SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Japonsko v Košiciach

zverejnené: 16. augusta 2021
aktualizované: 16. augusta 2021
Motto:
Urajama wo asobiaruku ja tera no nomi
„Na kopec za chrámem vyšla si na procházku kostelní blecha“  
(Kobajaši Issa)
 
Nádherný letný mesiac august je vždy aj japonským výročným mesiacom. Spája sa nám predovšetkým s celosvetovým mementom udalostí z Hirošimy a z Nagasaki. Tohto roku nás tiež čerstvo ovanul nadčasový duch Olympijských hier 2020 z Tokia. Krásne symboly odvahy ľudského ducha i tela, krehkosti mieru, túžby po pokoji a uzdravení ľudstva. Symboly spojení rôznosti a vzájomnosti našich kultúr i svetov. Vnímame ich každodenne aj cez nenápadné stopy kultúrneho dedičstva v našom meste. Aj keď nám v ostatných časoch viditeľne chýbajú zástupy fotografujúcich japonských turistov, objavte spolu s nami na inšpiratívnej prechádzke s nadhľadom poetickej kostolnej blchy tak trochu pamiatkovo nečakané „japonské Košice“... (po vichodňarski – „Jaka-ši-taka-ši“), ...alebo inak - Arigato !
 
Sympóziá, sochy, sochári 
 
Imidž kultúrnych Košíc doputoval až do ďalekého Japonska už za socializmu ! Mesto totiž vo svete súčasného umenia preslávili i za hranicami „železnej opony“ medzinárodné sochárske sympóziá v kove vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) v rokoch 1967 - 1973. Stali sa veľmi prestížnym, obľúbeným a nadčasovým podujatím, usporadúvaným každoročne od polovice augusta do októbra vďaka vydarenej organizácii zo strany VSŽ Košice (dnes USS), SNG Bratislava a Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Pod záštitou UNESCO mali zúčastnení umelci „vytvárať ohniská umeleckej aktivity, kde umelci rozlišných národností, tvoriaci v prírode z miestnych zdrojov a inšpirácií, poznávajú tak cudzie krajiny a napomáhajú zblíženiu a porozumeniu. Vytvorené diela ostávajú na mieste, vznikajú galérie v prírode, na trase, po ktorej v budúcnosti poputujú záujemci s celého sveta za umením a vzájomným poznávaním.“ Vďaka účasti skvelých domácich aj zahraničných umelcov, ktorí tu intenzívne pár mesiacov tvorili, v priebehu rokov vzniklo v areáloch sídlisk, v parkoch a v rôznych častiach mesta viacero dodnes zachovaných monumentálnych diel pre verejný priestor. Tie už dnes právom možno vnímať ako významnú súčasť nášho kultúrneho dedičstva z obdobia 2. polovice 20. storočia, hodného zachovania aj pre budúce generácie. Unikátny koncept otvorenej „galérie v prírode“ - v dnes už pamiatkovo chránenom historickom mestskom parku - začínal  najprv dielami, inštalovanými priamo v areáli legendárnych oceliarní, neskôr aj popri ceste do mesta cez sídlisko Terasa až do samotného centra. Žiaľ, v časoch normalizácie boli viaceré, horlivo označené ako ideologicky „nevhodné“, diela odstraňované, a iné zanikli až po roku 1989. Medzi umelcami boli aj naši autori: Belohradský, Trizuljak, Cepka, Rejlich, Hendrych, Bartusz, Binder, Janoušek, Vachálek, Račko, Masarovičová, a tiež zahraniční: Kornbrust a Schneider z NSR a Reppold z NDR, Andolfatto a Marissa La Barbera z Talianska, Hunnicutt z USA, Pennock z Holandska, Glid z Juhoslávie, Kuld zo ZSSR, Varga z Maďarska, a zavítali tu aj dvaja zaujímaví Japonci. Viac o sympóziách a dielach na: https://www.tvkosice.sk
 
Prvým bol vtedy ešte mladý umelec – parížsky študent moderného sochárstva: Hiromi Akiyama (1937 – 2012), rodák priamo z Hirošimy, neskôr známy a významný japonský sochár, pôsobiaci a žijúci ako pedagóg v Nemecku – viď odkaz na: https://de.wikipedia.org a tiež na: http://archiv.ub.uni-heidelberg.de. Prišiel do Košíc spolu s manželkou hneď po historicky zlomovom auguste 1968, spolu s tankami okupačných sovietskych vojsk, aj s talianskym sochárom Natalinom Andolfatom (obaja boli do Košíc povolaní z ružbašského sochárskeho sympózia). Napriek hektike fatálnych čias si veľmi obľúbil mesto, ľudí i východné Slovensko, a najmä: vytvoril tu až dve kovové diela, dnes už, žiaľ, neexistujúce, pôvodne osadené v areáli VSŽ, a nazvané „Železiarne N°1“ a „Československo N°1“ (s hodnotou, vyčíslenou na 120 000 a 100 000 Kčs). Práve v ostatnom diele bola dokonca skrytá aj silná symbolika na augustové udalosti, ako napísali dobové železiarske robotnícke noviny (Oceľ východu) – „Umelci odišli, ale nechali nám tu kus svojej myšlienky – kultúry národa, stvárnenej v plastikách – umeleckých dielach. Tie tu ostanú s nami. (...) ...v lomovej plastike s charakteristickými japonskými líniami uzatvára jednotnosť celej plastiky, ktorou chcel charakterizovať jednotu našich národov.“ Nečudo, že sa po dielach, a aj po Hiromim u nás v nasledujúcich rokoch zľahla zem. Už o rok na to – v roku 1969 – však prišiel sprostredkovane cez japonské veľvyslanectvo na sympózium do Košíc ďalší, dodnes priam mysteriózne záhadný japonský sochár Toshio Nishikawa z Tokia (zrejme absolvent Akadémie umení v Tokiu), o ktorom sa nám doteraz nepodarilo už nič bližšie zistiť. Okrem toho, že po ňom ostala v Dokumentačnom centre Východoslovenskej galérie jediná pohľadnica a krátky list k tomu, písaný premilou angličtinou („Materials of iron is very nise tema for me“) do Košíc (v „Checosrobakii“), ale najmä zachované monumentálne dielo „Východ Slnka“ v mestskom parku (ktoré je doteraz nesprávne autorsky označené - omylom so štítkom s menom Hiromi Akiyamu). Okrem toho archív DC VSG skrýva tiež ponuky a portfólio aj ďalších japonských umelcov (napr. Kimiaki Nakagawa, Munetada Yoshiyama), ktorí sa v nasledujúcich rokoch uchádzali o účasť na košickom podujatí, a aj iní japonskí umelci sa reálne zúčastnili v tých časoch na viacerých výtvarných sympóziách na Slovensku (napr. Yasuo Mizui, Y. Yonabayashi, Yssei Amemyia).
 
Sakury
 
Asi najkrajší a najznámejší symbol Japonska, ospievaný v tisíckach básní haiku, oslavovaný početnými sviatkami, všadeprítomný v celej ďalekovýchodnej kultúre, a najmä známy po celom svete. Stromy a kvety japonskej čerešne sakury rozkvitajú ako solitéry, aj v celých nádherných alejách, a to aj v pamiatkovej rezervácii Košice (napr. na Krmanovej ulici). V roku 2019 pri stom výročí japonsko-československých diplomatických vzťahov bolo nanovo vysadených dokonca až sto sakúr na celom území mesta (a dve z nich priamo v areáli pomníka Neznámeho vojaka na nám. Osloboditeľov). Keď kvitnú, možno pri nich pozorovať poetické obrázky (nielen) mladých ľudí, zvečňujúcich svoje súznenia aj v spojení s touto ružovou, pomíjajúcou sa, skoro-nebeskou krásou. V jemnej melanchólii prechádzajúceho sa pamiatkára sa zrodilo v duši i jedno „košické“ sakurové haiku – („Májový vietor / v tanci so sakurou / píše na podlahu / nežnú poéziu rána. / Posledné verše..“).
https://kosice.korzar.sme.sk
 
Svetová výstava - svetový zvon
 
Len málokto presne vie, či aspoň tuší, keď prechádza po košickej Zvonárskej ulici okolo vystaveného veľkého zvona, že tento v sebe nesie tiež jednu veľmi pôsobivú japonsko – košickú spomienku. Ide o renesančný zvon sv. Jána Krstiteľa z roku 1558 od olomouckého zvonolejára Františka Illenfelda z Košíc (s dolným priemerom 141 cm, výškou cca 142 cm, váhou cca 1860 kg), ktorý bol pôvodne zvonom Dómu sv. Alžbety, od roku 1926 evidovaný ako zbierka Východoslovenského múzea v Košiciach, a od r. 2000 napokon vystavený na Zvonárskej ulici. V rámci Slovenska patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie veľké renesančné zvony – ako jedinečná ukážka vrcholného obdobia stredoeurópskeho zvonolejárskeho remesla. A stal sa dokonca aj celonárodným – celoštátnym symbolom, keď v roku 1970, spolu s gotickými zvonmi z Chebu a z Benešova, reprezentoval vtedajšie Československo v originálnej inštalácii na prvej svetovej výstave, konanej v Ázii – na „EXPO 1970“ v Ósake v Japonsku. Tu ho v období pol roka trvajúcej veľkolepej udalosti, po dobrodružnej ceste z Košíc, obdivovalo viac než 10,5 miliónov návštevníkov. Celá výstava sa niesla v duchu hesla – Svet je jeden – pokrok a harmónia ľudstva, a československý koncept scenára s motívom „Človek a čas“ vyjadroval pred svetom aj protest proti okupácii a normalizácii našej krajiny (- „Na poplach bijí tři klenoty zvonařského umění z různých věků, burcují, odmítají čekat na zázrak, protože záchrana přijde zase jen a jen od lidí.“). Japonci označovali náš pavilón za oázu pokoja a meditácie. Zvony spájajú naše kultúry naprieč rôznymi náboženstvami a civilizáciami. Veď aj jeden jezuitský misionársky zvon zo 16. storočia v Japonsku sa stal napokon súčasťou národného pokladu - chrámového komplexu Myōshin-ji v Kyote. Iný európsky zvon z kresťanskej katedrály v Nagasaki prežil atómový útok v roku 1945, a ešte na Vianoce v rovnakom roku opäť symbolicky zvonil. Náš – košický - zvon („z Ósaky“) sa dostal ako hlavný motív na československú poštovú známku pri príležitosti výstavy EXPO. Viď - https://www.ceskatelevize.cz
 
Svätý apoštol Japonska
 
Stretnutie kresťanskej európskej kultúry so starobylou japonskou civilizáciou v 16. storočí je symbolizované v príbehu obľúbeného jezuitského svätca a veľkého misionára – sv. Františka Xaverského, ktorého by sme mohli nazvať aj „apoštolom Japonska“. Jeho osud sa navždy spojil s touto krajinou a jej kultúrou, a je známy z početných životopisov - https://jezuiti.sk V našich krajoch bol najmä v časoch jezuitskej rekatolizácie s obľubou pripomínaný a zobrazovaný na oltároch, obrazoch, v sochárskom, či inom výtvarnom spodobení v katolíckych kostoloch. A tak bol v minulosti súčasťou napríklad aj veľkého barokového konceptu súsošia košickej Immaculaty, a pripomína ho aj zasvätenie jednej z bočných kaplniek jezuitského – dnes už premonštrátskeho - kostola Najsv. Trojice. Dnes ho nájdeme i v košickom Dóme sv. Alžbety ako súčasť sochárskej výzdoby južného portálu, či na viacerých vitrážových oknách tohto majestátneho chrámu (čo nám môže tiež pripomenúť, že „svätý je ten, kto dovolí, aby cez neho prúdilo Svetlo“, ako cez vitráže...). Ak navštívime aj starobylý kostol košických dominikánov, naše pohľady upúta maľba na klenbe lode kostola. Nájdeme tu v spleti bohatej barokovej ikonografie aj alegórie zemských kontinentov, a medzi nimi aj mohutnú symbolickú Áziu, ktorá veľmi prenesene v sebe zahŕňa i Japonsko. Aj keď to priamo v Košiciach, žiaľ, nijako konkrétne nezobrazuje, môžeme si tieto košické výjavy porovnať s inými európskymi analógiami – https://bcpce.hypotheses.org/
 
Svetový maratón – svetový mier
 
Kto by už dnes vo svete nepoznal najstarší európsky medzinárodný – košický - maratón mieru ? A poznali ho aj známi japonskí bežci a bežkyne. Dvaja z nich sa navždy zapísali do jeho dejín ako víťazi – So Takeshi (1976) a Rika Tabaši(ová) (2004). Ich mená na podstavci, odliate v bronze, sa tým stali súčasťou národnej kultúrnej pamiatky – pamätníka Maratónu mieru so známou sochou maratónca od Arpáda Račka (z r. 1959), v architektonickej spolupráci s arch. P. Merjavým a J. Gabrínim, ktorá je na rovnomennom námestí v historickom jadre Košíc asi jedinou povojnovou, oficiálne chránenou sochárskou kultúrnou pamiatkou na území mesta. Symbolicky by sa dalo k jej „popísanému“ podstavcu s menami povedať, že  - “... Cesta mieru a priateľstva je dosť široká na to, aby sme sa na ňu zmestili všetci, Peržania i Gréci, a na biely podstavec sochy bronzového bežca pred záhradou košického múzea sa zmestí ešte veľmi veľa mien.“) A aj iný úryvok - z maratónskej básne „Čierny tieň“ - by mohol byť v duchu košického vetra venovaný našim japonským víťazom v Košiciach - „ Výkriky nepočul, potlesk za ním ostal, / bežal a do pŕs vetry sa opreli /, zabudnúc na seba, vzdorom vypätý / jak ten, kto konečne k činu sa dostal, / jak ten, kto beží a k úsvitu cieli, / jak ten, kto s istotou k zajtrajšku letí.“
Viac na: https://www.facebook.com
 
Nadväzujúc na vznešenú a stále aktuálnu maratónsku myšlienku mieru, treba spomenúť aj tzv. mierové stĺpy, vztyčované od Egyptských pyramíd až po košické škôlky a školy, a početné iné miesta. Ide o projekt pod patronátom OSN v gescii celosvetovej organizácie „Prosba za svetový mier“ so sídlom práve v japonskom Tokiu, kde sa celá idea aj zrodila. Cez americkú nadáciu sa prvých sto stĺpov osadilo na Slovensku už v roku 1996. Ich zmyslom je trvalo pripomínať vo verejnom priestore myšlienku nevyhnutného mieru na celom svete. Ide o úzke stĺpy s nápisom: Nech je mier na Slovensku – Nech pokoj vždy vládne na Zemi. V košickom historickom centre nájdeme takýto stĺp napr. pri Miestnom úrade MČ – Staré mesto na Hviezdoslavovej ulici. Viac na - https://en.wikipedia.org
 
Symboly, street-art, stopy, sny...
 
Nielen obľúbené sushi reštaurácie, úspešné karate kluby i Nippon festivaly, ale aj tematicko- japonské muzeálne artefakty košických múzeí, kaligrafia, keramika či čajové obrady, i japonské baletky štátneho divadla, alebo miestne bonsajové centrá a japonské firmy u nás prenášajú Košice do nových japonsko-slovenských súvislostí. Nájdeme tu však aj nenápadné stopy, skryté v krehkých prejavoch umenia, symboliky, odkazov vo verejnom priestore mesta.
Patrí k nim nádherné, starobylé, štátom chránené ginko - vzácny symbolický strom (o. i. je ginko symbolom Tokia), vysadený v areáli školy na Masarykovej ulici, neďaleko historického centra - https://www.monumentaltrees.com
 
K prekvapivým umelecko-japonským súvislostiam sa dostávame i priamo v centre mesta na Orlej ulici, kde bola nedávno za osobitých okolností (november 2018) na podstavci inštalovaná bronzová socha koňa, bez priznania autorstva, zjavne však inšpirovaná tzv. leonardovsko - (da vinciovským) koňom – viď https://en.wikipedia.org A práve nikdy nedokončený projekt monumentálnej sochy Leonarda da Vinciho po storočiach prvýkrát autorsky oživila až japonská sochárka Nina Akamu v roku 1999. Odvtedy podľa tejto jej novodobej „predlohy“ vznikajú po celom svete viaceré odvodené kópie, varianty, zmenšeniny. Košická verzia je zrejme jednou z nich – viď http://www.studioequus.com
 
Osobitne možno ešte vyzdvihnúť dva novodobé street-artové počiny v Košiciach. Priamo na historickom objekte Miklušovej väznice a Katovho bytu na Hrnčiarskej ulici niekoľko rokov zdobilo časti fasád nenápadne inštalované farebné papierové origami – tzv. street-art - participatívne dielo francúzskej umelkyne Mademoiselle Maurice, v rámci známeho festivalu Košice - Biela Noc 2013. Išlo o moderné - inšpirované použitie - „starého japonského umenia skladania papiera – origami, ktoré umelkyňu oslovilo počas pobytu v Japonsku. V krajine vychádzajúceho slnka ju zastihli zemetrasenia, cunami, aj výbuch jadrovej elektrárne vo Fukušime. Tieto tragické udalosti, spolu s príbehom dievčatka Sadako, ktoré podľa starej legendy verilo, že ak poskladá tisíc papierových žeriavov (orizuru), uzdraví sa z leukémie, spôsobenej ožiarením z atómovej bomby, ju priviedli k vytváraniu street artových diel z origami.“ Viac na - https://web.vucke.sk
 
S tematickým odkazom na japonskú fukušimskú tragédiu obdobne street-artovým spôsobom spolucíti a dodnes reaguje aj tematicky originálny prejav „Stay strong, Japan“, „nastriekaný“ na celej pozdĺžnej fasáde istých garáží na známom košickom sídlisku Terasa. Viac nazrieme napr. na: https://www.facebook.com
 
Nemožno na záver opomenúť už zaniknutú meditatívnu fontánu neznámeho tvorcu s ústredným balvanom (možným počiatkom košickej „balvanizácie“ verejného priestoru) priamo na Dominikánskom námestí, so vzdialenou inšpiráciou, naklonenou japonským kláštorným zenovým príkladom. Nielen deti a ich „veľkých rodičov“ zas isto očarúvajú stále prítomné orientálne bábky z čínsko-japonských príbehov, inštalované natrvalo vo vitrínach v historickom dvore košického Bábkového divadla na Vrátnej ulici. Veď bohaté, starobylé a veľmi originálne bábkové i divadelné kultúry oboch našich národov sú súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva sveta. A to je na tom tak japonsko-košicky krásne - ako keď, pozerajúc japonské filmy („Naša malá sestra“), zažívate japonské básne....
 
„ V horách se dívám na hory / za deště poslouchám déšť / jaro, léto, podzim, zima / včera mi bylo dobře / a zítra bude taky.“
(Santóka)

p. s. obrázky z fotogalérie k článku vznikli iba vďaka fotoaparátu japonskej značky, ako inak...:)

Autor: Mgr. Juraj Gembický, KPÚ Košice
 
Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach Japonsko v Košiciach
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu