SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Kamaldulská Biblia - unikátna cirkevná literárna pamiatka

zverejnené: 27. apríla 2020
aktualizované: 4. mája 2020
Pri vyhodnocovaní súčasných nedigitalizovaných a informaticky nespracovaných dát a záznamov v rámci projektu PAMIS sa ponúka priestor na znovu objavovanie unikátnych diel z pamiatkového fondu hnuteľných národných pamiatok. Medzi také patrí aj vzácny rukopis prekladu Sv. Písma tzv. „Kamaldulská Biblia“, zviazaná v dvoch zväzkoch v koženej väzbe vo formáte A4. Pochádza z prvej polovice 18.st. a je písaná kaligrafickým písmom.  
 
Na základe výskumu bolo zistené, že text preložili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pri obci Lehnica na Spiši, podľa nich nesie aj názov. Objavená, bola však na rím. kat. fare Cífer, v okrese Trnava v roku 1946. Od roku 1998 sú oba zväzky uložené na Arcibiskupskom úrade v Trnave.   
 
Okrem umelecko-remeselnej hodnoty, je pamiatka aj dôležitým dokumentom v dejinách spisovného slovenského jazyka a významným dokladom kultúrnej úrovne tej doby na Slovensku. Je to najstarší zachovaný preklad celého Svätého Písma do slovenčiny a jedna z najvýznamnejších literárnych pamiatok. Zahŕňa Starý zákon – Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka I. a Nový zákon  - Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka I. Písaný je tzv. kamaldulskou slovenčinou (variant západoslovenčiny, predbernolákovská hovorená slovenčina),  preložený z latinského textu Vulgáty (všeobecne rozšírený latinský preklad Biblie, jediný platný v rím. kat. cirkvi). Pri prekladaní sa prihliadalo aj na hebrejské a grécke originály a boli k dispozícii aj české a poľské preklady. Bola majetkom Simonia a Jozefa Kubányiovcov, o čom svedčia nápisy vo zväzkoch. V I. zväzku je napísané: Josephi Kubányi 1796, v II. zväzku je napísané: Ex libris Simonis Kubányi Parochi Balgat.  
 
Od roku 1946, kedy Vendelín Jankovič publikoval prvú objavnú štúdiu o tomto unikátnom preklade, vyšlo mnoho štúdii a stala sa predmetom bádania pre mnohých autorov. (Pre získanie väčších poznatkov o dostupnej literatúre sa ponúka dielo Kodikologický výskum Kamaldulského prekladu Biblie od doc. PhDr. Petra Olexáka PhD, ktorý okrem iného zhrnul stav bádania do roku 2009. Dostupné je aj v pdf verzii) 
 
Faksimilové vydanie Kamaldulskej Biblie vo dvoch zväzkoch, pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave (dnes Slavistický ústav Jána Stanislava SAV) pod hlavnou redakciou Prof. PhDr. Jána Doruľu, DrSc. Vydané bolo v roku 2002 v Mníchove. V rokoch 2008 – 2012 boli na Katedre histórie a biblických vied Teologického inštitútu Katolíckej univerzity v Ružomberku v Spišskej Kapitule realizované výskumné projekty pod názvami Historicko-exegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie a Digitalizácia Kamaldulského prekladu Biblie, ich výsledkom sú tri vedecké zborníky, fotografická dokumentácia a digitálna prezentácia prekladu, dostupné tu.

Použitá literatúra:
Lančarič, A.: Aktualizačný list. č. ÚZPF 392/2, Biblia, II. zv., r. k. farský úrad Cífer. Pamiatkový úrad SR 2001
Klačanská, K.: Aktualizačný list č. ÚZPF 392/2, Biblia, II. zv., r. k. farský úrad Cífer. Pamiatkový úrad SR 2015 – oprava Barenčíková A., 03/2020
Doruľa, J. a kol. autorov: O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov. SAV 1997
Jankovič, V.: Prvý slovenský preklad celého Písma svätého. In: Verbum, 1, 1946, č.1.
Olexák, P.: Kodikologický výskum Kamaldulského prekladu Biblie In: Tyrol, A. (ed.), Historickoexegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie, I, Ružomberok 2009, s. 103
Tyrol, A. (ed.): Historickoexegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie, I, Ružomberok 2009

Internetové odkazy:

Kamaldulská Biblia NKP Kamaldulská Biblia NKP
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Spišská Kapitula, katedrála sv. Martina – detail gotického okna z kaplnky Zápoľských