SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Dve tváre jednej záchrany hradného areálu

zverejnené: 11. januára 2022
aktualizované: 12. januára 2022
Nemožno poprieť, že jeden z najmalebnejších a z architektonicko – historického hľadiska najautentickejších hradov Slovenska sa ukrýva v lesoch Strážovských vrchov a je ním hrad Uhrovec.
 
O jeho záchranu sa v náročných podmienkach už niekoľko rokov usiluje občianske združenie Hrad Uhrovec. Okrem každoročného „hasenia“ havarijných situácii na stáročia chátrajúcich murivách a postupného spracovávania rozsiahlej prípravnej a projektovej dokumentácie, sa podarilo združeniu zavŕšiť komplexnú obnovu pamiatkového objektu hospodárska budova. Autorský kolektív Martin Varga a Martin Kvitkovský z ateliéru (ô) spolu s architektom Pavlom Paulínym sa za jej projektové riešenie stali laureátmi prestížnej ceny CE ZA AR za uplynulý rok v kategórii „Fenomény architektúry“ ako aj „Cena verejnosti“.
 
Obnova hospodárskej budovy, realizovaná vďaka finančnej podpore z grantu Ministerstva kultúry SR, priniesla svoje sladké ovocie a plnohodnotne zúročila niekoľkoročné snaženie občianskeho združenia a pamiatkarskej obce.
 
V minulom roka sa sily združenia zamerali okrem iných nevyhnutných prác na skutočný poklad – pamiatkový objekt jedinečne zachovanej románskej hradnej kaplnky z 13. storočia. Hlavný sakrálny priestor prvého nadzemného podlažia kaplnky uzatvára polkruhová apsida a na jej záverovej stene bola objavená gotická nástenná maľba, datovaná približne do druhej polovice 14. storočia. Maľba, vytvorená technikou pravej fresky, sa nachádza vo výške nad menzou pôvodného murovaného oltárneho stola. Nahrádzala tak maľované retábulum oltára. Zobrazuje scénu Ukrižovania, pod Kristovým krížom bola identifikovaná postava Panny Márie, sv. Barbory a pravdepodobne sv. Jána (?). V rámci gotického nástenného maliarstva na Slovensku je jedinečná práve vďaka tomu, že sa nachádza v hradnom areáli. Kvôli systematickej kontrole geologicko – statických pomerov hradného brala, ktoré majú bezprostredný vplyv na samotné murované konštrukcie, patrí monitoring hradu Uhrovec už viac ako dve desaťročia do vedeckej úlohy Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Freska v hradnej kaplnke bola prvýkrát reštaurátorsky skúmaná v roku 2002. Po prieskume bola stabilizovaná a prekrytá ochrannou vrstvou, keďže v tom čase na reštaurovanie fresky neboli finančné prostriedky.
 
Záchrana vzácnej fresky sa v minulom roku začala vďaka zanietenej podpore verejnosti v súťaži, ktorú každoročne vyhlasuje Nadáciou VÚB s názvom Poklady Slovenska. Víťaz hlasovania v nej získa od Nadácie finančný príspevok na obnovu/reštaurovanie vzácnej kultúrnej pamiatky.
 
Nadácia VÚB podporila Hrad Uhrovec napriek tomu, že  pri verejnom hlasovaní skončil s freskou Ukrižovania z hradnej kaplnky druhý. Získal o dva hlasy menej než víťazná pamiatka. Oduševnenie súťažiacich a ich „fanúšikov“ v boji o každý hlas sa odzrkadlilo aj vo výnimočnom dare Nadácie VUB, ktorým reštaurovanie fresky podporila napriek tomu, že nezískala v súťaži prvenstvo. Okrem toho, oficiálny víťaz súťaže – projekt reštaurovania barokovej kazateľnice v kostole sv. Mikuláša v Starej Ľubovni - podporil časťou svojej získanej sumy aj reštaurovanie fresky z hradu Uhrovec. Tieto dve mimoriadne ústretové a priateľské gestá priniesli všetkým zainteresovaným veľkú radosť a až rozprávkovú vieru v šťastný koniec.
 
Obnova kultúrnych pamiatok je oblasťou, ktorá popri iných verejných záujmoch nie je pre mnohých prioritou. Získavanie financií na záchranu hmotného kultúrneho dedičstva prebieha predovšetkým v rámci grantového systému Ministerstva kultúry SR a je závislé od štátneho rozpočtu. Preto sú všetky ďalšie finančné zdroje  vítané. O to viac, ak nepodliehajú zložitým mechanizmom rôznych medzinárodných fondov a dotácií, vyžadujúcich si náročnú prípravu a personálny manažment, ktorých zabezpečenie nie je v ľudských silách každého vlastníka alebo správcu kultúrnej pamiatky.
 
Príbeh súťaženia a napokon získanie grantu na reštaurovanie fresky Ukrižovania v hradnej kaplnke, o. i. aj s cieľom liturgického oživenia  tohto priestoru, priniesol združeniu, no i nám pamiatkarom v týchto časoch svieži závan eufórie a pocitu naplnenia z vykonávanej práce. Reštaurovanie mohlo začať. Cieľom bolo odkryť provizórne prekrytú figurálnu nástennú maľbu, realizovať jej stabilizáciu spolu s historickou omietkou, ktorá je jej nosičom, očistenie, retuš a fixáciu. Takisto sa mali reštaurovať historické omietky na obvodovom plášti svätyne, a to do technologicky stabilizovanej a esteticky, vizuálne prijateľnej podoby. Presný rozsah reštaurovania bol dohodnutý,  metodicky usmernený a napriek časovému sklzu v odovzdaní návrhu na reštaurovanie sa práce mohli začať.
 
Reštaurovaním fresky Ukrižovania v kaplnke na hrade Uhrovec sa naplnili dva zámery. Jedným bolo zabezpečiť odbornú konzerváciu rozsiahlo zachovaných historických omietkových vrstiev, a to predovšetkým na kritických miestach, kde hrozilo ich opadanie a fyzický zánik. Druhým bolo odkrytie a reštaurovanie nástennej maľby v rozsahu zachovaného originálu. Reštaurovaná freska, ktorá reprezentuje  jednu z kľúčových scén kresťanskej ikonografie, tak aj v podobe fragmentu obohacuje sakrálny priestor hradnej kaplnky a upriamuje pozornosť na jej pôvodnú funkciu.
 
Reštaurovanie sa minulý rok ukončilo, no jeho výsledok nemožno považovať za konečný. Minuloročné skúsenosti z dohľadu nad reštaurátorským procesom sú menej euforické ako moment získania financií na jeho realizáciu. Hľadanie konsenzu pri metodike reštaurovania v priestore kaplnky v časovej tiesni podmienenej čerpaním príspevku Nadácie VUB a snahou o naplnenie vytýčeného cieľa  v požadovanej kvalite nebolo jednoduché. Potvrdilo sa, aké dôležité je vzájomne komunikovať v línií pamiatkari – reštaurátori – správca pamiatky, resp. vnímať a akceptovať dohodnuté závery, pretože zreštaurované dielo nesmie byť len výsledkom názoru jednotlivca. Dôsledná kooperácia sa očakáva aj od správcu  kultúrnej pamiatky, ktorý zodpovedá za priebeh a organizáciu prác na obnove/reštaurovaní, musí  „novinky“ v predstihu oznamovať pamiatkovému úradu a zároveň koordinovať priebeh prác systematicky a dôsledne.
 
Reštaurovanie kultúrnej pamiatky je vysoko odborným a náročným procesom. Malo by byť samozrejmosťou, že sa na ňom okrem samotného reštaurátora podieľajú aj iní odborníci z oblasti výtvarného umenia, príbuzných historických vedných disciplín, ale aj technológovia, chemici, odborníci z oblasti prírodných vied či dokonca statici, podľa závažnosti konkrétneho reštaurátorského zásahu. Pracovníci pamiatkových úradov tiež patria medzi takýchto odborníkov, rovnako tak ich externí spolupracovníci z oblasti výskumu pamiatok, a preto by mal mať ich metodický vklad v priebehu reštaurovania svoju váhu. Veď chránia verejný záujem pri zachovávaní hmotného kultúrneho dedičstva našej krajiny. Ochrana kultúrnych pamiatok a reštaurovanie sú disciplíny, ktoré by mali – resp. je ich povinnosťou „ťahať za jeden koniec“. Kvalitne, historicky pravdivo a esteticky zreštaurovaná, „oku lahodiaca“ kultúrna pamiatka má naplniť v pozitívnom smere očakávania odbornej a širšej verejnosti. Cieľ je jasný – zachovať a prezentovať kultúrne hodnoty, oceňovať krásu a učiť sa vnímať historický vývoj kultúrnej pamiatky
 
Záchrana hradu Uhrovec, ako aj iných hradných ruín, je dlhoročným a náročným procesom, ktorý častokrát už nemožno označiť len ako nadšenie, ale skôr ako vášeň, ktorá stojí veľa času, energie a aj určitého odriekania v osobnom živote. Okrem toho pretrváva v tejto oblasti nedostatok financií, preto tie, ktoré sú, využime efektívne, kvalitne a správne. Pokiaľ sa budeme vzájomne rešpektovať a podporovať, v praxi zohľadňovať rôzne odborné názory a ak nepodľahneme v boli proti  depresívnym vonkajším faktorom, akými sú oklieštené financie, nenaplniteľné časové limity pre realizáciu, nedostatok kvalifikovaných profesionálov na trhu práce, nedostatočná kultúrna vzdelanosť a informovanosť verejnosti,  určite dospejeme k zdarnému výsledku – ku kvalitne zreštaurovanej alebo obnovenej kultúrnej pamiatke.

M. Kucmanová, D. Nipčová, Krajský pamiatkový úrad Trenčín


Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec Záchrana hradného areálu Uhrovec
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu