou a valom opevnenia, a prípadne aj z hospodárskeho zázemia/dvora. Centrálne návršie väčšinou v tvare zrezaného kužeľa bolo umiestnené na prírodnej vyvýšenine alebo ho vytvorili umelo nasypaním či dosypaním pôvodnej vyvýšeniny (typ motte). V súčasnosti sa pozostatky hrádkov zachovali pod zemou, bez stojacich architektúr. V spracovanej kolekcii sú 3D modely troch hrádkov. Reprezentantom nížinných hrádkov je hrádok v Kameníne, okr. Nové Zámky. Patrí dokonca k najlepšie zachovaným hrádkom typu motte na západnom Slovensku v nížinnom prostredí. Umiestnený je na severnom okraji obce, na výbežku pravobrežnej terasy Hrona v polohe Várhegy. Umelo navŕšená kužeľovitá vyvýšenina s priemerom 25 – 28 m bola obklopená priekopou a valom. Archeologickým výskumom sa na temene tejto vyvýšeniny zistili pozostatky deštrukcie bližšie neznámej stavby a v spodných vrstvách násypu zlomky keramiky z 11. – 12. storočia. Keramický materiál datuje vznik hrádku do 12. – 13. storočia. Možnú existenciu hospodárskeho zázemia naznačujú nálezy črepov keramických nádob v južnom predpolí hrádku a v záhradách na severnom okraji obce. Digitálny 3D model je dostupný na adrese: https://skfb.ly/o6YTO.
 
Prirodzený vyvýšený terén bol využitý pri stavbe hrádku Šiance v Slovenskom Pravne  v okrese Turčianske Teplice. Lokalita sa nachádza severovýchodne od centra obce na kužeľovitom kopci. Výnimočne zachované opevnenie pozostáva z kruhového koncentrického systému dvoch priekop a dvoch alebo troch valových násypov. Z juhozápadnej strany je stredoveké opevnenie výrazne poznačené ťažbou dolomitov v 19. storočí. Na vrchole centrálnej vyvýšeniny bolo archeologicky odkryté murivo hranolovej veže a zvyšky drevených konštrukcií. Pri päte centrálneho násypu sa na troch miestach zachytili murované štruktúry súvisiace s ďalšími stavbami, obmurovkou či hradbou. Archeológ Alojz Habovštiak predpokladal 2 fázy existencie hrádku: v 11. – 12. storočí drevo-zemnú fázu a v 13. storočí doplnenie kamennej stavby. Predpokladá sa i praveké osídlenie lokality púchovskou kultúrou (cca 2. stor. pred Kr. až 2. stor. po Kr.). Západne od hrádku sú viditeľné relikty ďalšieho valu zatiaľ neznámeho veku, ktoré v nepravidelnom trojuholníkovitom tvare vymedzuje širší areál. Môže ísť o staršie opevnenie púchovskej kultúry, ale aj o opevnenie predhradia/hospodárskeho dvora. 3D model hrádku je dostupný na adrese: https://skfb.ly/o6YTz.
 
Hrádok v Dlžíne v okrese Prievidza je situovaný vo východnej časti Rudnianskej kotliny na skalnom kopci severovýchodne od obce. Hrádok mal výhodnú strategickú polohu s výborným výhľadom do Rudnianskej aj Hornonitrianskej kotliny. Južne od hrádku prechádzala stará historická cesta spájajúca obe kotliny. Osídlenie návršia bolo na základe nálezov keramiky datované už do 9. storočia, no samotný hrádok vznikol zrejme v období 12. až 13. storočia, kedy bolo územie Rudnianskej kotliny doménou rodu Diviackovcov, ktorý bol hornonitrianskou vetvou starého rodu Hunt-Poznan s koreňmi vo veľkomoravskom prostredí. Využitie hrádku je na základe nálezov keramiky datované do 14. až 15. storočia. Valové opevnenie s priekopou chránilo vrcholovú plošinu okrem východnej časti, ktorá je prirodzene chránená strmým neprístupným zrázom. V juhozápadnej a západnej časti vrcholovej plošiny sú dodnes viditeľné zvyšky murív. Predpokladá sa, že ide o pozostatky zaniknutej obytnej stavby, respektíve obytnej veže. 3D model hrádku je dostupný na adrese: https://skfb.ly/o6YUq.
 
Staršími typmi opevnených areálov boli hradiská. Hradisko na vrchu Pohanská v Plaveckom Podhradí (okr. Malacky) bolo vďaka svojej dominantnej polohe využívané vo viacerých obdobiach, počnúc neskorou dobou kamennou (eneolit), cez strednú až neskorú dobu bronzovú, dobu laténsku, Germánov, včasný stredovek, stredovek až po novovek. Doklady intenzívneho osídlenia pochádzajú najmä z mladšej a neskorej doby bronzovej (kultúry popolnicových polí, cca 13. – 9. stor. pred Kr.), kedy bol areál chránený opevnením. Autor archeologického výskumu Jozef Paulík ho rekonštruoval ako val spevnený drevenou roštovou konštrukciou s čelným kamenným múrom. Osídlené boli predovšetkým najvyššie položené časti Pohanskej, v ktorých sú dodnes badateľné terasovité úpravy terénu. Záver strednej až začiatok neskorej doby laténskej (2. storočie pred Kr.) bol druhým „zlatým vekom“ Pohanskej. Zvyšky opevnenia z doby bronzovej boli vtedy prebudované na mohutné opevnenie. Z priestoru hradiska pochádza z tohto obdobia mimoriadne vysoký počet hromadných nálezov predovšetkým železných predmetov, najmä kováčske náradie vrátane železných hrivien, náradie na opracovanie dreva a poľnohospodárske náčinie. Tieto nálezy podčiarkujú skutočnosť, že Kelti žijúci na hradisku boli zručnými remeselníkmi. Opevnený areál dnes zaberá plochu cca 49 ha. Priestor bol chránený tromi prstencami valov. Najvyšším miestom je tzv. akropola s plochou 3,92 ha. Prvé zmienky o valovom opevnení pochádzajú už z diela Mateja Bela z 18. storočia. 3D model hradiska s jeho zaujímavým okolím je zverejnený na adrese: https://skfb.ly/o6Z6s.
 
Digitálne 3D modely boli spracované z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti: žltá farba indikuje vypuklé tvary, napr. valy, pozostatky architektúr, modrozelená farba  znázorňuje priehlbiny, teda priekopy, úvozy, archeologické sondy a podobne. Pamiatkový úrad SR plánuje v spracovaní 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk pokračovať aj v budúcnosti.

Spracovala Petra Kmeťová (PÚ SR) s využitím podkladov od kolegov Filipa Jašša (PÚ SR), Júlie Kéryovej (KPÚ Bratislava), Martina Miňa (KPÚ Banská Bystrica), Daniely Nipčovej (KPÚ Trenčín) a Stanislavy Oporoskovej (KPÚ Žilina).
 

Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska Digitálne 3D modely hradov, hrádkov a hradiska
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu