SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Janko Alexy

22. februára 2012
JANKO ALEXY
*25. 1. 1894 Liptovský Mikuláš – † 22. 9. 1970 Bratislava

Janko AlexyMaliar Janko Alexy sa narodil 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši ako piate dieťa sedlárskeho majstra Gustáva Alexyho a Emmy, rodenej Korytárovej. Do školy začal chodiť v Liptovskom Mikuláši. Výtvarné pokusy, s ktorými začal na gymnáziu v Lučenci musel na dlhší čas zanechať pre očnú chorobu. Po maturite v roku 1912 vyskúšal viaceré zamestnania. Bol kominárskym učňom aj praktikantom v lekárni. Cez prvú svetovú vojnu absolvoval lekárnický kurz v Budapešti a stal sa poslucháčom Filozofickej fakulty v Budapešti. V roku 1917 ho odvelili na taliansky front kde príležitostne kreslil. Tvorba z tohto obdobia sa však nezachovala. V januári 1919 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe v prípravke profesora Josefa Loukotu, neskôr pokračoval u profesorov Vlaha Bukovaca, Maxa Pirnera a Maxa Švabinského. Akadémiu absolvoval v roku 1925. V rokoch 1924 - 1929 vyučoval výtvarnú výchovu na gymnáziu v Bratislave. Inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpal z ciest po Slovensku, ale aj z mestského prostredia Bratislavy. V rokoch 1932 - 1937 žil v Piešťanoch, kde organizoval umeleckú kolóniu. Sem chcel pritiahnuť najvýznamnejšie umelecké mená ako Bazovský, Palugyay a mnohé ďalšie. Po neúspechu tohto projektu sa natrvalo usadil v Bratislave. Tu sa ďalej rozvíjala jeho umelecká tvorba a výrazne sa podieľal na organizovaní umeleckého života. Zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok, okrem iného zachránil Bratislavský hrad, a naďalej bol literárne činný. Publikoval krátke poviedky inšpirované vlastným detstvom, pokúsil sa i o román a rozsiahlejšiu autobiografiu. V mnohých článkoch reagoval na vývin slovenského výtvarného života. Počas svojho života vystavoval svoje diela na mnohých miestach v Československu i v zahraničí, za svoju tvorbu dostal viaceré ceny a vyznamenania. Pri príležitosti umelcových sedemdesiatych narodenín bol menovaný národným umelcom. Janko Alexy zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.

Tvorba Janka Alexyho nie je homogénna, v jeho umeleckom programe bolo v rôznych obdobiach miesto pre mnohé techniky i námety. Maľoval Slovenskú prírodu i dedinu, ale aj mestské zákutia, prostredie kaviarní, portréty,  historické alebo legendárne postavy a udalosti. Veľmi významnou bola tematika Jánošíka a jeho družiny. Neustále pracoval na zdokonalení techniky pastelu aj maľby, navrhoval monumentálne dekoratívne gobelíny aj vitrážové okná do sakrálnych aj profánnych objektov.

Pozostalosť maliara Janka Alexyho v archíve Pamiatkového úradu SR v Bratislave
Po smrti manželky Janka Alexyho, Šáry, sa do archívu pamiatkového úradu dostalo niekoľko písomností z maliarovej pozostalosti. Darovala nám ich pani Remígia Biskupská, blízka priateľka rodiny Alexyových v roku 2004.

Jednou z nich je súbor dokumentov, ktorý obsahuje niekoľko fragmentov rukopisu umelcovej autobiografie, ktorá vyšla pod názvom „Ovocie dozrieva“ v roku 1957, prípadne časti iných prác. Rukopis nie je redakčne upravený, sú v ňom zakomponované prepisy článkov zo súdobej tlače, záznam rozhlasového rozhovoru i súkromná a oficiálna korešpondencia. Obsahuje napríklad listy od Martina Benku, Andreja Plávku, Ovidia Fausta, Jána Želibského, Andreja Bagara, Jána Tvarožka alebo Márie Hoppe Teinitzerovej, ktorá vytvorila podľa jeho návrhov viaceré gobelíny. Ďalej súbor obsahuje nedatovaný a nesignovaný koncept prejavu k otvoreniu výstavy Janka Alexyho, fragment súkromného listu, jednu fotografiu mladej rodiny, možno Ladislava Droppu z Liptovského Mikuláša, organizátora tamojšieho ochotníckeho divadla, pohľadnicu z Kazane z roku 1913 pre istú Huszár Jolán z Lučenca napísanú v cudzom jazyku s nečitateľným podpisom, dva listy od rôznych organizácií, fragment písaný rukou Janka Alexyho o spoločnej tvorbe so svojou manželkou Šárou, výpisy z knihy hostí Alexyho domu v Piešťanoch z rokov 1933 – 1955 a obsiahlu bibliografiu článkov o Jankovi Alexym, ale aj o iných slovenských umelcoch, výstavách a umení všeobecne z rokov 1930 – 1955. Dokumenty z tohto súboru sú až na výnimky písané strojom.

Ďalšiu časť pozostalosti predstavuje čierny zošit s názvom „Curia palatini“, ktorý dokumentuje snahu Janka Alexyho zrekonštruovať budovu Palatínskej kúrie V Liptovskom Mikuláši a založiť v nej vlastivedné múzeum. V zošite sú ceruzkou nakreslené skice erbov liptovských zemianskych rodín, niekoľko figúr v stredovekom šľachtickom i ľudovom odeve, niektoré v zbroji a niekoľko pohľadov na architektúru Liptovského Mikuláša.

Aj umelcov denník z rokov 1956 – 1958 a jeho xeroxová kópia, posledné dve časti pozostalosti, dokladajú úsilie Janka Alexyho o záchranu historickej pamiatky, tentoraz Bratislavského hradu. Denník s titulom „Rekonštrukcia bratislavského hradu dľa plánov prof. Alfréda Piffla“ obsahuje záznamy o stretnutiach a rokovaniach v klube umelcov, o problémoch so získavaním materiálu, o korešpondencii s mnohými organizáciami a jednotlivcami, či o návštevách hradu s architektmi i úradníkmi v snahe získať pomoc alebo materiál na rekonštrukciu.

Tento súbor dokumentov z pozostalosti Janka Alexyho, i keď rozsahom skromný, prezentuje maliara ako činorodého umelca, spisovateľa a organizátora kultúrneho života na Slovensku v prvej polovici dvadsiateho storočia.

© Lucia Porubská, Bratislava 2000   

Ukážka výtvarných prác J. Alexyho v zbierkach PUSR, pre zväčšenie obrázka naň kliknite.

J. Alexy - Kresba ceruzou - Historické oblečenie   J. Alexy - Kresba ceruzou - Erb  J. Alexy - Kresba ceruzou - Muzikanti  J. Alexy - Kresba ceruzou - Rytieri v brnení 
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Bardejov, radnica – detail renesančného portálu