SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Časté otázky

28. marca 2017

VADEMECUM

  • vlastníka kultúrnej pamiatky
  • vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme
  • vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte

Čo je pamiatkový fond Slovenskej republiky?

(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí  vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie  a  pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o  vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

(2) Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných  alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

(3) Kultúrna  pamiatka  je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. V prípade archeologického nálezu môže byť kultúrnou pamiatkou aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec,  zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

(4) Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo  archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

(5) Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo  pamiatkovej zóny.

(6) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb, spravidla sa našla alebo sa nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologický nález je vlastníctvom Slovenskej republiky. Správcom archeologického nálezu je Pamiatkový úrad SR. Správcom archeologického nálezu môže byť tiež Archeologický ústav SAV, alebo múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy, v prípade ak ide o nález nájdený počas nimi vykonávaného archeologického výskumu. Archeologický výskum môže vykonať len oprávnená osoba na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR (ďalej len "ministerstvo").  Pokiaľ sa archeologický nález nájde mimo výskum a nálezca ho najneskôr do dvoch pracovných dní ohlási príslušnému krajskému pamiatkovému úradu, má nálezca nárok na vyplatenie nálezného až do výšky 100 % hodnoty archeologického nálezu, ktorého hodnotu určuje znalecký posudok. Je však zakázané používať detekčné zariadenia ako aj vyzdvihovať archeologické nálezy zistené pomocou detektorov kovov, takéto konanie môže byť posudzované ako trestný čin.

(7) Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.

(8) Kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie môže ministerstvo z vlastného podnetu, na podnet Pamiatkového úradu SR alebo inej právnickej osoby alebo  fyzickej osoby navrhnúť na zápis do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve. V súčasnosti je v Zozname svetového dedičstva päť slovenských lokalít reprezentujúcich kultúrne dedičstvo: Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov a Drevené chrámy slovenskej časti karpatského oblúka.

(9) Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje pre jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky.

(10) Nález je vec pamiatkovej hodnoty, ktorá sa nájde výskumom, pri stavebnej alebo inej činnosti a to v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.

Prečo chránime pamiatkový fond - čo je predmetom ochrany?

Aj keď si to zväčša neuvedomujeme, kultúrne dedičstvo, pamiatkový fond alebo kultúrne pamiatky sprevádzajú každého z nás a predstavujú pre väčšinu z nás veľmi dôležitú súčasť života. Je potrebné chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo, pretože je dokladom historických koreňov každého národa a každej komunity. Pokiaľ sa zničí väzba na tieto korene, stratí národ či komunita dôkazy svojej historickej kontinuity v čase i v priestore. Preto je ochrana kultúrneho dedičstva deklarovaná ako verejný záujem a je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky ( čl. 44, ods. 2: „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“).


Zachované zhmotnené dedičstvo po minulých generáciách nám dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú budeme odovzdávať ďalej našim potomkom. To, čo nebude zničené a bude schopné sprostredkovať autentické, neskreslené informácie o živote, duchovnej, kultúrnej a hospodárskej vyspelosti v minulosti našej spoločnosti, závisí od každého z nás. Aj keď sme z právneho hľadiska často výhradnými vlastníkmi tej-ktorej časti kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ju spravujeme iba prechodnú dobu. Preto máme nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť starať sa o kultúrne pamiatky.


Pamiatkový fond je výberovou skupinou pamiatkových území, hnuteľných a nehnuteľných vecí ako významných dokladov historického vývoja spoločnosti, jej spôsobu života a prostredia od najstarších dôb po súčasnosť. Je prejavom tvorivej práce človeka v rôznych odboroch ľudskej činnosti a pre jeho urbanistické, architektonické, historické, umelecké‚ vedecké a iné hodnoty je potrebné  chrániť ho ako pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, kultúrne pamiatky a archeologické nálezy a náleziská. Táto výberová skupina je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré je súborom všetkých historických a kultúrnych hodnôt vytvorených predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky sú zapísané a evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky, pričom päť lokalít s mimoriadne významnými pamiatkovými hodnotami je zapísaných aj v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.


V našom okolí je mnoho cenných stavieb – hradov, kaštieľov, kostolov, kaplniek, ale i meštianskych domov alebo ľudových chalúp. Medzi pamiatky patria aj priemyselné areály a výrobné objekty, sklady, mosty, vodné nádrže, ale aj ruiny, náhrobné kamene a pomníky, často zabudnuté a prerastené kríkmi. Patria sem aj rôzne iné artefakty a pozostatky činnosti človeka, zistené pri terénnych prácach a pri archeologických výskumoch, taktiež prícestné kaplnky či kríže so skupinou stromov, fontány, parky alebo zemné valy, zaniknuté hradiská, pohrebiská atď.  Informáciu o tom, ktoré z nich sú súčasťou pamiatkového fondu je možné získať na Pamiatkovom úrade SR, ktorý vedie ich zoznam.


Základným znakom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata ako architektonického, stavebného, technického alebo výtvarného diela. Nehnuteľná kultúrna pamiatka je daná svojou hmotovou skladbou a jedinečným riešením usporiadania jednotlivých hmôt a priestorov. Má konkrétne konštrukčné, technické a prípadne aj výtvarné riešenie, ktoré je súčasťou jej hodnôt. K hmotnej podstate pamiatky patria nielen pôvodné murivá, klenby, krov, stropy, podlahy, schodiská, kamenné a iné architektonické, umeleckoremeselné a výtvarné historické detaily, ale aj omietky, maľby a nátery, výplne okien a dverí, zábradlia a ostatné remeselné doplnky - zámky, kľučky, pánty a pod. Súčasťou pamiatkových hodnôt môže byť aj technické vybavenie objektu - vykurovací systém, odvodnenie, výťahy a pod.


K pamiatkovým hodnotám patrí nielen bezprostredné historické prostredie pamiatok. Súčasťou pamiatkového fondu sú aj pamiatkové územia. Ich základným znakom je  zachovanosť priestorového a pôdorysného usporiadania t.j. ich urbanisticko-architektonická štruktúra. Ochrana územia s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zabezpečovaná formou vyhlásenia pamiatkovej rezervácie, územia s historickým sídelným usporiadaním formou pamiatkovej zóny. Nástrojom na zabezpečenie účinnej ochrany prostredia a okolia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia je ochranné pásmo, pričom ochranné pásmo samo o sebe nemusí vykazovať priame pamiatkové hodnoty.


Základným znakom hnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata výtvarného, umelecko-remeselného alebo technického diela. Estetické hodnoty hnuteľnej pamiatky sú rovnako významné ako jej funkčné využitie. Pri výtvarných dielach dominuje ideová a estetická stránka diela, umelecko-remeselná produkcia zasa spĺňa väčšinou aj úžitkovú funkciu, u technických diel nie je estetické hľadisko podstatné, významnou hodnotou je najmä konštrukčná alebo technologická jedinečnosť a zachovaná funkčnosť. Pamiatkový fond hnuteľných pamiatok obsahuje v prevažnej väčšine cirkevné predmety, tvoriace mobiliár sakrálnych objektov. Sú to napr. obrazy, sochy a reliéfy, predstavujúce náboženské námety, a to buď vo forme samostatných predmetov, alebo ako súčasť oltárov, kazateľníc, organov, lavíc, teda zariadenia objektu. Za osobitne hodnotné možno označiť najmä vzácne zachované súbory, ktoré tvoria slohovo a výrazovo jednotný mobiliár. Do tohto fondu patria aj drobné liturgické predmety, ktoré slúžia priamo pri náboženských obradoch - kalichy, cibóriá, monštrancie, svietniky, krížiky a pod.


Všetky druhy a typy kultúrnych pamiatok, ale aj pamiatkové územia, archeologické nálezy a náleziská vypovedajú o prostredí a dobe svojho vzniku.

Ako chránime pamiatkový fond - ktoré zákony upravujú jeho ochranu?

Základným právnym predpisom usmerňujúcim činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovým fondom je  Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu z 19. decembra 2001 v znení neskorších predpisov (zákon č. 479/2005 a zákon č. 208/2009).


Ochrana pamiatkového fondu sa okrem tohto základného zákona riadi najmä nižšie uvedenými právnymi predpismi Slovenskej republiky:


    Vyhláška Ministerstva kultúry SR č.16/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu. ... >> Ústavný zákon Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 21/1991 Zb. Listina základných ľudských práv a slobôd Ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky najmä preambula čl. 11, 20 ods. 1, 3 a 4,  čl. 44 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 2 a 3, čl. 51, 67, 123, 127, 152 ods. 4. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) Zákon NR SR 206/2009 Z. z. z 28. apríla 2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 342/1998 Z.z. o odbornej správe zbierkových múzejných predmetov a galerijných zbierkových predmetov Zákon  č. 183/2000 Z.z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej Zákon NR SR č. 395/2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov Zákon NR SR č. 216/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. Zákon 207/2009 Z. z. (o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Vyhláška MV SR č. 628/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov Vyhláška MV SR č. 242/2007, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MV SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 251/2005 Z. z. Zákon  č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov
    Zákon  č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov Zákon č. 50/1976 Zb.
    o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (PDF, 408 kB). Zákon č. 479/2005 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (PDF, 142 kB) (stavebný zákon)  v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ... >> Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, najmä § 127 ods. 1 a 3, § 128, § 135, § 417 a nasl. § 420 až § 423, § 438. Zákon  č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 40/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, najmä § 247, § 249, § 257, § 258. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva č. 91/2001 Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva (PDF, 52 kB) Zákon 100/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia (PDF, 30 kB) Zákon 176/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Bardejov (PDF, 30 kB) Európsky dohovor o kultúrnom dedičstve č. 290/1990 Z. z. Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva č. 344/2001 Z.z.

    Úplné znenia predpisov si môžete vyhľadať aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR - časti JASPI - Jednotý automatizovaný systém právnych informácií

    Z uvedených právnych predpisov vyplýva pre každého povinnosť starať sa o kultúrne dedičstvo. Právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok zároveň určujú pre vlastníkov, správcov a užívateľov aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, povinnosť na vlastný náklad sa starať o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením či znehodnotením a povinnosť počínať si tak, aby nedošlo k nepriaznivým zmenám stavu kultúrnych pamiatok alebo ich prostredia a k ohrozeniu ich zachovania.

    Ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom, preto štát na jej zabezpečenie okrem vyššie uvedených legislatívnych nástrojov uplatňuje aj nástroje inštitucionálne. To znamená, že na uskutočňovanie a ochranu tohto verejného záujmu má zriadené špecializované orgány štátnej správy – Pamiatkový úrad SR (ďalej iba „PÚ SR“) s celoslovenskou pôsobnosťou a krajské pamiatkové úrady (ďalej iba „KPÚ“) v jednotlivých krajských mestách a v niektorých ďalších lokalitách s nadpriemernou sústredenosťou kultúrnych pamiatok alebo pamiatkových území. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je Ministerstvo kultúry SR a jeho špecializovaná zložka na vykonávanie štátneho pamiatkového dohľadu – Pamiatková inšpekcia.

     
    PAMIATKOVÉ VÝSKUMY
    Kto rozhoduje o vykonaní pamiatkového výskumu a aké doklady sú k tomu potrebné?
    O potrebe vykonania pamiatkového výskumu rozhoduje územne príslušný Krajský pamiatkový úrad (§ 37 pamiatkového zákona).
    Podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia o pamiatkovom výskume:
    -
    kópia overeného listu vlastníctva (pokiaľ stavebník nie je t. č. vlastníkom kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území, tak nájomnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve,)
    - kópia overenej katastrálnej mapy (situačný výkres umiestnenia stavby na podklade katastrálnej mapy)
    - slovne formulovaný zámer, u zložitejších zámerov grafickú dokumentácia
    - splnomocnenie (ak sa stavebník nechá v konaní zastupovať inou osobou)
    Podklady potrebné pre konanie krajských pamiatkových úradov pri výkone štátnej správy v oblasti archeológie:
    Podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia o archeologickom výskume:
    -
    kópia overeného listu vlastníctva (pokiaľ stavebník nie je t. č. vlastníkom pozemkov, tak nájomnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve)
    - kópia overenej katastrálnej mapy (situačný výkres umiestnenia stavby na podklade katastrálnej mapy)
    - projektová dokumentácia (časť vyznačujúca hĺbku a rozsah zemných prác – pôdorys základov, rezy, inžinierske siete, výsledky inžiniersko-geologického prieskumu, mapa širších vzťahov)
    - splnomocnenie (ak sa stavebník nechá v konaní zastupovať inou osobou)
    Kto má oprávnenie vykonať pamiatkový výskum?
    Pamiatkový výskum smie vykonať iba oprávnená osoba s osvedčením o osobitnej odbornej spôsobilosti (§35, ods.3). Archeologický výskum smie vykonať iba oprávnená právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby s osvedčením o osobitnej odbornej spôsobilosti. Oprávnenou právnickou osobou je Archeologický ústav SAV a iné právnické osoby na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR (§ 36 ods. 2 a 3). Fyzická osoba získa osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti po splnení zákonom určených podmienok (§ 35 ods. 5 a 6 pamiatkového zákona).
    Zoznam oprávnených osôb na uskutočňovanie pamiatkového výskumu
    Zoznam oprávnených právnických osôb je prístupný na internetových stránkach Pamiatkového úradu SR a na stránkach Ministerstva kultúry SR. Informácie možno získať aj telefonicky na Referáte archeológie Pamiatkového úradu SR a na krajských pamiatkových úradoch.
     
    Kedy je potrebné vykonať pamiatkový výskum a prečo musí byť vykonaný, resp. aké druhy pamiatkového výskumu existujú?
    Pamiatkový výskum (§35 pamiatkového zákona) je odborná činnosť zameraná na získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických nálezoch a o archeologických náleziskách. Cieľom pamiatkového výskumu je predovšetkým ochrana pamiatkových hodnôt ohrozených plánovanou činnosťou, i tých, ktoré sú doposiaľ neodkryté a neznáme. Pamiatkový výskum má za úlohu získať poznatky o pamiatkových hodnotách, skrytých pod nánosom novších kultúrnych vrstiev, napr. početných prestavieb, premalieb, alebo pod zemou, popísať a vyhodnotiť ich. Slúži na včasné odkrytie a na komplexné zadefinovanie pamiatkových hodnôt odkrytých výskumom a na navrhnutie vhodného spôsobu ich ochrany a prezentácie. Tieto dôkazy a podklady sú potrebné k ďalšiemu rozhodovaniu o zámeroch vlastníka a užívateľov pamiatkového fondu. Pamiatkový výskum podľa charakteru dotknutého pamiatkového fondu a prác na ňom plánovaných môže byť:
    a) umelecko-historický,
    b) architektonicko-historický,
    c) urbanisticko-historický,
    d) archeologický.
    Ak krajský pamiatkový úrad určí v rozhodnutí povinnosť vykonať pamiatkový výskum, vlastník alebo stavebník sa dohodne na jeho vykonaní s oprávnenou osobou, v prípade archeologického výskumu s oprávnenou právnickou osobou, výber oprávnenej osoby je jeho záležitosťou. Tieto dve stránky uzavrú zmluvu, v ktorej sa určia podmienky výskumu (
    § 39 pamiatkového zákona). Vlastník súčasti pamiatkového fondu alebo stavebník je povinný uhradiť náklady na výskum, s výnimkami uvedenými v pamiatkovom zákone (§ 38 pamiatkového zákona). V zásade má pamiatkový výskum tri základné fázy. Prvou je terénny výskum alebo prieskum, pri ktorom sa získajú primárne informácie a pri archeologickom výskume sa vyzdvihnú archeologické nálezy. Dôležitým predpokladom pre vykonanie architektonicko-historického pamiatkového výskumu je dostatočne podrobné zameranie stavby. Ďalším krokom je ich spracovanie a vyhodnotenie, ktoré vyústi do tretej fázy – vypracovania výskumnej dokumentácie. Po dokončení výskumnej dokumentácie, jej schválení Oborno-metodickou komisiou Pamiatkového úradu SR a po dopracovaní prípadných doplnkov a pripomienok je bezodplatne výskum odovzdaný na príslušný krajský pamiatkový úrad. Až vtedy možno pamiatkový výskum považovať za definitívne ukončený (§ 39 ods. 9 pamiatkového zákona). Ak ide o archeologický výskum, vlastník alebo ten, kto výskum vykonáva na vedecké alebo dokumentačné účely, je povinný odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie aj archeologickému ústavu na vedenie evidencie (§ 41 ods. 1 pamiatkového zákona).

    Archeologický výskum
    Sa vzhľadom na svoje špecifiká môže líšiť od ostatných druhov pamiatkového výskumu. Jeho súčasťou môže byť aj povrchový prieskum a zber archeologických nálezov.
    Prvoradou úlohou záchranného archeologického výskumu (
    § 37 pamiatkového zákona), ktorý je v súčasnosti najčastejšie vykonávaným výskumom, je záchrana archeologických nálezov, ktoré sú alebo môžu byť porušené stavebnou alebo inou hospodárskou činnosťou. Záchranný výskum je súborom špecializovaných terénnych aktivít, ktoré sa zaoberajú predovšetkým aktívnym vyhľadávaním archeologických nálezov v mieste stavby a ich následnou dôslednou dokumentáciou a vyzdvihovaním. Tu je obzvlášť potrebné si uvedomiť, že situácie a súvislosti, v ktorých sa archeologické nálezy nachádzajú, sa nenávratne stratia. Práve tieto situácie a súvislosti a ich vyhodnotenie poskytujú značnú časť informácií, ktoré možno archeologickým výskumom získať. Z tohto dôvodu nemôže byť záchranným výskumom len vyzdvihnutie – vyzbieranie hnuteľných archeologických nálezov, ale je to odborné odstraňovanie archeologických vrstiev a výplní archeologických objektov a presná dokumentácia výskumu a nálezových okolností, fotografická a grafická vrátane zamerania plochy výskumu a odkrytých nálezov.
    Ako ohlásiť nález? výskum
    Náhodný nález môže byť odkrytý pri rôznych činnostiach a nepredvídaných udalostiach najmä v stavbe alebo v zemi. Ak sa nález pamiatkovej hodnoty nájde mimo povoleného výskumu je potrebné ohlásiť Krajskému pamiatkovému úradu, alebo Pamiatkovému úradu. Oznámenie o náleze je povinný urobiť nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, najneskôr na druhý pracovný deň po jeho nájdení (§40, ods.2). Nález sa musí ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo dňa oznámenia nálezu. Do obhliadky krajským pamiatkovým úradom je nálezca povinný vykonať všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. (§40, ods.3, § 127 stavebného zákona).

    Nálezné, podmienky vyplatenia nálezného:
    Pamiatkový úrad SR vyplatí nálezné do výšky až 100 % hodnoty nálezu, ktorá sa určí znaleckým posudkom. Nálezca má takisto právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou nálezu (§ 40 ods. 10 a 11 pamiatkového zákona).

    Ako ohlásiť archeologický nález?
    Každý archeologický nález (§ 2 ods. 5 pamiatkového zákona) je vlastníctvom Slovenskej republiky (§ 40 ods. 5 pamiatkového zákona), nálezca je preto povinný oznámiť jeho objavenie príslušnému štátnemu orgánu, ktorým je v tomto prípade krajský pamiatkový úrad.
    Ak sa archeologický nález nájde počas stavby, je stavebník alebo organizácia zabezpečujúca stavbu povinná tento nález najneskôr na druhý pracovný deň oznámiť stavebnému úradu a krajskému pamiatkovému úradu. Do príchodu archeológa krajského pamiatkového úradu alebo osoby ním poverenej je nutné zastaviť práce a nález, ochrániť pred poškodením a ponechať ho bez zmeny do obhliadky krajským pamiatkovým úradom (§ 127 stavebného zákona, § 40 ods. 3 pamiatkového zákona). Ak sa nález našiel náhodne v lese, na poli a podobne, ale bez použitia detektora, nálezca je povinný nález oznámiť priamo alebo prostredníctvom obce príslušnému krajskému pamiatkovému úradu najneskôr na druhý pracovný deň. Dôležitá je informácia o presnom mieste nálezu a prípadne nálezových okolnostiach (§ 40 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona).
    Ohlásiť nález a získať ďalšie informácie je možné na Referáte archeológie Pamiatkového úradu SR a na krajských pamiatkových úradoch

    Podmienky vyplatenia nálezného:
    - nález sa našiel mimo povoleného výskumu pri stavebnej alebo inej činnosti v zemi, pod vodou alebo v hmote stavby (§ 40, ods. 1 a 2 pamiatkového zákona), t. j. ide o nepredvídaný nález,
    - nález nebol objavený pri nepovolenej činnosti, t. j. pri nepovolených činnostiach na kultúrnej pamiatke, pri nepovolenom výskume a výkope na kultúrnej pamiatke, v pamiatkovom území, na archeologickom náleze a na archeologickom nálezisku, ani pri nepovolenom zbere a premiestňovaní hnuteľných archeologických nálezov, nebol neoprávnene držaný a ani vyhľadaný pomocou detekčného zariadenia,
    - nálezca riadne ohlásil nález príslušnému krajskému pamiatkovému úradu a krajský pamiatkový úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá osoba vykonala obhliadku nálezu,
    - nálezca ponechal nález bez zmeny najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia, pričom nálezca vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, nález bol vyzdvihnutý a premiestnený z pôvodného miesta a nálezových súvislostí oprávnenou osobou metódami archeologického výskumu
    - nálezca uplatnil svoj nárok na nálezné v zápisnici krajského pamiatkového úradu a uviedol svoje základné osobné údaje.
     
    OBNOVA, REŠTAUROVANIE
    Čo je obnova NKP a aké práce sa považujú za obnovu?
    Legislatívny pojem „obnova“, používaný v zákone č. 49/2002 v znení neskorších predpisov o ochrane pamiatkového fondu nie je prevzatý z predpisov stavebného práva a predstavuje legislatívnu skratku používanú pre účely ochrany pamiatkového fondu. Obnova NKP je preto podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu, § 32 ods. 1 každý zásah do pamiatky, t.j. pod pojem obnova sa zahŕňajú aj činnosti, ktoré sa inak nazývajú údržba alebo oprava – teda aj nová výmaľba interiéru alebo náter fasád, výmena okien a dverí, oprava omietok, realizácia novej elektroinštalácie atď. To znamená, že nielen celkové obnovy a rekonštrukcie pamiatok, ale aj takéto čiastkové práce podliehajú rozhodnutiu alebo záväznému stanovisku KPÚ.
    Ako postupovať pri obnove nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky?
     ZÁKLADNÉ  KROKY  VLASTNÍKA  KULTÚRNEJ  PAMIATKY PRI  PLÁNOVANEJ  OBNOVE
     Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky (resp. ním poverený zástupca) povinný
     krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) predložiť žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy.
     Požiadavka predložiť zámer vopred je formulovaná s úmyslom vylúčiť prípravu takej obnovy,
     ktorá je nezlučiteľná s ochranou pamiatkových hodnôt. Plánované využitie musí zohľadňovať
     existujúcu kapacitu pamiatky a rešpektovať jej hodnoty.
     Vlastník spracováva žiadosť v zmysle § 32 pamiatkového zákona.
     Súčasti žiadosti podľa § 32 ods. 3
     Zámer obnovy, ktorý obsahuje:
    ·    identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke,
    ·    majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke,
    ·    plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky (s ohľadom na jej kapacitu a hodnoty!)
    ·    uvedenie predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.
     Kroky KPÚ
     Kroky vlastníka
    1. KPÚ v rozhodnutí o zámere určí podmienky vykonania obnovy, kde uvedie:
    (KPÚ  vedie správne konania a vydáva rozhodnutia v zmysle zákona č.71/1967 o správnom konaní )

    -    prípustnosť predpokladaných prác z hľadiska záujmov chránených zákonom,
    -    podmienky, za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila,
    -    či je možné pripravovať túto obnovu iba na základe osobitných výskumov a inej prípravnej a projektovej dokumentácie.
    1.a) Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím, môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu.
    1.b) Ak vlastník nesúhlasí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
    1.c) Zohľadní pri svojom zámere podmienky určené KPÚ a môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu.
    2. KPÚ vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej, projektovej a výskumnej dokumentácii.
     (Projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu v priebehu spracovania je vlastník povinný prerokovať s KPÚ.)
    2. Zadá spracovanie výskumov a prípravnej a projektovej dokumentácie oprávneným osobám (podľa § 32 ods. 8).
    3. Spracovaný výskum a/alebo každú prípravnú a projektovú dokumentáciu predloží vlastník na vydanie záväzného stanoviska KPÚ.
    3. Vo všetkých druhoch ďalšieho konania (stavebné, územné, kolaudačné, o zmene stavby, o odstránení nehnuteľnosti atď.) rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska KPÚ. 4. Na základe rozhodnutia stavebného úradu o projekte vlastník môže začať realizovať obnovu.
    5. Ak vlastník nesúhlasí s rozhodnutím, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
    4. V priebehu obnovy vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak ich následkom môže dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu hodnôt pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo ak ide o rozpor s vydaným rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom, KPÚ rozhodnutím práce na obnove zastaví. (§102  zák. č. 50/1976 Zb., § 32 ods. 13 stavebného zákona). 6. Proti rozhodnutiu o zastavení prác sa vlastník môže odvolať, ale odvolanie nemá odkladný účinok, to znamená, že zastavenie prác sa musí vykonať.
    5. Ak dôjde v priebehu prác k nepredvídanému nálezu, ten treba ohlásiť a práce ktoré by mohli nález ohroziť, sa musia zastaviť až do vydania rozhodnutia KPÚ, ktorý rozhodne o postupe do troch pracovných dní od oznámenia nálezu. 7. Po skončení obnovy vlastník odovzdá 1 vyhotovenie dokumentácie realizovanej obnovy do KPÚ.
    Poznámka: Podmienky sa týkajú celej nehnuteľnosti vrátane dispozičného riešenia, povrchov stien, klenieb, stropov a podláh, umelecko-remeselných výrobkov a výtvarných prvkov, strešnej krytiny, krovovej konštrukcie atď. – podľa  individuálnych pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky. O tom, ktoré súčasti a prvky objektu prípadne nie sú predmetom pamiatkovej ochrany, rozhoduje KPÚ.
    Ako postupovať pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme?
    ZÁKLADNÉ  KROKY  VLASTNÍKA  NEHNUTEĽNOSTI, KTORÁ NIE JE KULTÚRNOU PAMIATKOU, ALE NACHÁDZA SA V PAMIATKOVOM ÚZEMÍ ALEBO OCHRANNOM PÁSME
    Rozhodnutie KPÚ k úprave nehnuteľnosti je povinný vyžiadať si vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme pamiatkového územia alebo kultúrnej pamiatky. K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti. Žiadosť spracováva vlastník v zmysle § 32 pamiatkového zákona.
    Súčasti žiadosti podľa § 32 ods.6
    Zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje: údaje o nehnuteľnosti, majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
    KPÚ v rozhodnutí určí prípustnosť zámeru a podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, najmä:
      -    zásady objemového členenia, výškového usporiadania,  architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti,
    -    či úpravy nehnuteľnosti možno vykonať iba na základe prípravnej a projektovej dokumentácie.
    Ďalšie kroky vlastníka sú zhodné s krokmi vlastníka pri obnove nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
    (body č. 1 až 7)
    Poznámka: 1. Podmienky vykonania úprav sa týkajú vonkajšieho výrazu nehnuteľnosti a jej pôsobenia v pamiatkovo chránenom prostredí s dôrazom na ochranu, prípadne na rehabilitáciu jeho hodnôt.
    Ako postupovať, keď chcem reštaurovať kultúrnu pamiatku?
    Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej častí je osobitným druhom obnovy. Reštaurovaním sa obnovujú spravidla pamiatky výtvarnej alebo umeleckoremeselnej povahy, predmetom reštaurovania však môžu byť napr. aj historické omietky, kamenné architektonické články a pod. O tom, či pôjde o reštaurátorskú obnovu, rozhoduje KPÚ.
    Reštaurátorský výskum, reštaurátorskú dokumentáciu a reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 200/1994 Z. z. § 5 ods. 2 písm. a) – d)  o Komore reštaurátorov.  ...>>
    (zoznam týchto osôb aj s ich špecializáciami sa nachádza na stránke komory www.restauro.sk, prípadne na požiadanie ho poskytne aj príslušný KPÚ)
    Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia KPÚ o zámere reštaurovania.
    Vlastník je povinný KPÚ predložiť žiadosť o rozhodnutie k zámeru reštaurovať.
    Vlastník spracováva žiadosť v zmysle § 33 pamiatkového zákona.
    Súčasti žiadosti podľa § 33 ods. 3
    Zámer na reštaurovanie, ktorý obsahuje
    • údaje o kultúrnej pamiatke,
    • údaje o vlastníkovi,
    • vymedzenie reštaurátorského zásahu
    • odôvodnenie reštaurátorského zásahu.
    1. KPÚ v rozhodnutí o zámere na reštaurovanie určí:
    • druh reštaurátorskej dokumentácie,
    • rozsah reštaurátorských výskumov,
    • druh a rozsah reštaurátorských prác,
    • podmienky vykonávania reštaurátorských prác.
    Kroky vlastníka
    1.a) Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím, zadá vykonanie výskumov a spracovanie návrhu odborne spôsobilej osobe
    1b) Ak vlastník nesúhlasí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
    1.c) Zohľadní pri svojom zámere podmienky určené rozhodnutím a môže zadať vykonanie výskumov a spracovanie návrhu odborne spôsobilej osobe
    2. Reštaurátorská dokumentácia je súčasťou reštaurovania a spracováva sa v dvoch stupňoch:
    • návrh na reštaurovanie, ktorý obsahuje aj správu z reštaurátorského výskumu;
    • dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác.
    2. Spracovaný výskum a prípravnú reštaurátorskú dokumentáciu predloží vlastník na vydanie rozhodnutia KPÚ
    3. KPÚ vydáva rozhodnutie o každom stupni reštaurátorskej dokumentácie zvlášť. Po predložení návrhu KPÚ vydá rozhodnutie o návrhu na reštaurovanie. 3.a) Na základe súhlasného rozhodnutia KPÚ k návrhu na reštaurovanie vlastník môže zadať reštaurovanie odborne spôsobilej osobe, reštaurátorovi spĺňajúcemu podmienky podľa § 5 ods.2 zákona č.200/1994 Zb. o Komore reštaurátorov.
    3.b) Ak vlastník nesúhlasí so znením alebo s podmienkami určenými v rozhodnutí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
    4. V priebehu reštaurovania vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Jedno vyhotovenie návrhu na reštaurovanie si KPÚ ponecháva na vykonávanie pamiatkového dohľadu.
    Ak sa zistia nové skutočnosti alebo nedostatky, ktorých následkom môže dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu hodnôt pamiatky, KPÚ rozhodnutím dotknuté práce zastaví.
    4. Proti rozhodnutiu o zastavení prác sa vlastník môže odvolať, ale odvolanie nemá odkladný účinok, to znamená, že zastavenie prác sa musí vykonať.
    5. Ak dôjde v priebehu prác k nepredvídanému nálezu, práce sa musia zastaviť do vydania rozhodnutia KPÚ, ktoré. rozhodne o postupe do troch dní od oznámenia nálezu.
    5. V prípade nálezu reštaurátorské práce musí zastaviť zodpovedný reštaurátor a nález oznámiť KPÚ.
    6. Po skončení reštaurovania vlastník je povinný predložiť do 60 dní dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác KPÚ.

    Ďalšie usmernenia vyplývajúce z platných právnych predpisov:

      Akýkoľvek stupeň projektovej dokumentácie pre obnovu kultúrnej pamiatky môže podľa zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch vykonávať len architekt s oprávnením na vykonávanie odborných činností vo výstavbe v kategórii pozemných stavieb.

      Dokumentáciu k reštaurovaniu, t.j. Návrh na reštaurovanie a Dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác spracováva odborne spôsobilý reštaurátor, člen Komory reštaurátorov s príslušnou špecializáciou reštaurovania.

      Ďalšie podrobnosti o vykonávaní reštaurátorských prác a reštaurátorskej dokumentácii ustanovuje vykonávacia vyhláška MK SR č. 16/2003 Z.z. k pamiatkovému zákonu.

      Charakter a obsah dokumentácie sa okrem toho musí riadiť Metodickými podkladmi k štruktúre a kritériám reštaurátorskej dokumentácie, ktoré prostredníctvom Komory reštaurátorov obdržali všetci jej členovia.


      Kto môže spracovávať projektovú dokumentáciu obnovy NKP a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme?
      Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území môže spracovať len fyzická osoba autorizovaná podľa osobitného predpisu (§32 zákona o ochrane pam. fondu) . Fyzická osoba musí byť autorizovaná podľa Zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z.z.
      Ako mám postupovať keď nesúhlasím so záväzným stanoviskom KPÚ?
      Záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov (ďalej „KPÚ“) preskúmava Pamiatkový úrad SR (§ 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu).Krajské pamiatkové úrady vydávajú záväzné stanoviská ako orgány špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu v konaniach, ktoré vedú stavebné úrady (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavený zákon) v znení neskorších predpisov). V konaniach stavebných úradov majú postavenie dotknutým orgánom a ich obsah je pre stavebný úrad záväzný. Pri riešení rozporov alebo odvolaní proti obsahu záväzného stanoviska KPÚ má Pamiatkový úrad SR kompetencie (§ 136 a 140b stavebného zákona) vystupovať ako orgán nadradený KPÚ.
      Obsah vydaného záväzného stanoviska možno napadnúť už v priebehu konania na stavebnom úrade. Pokiaľ totiž námietky účastníka konania na stavebnom úrade smerujú voči obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si stanovisko od KPÚ, ktorý ho vydal. V prípade, že KPÚ svoje záväzné stanovisko v danej veci nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od Pamiatkového úradu SR. Ďalšia možnosť je podať odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu smerujúce proti záväznému stanovisku KPÚ. V takomto prípade krajský stavebný úrad, ktorý koná o odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu, toto odvolacie konanie preruší a vyžiada si stanovisko k odvolaniu od KPÚ, ktorý ho vydal. Odvolanie spolu so stanoviskom KPÚ potom predloží na Pamiatkový úrad SR, ktorý záväzné stanovisko KPÚ potvrdí alebo zmení.
      Okrem záväzných stanovísk pre konania stavebného úradu, ktoré sú vydávané najčastejšie, KPÚ vydávajú záväzné stanoviská ku všetkým konaniam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom.
      Pri preskúmavaní záväzných stanovísk Pamiatkový úrad SR sleduje splnenie základných zásad správneho konania a posudzuje ich po právnej i vecnej stránke.
       
      Kde je možné získať doplňujúce finančné prostriedky na obnovu kultúrnych pamiatok?

      Okrem vlastných finančných prostriedkov môže vlastník kultúrnej pamiatky požiadať o príspevky:

       
      A    Zo štátneho rozpočtu

        z rozpočtu MK SR, prostriedky Štátneho fondu Obnovme si svoj dom, Ministerstvo kultúry SR Bratislava, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, www.culture.gov.sk

        z rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania, úver na vytvorenie samostatnej bytovej jednotky so samostatným vchodom


        B     Štrukturálne fondy – Regionálny operačný program

        Na obdobie 2007-2013 s tým, že realizácia končí v roku 2015. Na základe výzvy môžu vlastníci žiadať o nenávratné finančné prostriedky. Program garantuje MVaRR-SR a z priorít sa týka pamiatkového fondu Prioritná os č. 3  - Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a Infraštruktúra cestovného ruchu.


        Opatrenie č. 3.1. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov

        Oprávnené aktivity: 

        3.1.1 rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich pamäťových a fondových inštitúcii (knižnice, múzea a galérie). Objekt nemusí byť nehnuteľná národná kultúrna pamiatka (ďalej len nehnuteľná NKP).
        3.1.2 obnova nevyužívaných, resp. nevhodne využívaných stavebných objektov evidovaných v registri NhKP, vo vlastníctve verejného sektora.
        3.1.3 cieľ využitia: na kultúrno- spoločenské a osvetové účely v obciach identifikovaných ako tzv. póly rastu (zoznam obcí na 
        www.nsrr.sk).
        3.1.4 revitalizácia priľahlých historických parkov v areáli vyššie uvedených NhNKP.
        3.1.5 obstaranie vybavenia vrátane informačno-komunikačné technológie vybavenia.

         
        Opatrenie č. 3.2. Podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu

        Oprávnené aktivity:
        Opatrenie sa týka iba tých NhKP, ktoré sa využívajú v kultúrno- poznávacom turizme, nachádzajú sa na území stanovenom Novou stratégiou cestovného ruchu SR do roku 2013, sú definované ako územia s medzinárodným a národným významom a ako územia v regióne vyššej kategórie ako príslušný región (pozri
        www.economy.gov.sk)


        Podrobnejšie a aktuálne informácie -  www.ropka.sk.

        INTERREG IVC - program medzihraničnej spolupráce (jedine na propagáciu kultúrneho dedičstva). V 2. priorite Životné prostredie a prevencia voči rizikám je aj podtéma kultúrne dedičstvo a krajina. Garantom je MH SR,
        www.economy.gov.sk

        Oprávnené aktivity: Výmena skúseností v oblasti ochrany a podpory kultúrneho dedičstva a kultúry, podpora rizík a podpora kultúrnych hodnôt ako potenciál pre ekonomický rozvoj regiónov. Možno organizovať študijné návštevy, spoločné vzdelávania a školenia, výmena zamestnancov, štúdie, správy, analýzy, workshopy, semináre a šírenie informácií.
        Oprávnení prijímatelia: verejné orgány a orgány, ktoré sa spravujú verejným právom a sú to orgány zodpovedné za ochranu kultúrneho dedičstva a krajiny.


        Operačný program STREDNÁ EURÓPA ( Central Europe )
        obdoba INTERREG IVC. Vyžaduje spojenie regiónov, či miest troch krajín. (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, západná časť Ukrajiny, Slovinsko, Rakúsko, časť východného Nemecka a severného Talianska).
        V Priorite č. 4-Zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti miest a regiónov, Intervencia 4.3- Využívanie kultúrnych zdrojov k zvyšovaniu atraktivity miest a regiónov je možnosť čerpať finančné prostriedky. Program garantuje MŽP-SR.
        www.central2013.eu (v anglickom jazyku), http://www.minzp.sk/eu/moznosti-financovania-projektov/projekty-so-zahranicnou-pomocou/programove-obdobie-2007-2013-sf-kf/operacny-program-stredna-europa/
        Oprávnené aktivity: Spolupráca medzi krajinami a ich kultúrnymi inštitúciami, študijné návštevy, spoločné školenia, výmena pracovníkov, spoločné štúdie, semináre, workshopy, publikácie...
        Oprávnení prijímatelia: partnerstvá  národných, regionálnych a lokálnych inštitúcií zapojených krajín a ich oblastí, kultúrne skupiny a nadnárodné organizácie v oblasti kultúry.


        Operačný program  JUHOVÝCHODNÁ  EURÓPA
        Garantom projektu je MŽP a zapojené sú v ňom Albánsko, Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Macedónsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko(iba východné regióny), Srbsko a Čierna Hora, Slovensko, Slovinsko, Turecko(iba západné regióny) a Ukrajina(iba západné regióny).

        CEZHRANIČNÁ  SPOLUPRÁCA
        Sú samostatné programy spolupráce medzi Slovenskom a Českom, Slovenskom a Rakúskom, Slovenskom a Poľskom, Slovenskom a Maďarskom a tiež aj Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom a Ukrajinou. Garantom programu je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

        Operačný program cezhraničnej spolupráce SR- ČR 2007- 2013
        Prioritná os 1 Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce, oblasť podpory 1.5 Rozvoj cezhraničného turizmu umožňuje rekonštrukciu historických, kultúrnych, technických a prírodných objektov v prospech rozvoja turizmu. Gestorom je MVRR-SR

        Oprávnené aktivity: investičné náklady na rekonštrukciu historických objektov s cieľom ich turistického či kultúrneho využitia. Je teda možná rekonštrukcia historických, kultúrnych, technických a prírodných objektov v prospech rozvoja turizmu.

        Oprávnení prijímatelia: právnické osoby: štát, samospráva a nimi zriadené organizácie, obč. združenia, cirkev a pod.
        Podrobnejšie informácie:
        www.sk-cz.eu

        Iné prostriedky, ktoré prideľuje Úrad vlády SR

        NÓRSKY FINANČNÝ MECHANIZMUS (NFM)
        Úrad vlády SR, Bratislava, Nám. Slobody 1 tel.: 02/5729 5111.
        Do roku 2011 sa investuje v prioritnej časti Zachovanie európskeho kultúrneho ....
        Oprávnené aktivity: pozri
        www.eeagrants.sk  Doba realizácie : 30. 4. 2011
        Prijímatelia: malí a strední podnikatelia (do 250 zamestnancov a majú ročný obrat nepresahujúci 50 miliónov EURO ). Žiadať nemôže samospráva a ani nimi zriadené organizácie!

        ŠVAJČIARSKY FINANČNÝ  MECHANIZMUS
        V 1. programe: Bezpečnosť a stabilita reforiem v podprograme Iniciatívy regionálneho rozvoja v okrajových a znevýhodnených regiónoch umožňuje oprávnený projekt na mobilizáciu potenciálu cestovného ruchu, najmä ekoturistika, športy, kultúrne dedičstvo. Garantom je Úrad vlády-SR.
        www.sfm.vlada.gov.sk
        Oprávnení prijímatelia: predpokladá sa iba štátny a verejný sektor.


        C     Nadácie a fondy

        ktoré v spolupráci s domácimi a zahraničnými prispievateľmi podporujú formou grantov rozvoj v oblasti kultúry, umenia a architektúry, životného prostredia, ale aj rozvoj malého a stredného podnikania. Mnohé veľké firmy týmito aktivitami prostredníctvom zamestnaneckých projektov prispievajú k obnove kultúrneho dedičstva. U každej nadácie a fondu platia vlastné pravidlá a časové harmonogramy, ktoré je potrebné rešpektovať.

        T-Mobile Slovensko, a.s. realizuje časť svojich filantropických aktivít prostredníctvom zamestnaneckého grantového programu T-Mobile pomáha.

        Nadačný fond Tesco Stores SR, a.s. sa sústreďuje na zlepšovanie kvality života ľudí v mestách s Tesco obchodmi v súlade s Plánom zodpovedného susedstva.

        Nadácia VUB, podporuje zachovanie kultúrneho dedičstva prostredníctvom zamestnaneckých grantov a partnerských projektov.

        Nadácia Dexia banky Slovensko má okrem iného za cieľ rozvoj, ochranu a zachovanie duchovných a kultúrnych hodnôt.

        ČS OB finančná skupina realizuje zamestnanecký grantový program, okrem iného zameraný na svojpomocnú obnovu drobných kultúrnych a prírodných pamiatok


        D     Možnosti dotácií z rozpočtu samosprávnych krajov

        Nitriansky samosprávny kraj – možnosť požiadať o dotácie na základe VZN 3/2008 a VZN 2/2009 http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=3287
        Banskobystrický samosprávny kraj – VZN Č. 5/2007 na základe ktorého je možné žiadať o dotáciu
        Košický samosprávny kraj – VZN č. 3/2006 o poskytovaní dotácií
        Prešovský samosprávny kraj - VZN 5/2005, novelizované
        Žilinský samosprávny kraj -
        http://www.regionzilina.sk/showdoc.do?docid=9220
        Trnavský samosprávny kraj - z rozpočtu býva vyčlenený fond na pamiatky a pamätihodnosti
        Bratislavský samosprávny kraj -  VZN č. 24/2008
        http://www.region-bsk.sk/clanok/vzn-bsk-c-24-2008-468395.aspx


        E     PROGRAM EÚ „KULTÚRA“.

        Program „Kultúra“ je programom Európskej únie, v ktorom v rokoch 2007 – 2013 sa uvoľní 400 miliónov eur z rozpočtu únie aj na obnovu kultúrneho dedičstva.
        Podmienka je zmluva najmenej troch ( podprogram Projekty spolupráce) alebo šiestich štátov (podprogram Viacročné projekty spolupráce) prostredníctvom organizácii s právnou subjektivitou (aj súkromných), ktoré sú založené na neziskovej báze (múzea, galérie, nadácie...) a pôsobia aj v oblasti kultúry. Súkromné osoby nemôžu žiadať grant. 
        Finančná podpora nesmie presiahnuť 50 % rozpočtu na projekt a musí byť v rozpätí od 200 000 do 500 000 eur ročne. Na 50 % finančných zdrojov sa okrem žiadateľa môžu podieľať aj organizácie zo zahraničia, s ktorými sa dohodla spolupráca na projekte.

        Cieľom projektu musí byť kultúrna aktivita, napr. sprístupnenie objektu verejnosti a pod.
        Žiadosti sa podávajú k 1. októbru daného roka. V rámci Slovenska program „Kultúra“ garantuje
        http://www.pamiatky.sk/pamiatky/inc/editor/fck
        Kultúrny kontaktný bod pre Slovensko, ktorý okrem propagácie programu, poskytuje informácie, pomáha pri spracovaní projektov, má databázu možných zahraničných partnerov a pod.

        Divadelný ústav, Jakubovo námestie 12, 813 57 Bratislava
        Natália Cehláriková
        tel.  +421 2 5263 2871
        fax   +421 2 5263 2873
        , www.ccp.sk, www.programculture.cz

         
        EVIDENCIA, VYHLÁSENIE, ZRUŠENIE OCHRANY
        Chcem aby niečo bolo vyhlásené za pamiatku, ako mám postupovať?
        Podnet na vyhlásenie veci za NKP (t.j. na zápis do ÚZPF) môže podať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Podnet sa zasiela písomne na PÚ SR, alebo na príslušný KPÚ, ktorý potom podnet postúpi na PÚ SR. Podnet musí obsahovať identifikačné údaje (názov veci, adresa alebo umiestnenie, podľa možnosti v prípade nehnuteľnosti aj parcelné číslo, príp. ďalšie identifikačné údaje, ktoré má podávateľ k dispozícii) a zdôvodnenie, prečo sa podnet podáva. PÚ SR podnet posúdi a výsledok oznámi podávateľovi, ak sa podnet zamietne, alebo ak tento nie je účastníkom konania v prípade, že sa podnet vyhodnotí ako opodstatnený a začne sa správne konanie o vyhlásení veci za NKP. Správne konanie prebieha podľa zákona 71/1969 o správnom konaní (správny poriadok). Vyhlásenie veci za NKP nie je podmienené súhlasom vlastníka, vlastník však má všetky právne možnosti, ktoré mu poskytuje správny poriadok.
        Kedy môže dôjsť k zrušeniu vyhlásenia kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia?
        K zrušeniu ochrany môže prísť po strate pamiatkových hodnôt alebo vo verejnom záujme. O zrušení ochrany v prípade kultúrnej pamiatky rozhoduje PÚ SR, v prípade pamiatkového územia Ministerstvo kultúry (pamiatková zóna) alebo Vláda SR (pamiatková rezervácia).
        Ako postupovať pri snahe o vyňatie NKP z ÚZPF?
        Podnet na zrušenie ochrany NKP (t.j. na vyňatie z ÚZPF) môže podať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Podnet sa zasiela písomne na PÚ SR Bratislava, alebo na príslušný KPÚ, ktorý potom podnet postúpi na PÚ SR. Podnet musí obsahovať presné identifikačné údaje (názov pamiatky, adresa alebo umiestnenie, podľa možnosti aj číslo ústredného zoznamu a v prípade nehnuteľnosti parcelné číslo, príp. ďalšie identifikačné údaje, ktoré má podávateľ k dispozícii) a zdôvodnenie, prečo sa podnet podáva. PÚ SR podnet posúdi a výsledok oznámi podávateľovi, ak sa podnet zamietne, alebo ak tento nie je účastníkom konania v prípade, že sa podnet vyhodnotí ako opodstatnený a začne sa správne konanie o zrušení ochrany NKP. Správne konanie prebieha rovnako ako pri vyhlasovaní NKP podľa zákona 71/1969 o správnom konaní (správny poriadok) (zákon 71/1969) Zrušenie ochrany vo verejnom záujme alebo pri strate pamiatkových hodnôt nie je podmienené súhlasom vlastníka NKP.
        Rovnaký postup platí pri podnete na zrušenie ochrany časti NKP (objektu alebo predmetu).
        Nevyhovujúci, zlý stav pamiatky nie je dôvodom pre zrušenie ochrany.
         
        VLASTNÍCTVO, KÚPA, PREDAJ, VÝVOZ, PREMIESTNENIE
        Je možné mimo územia SR vyviezť vec, ktorá nie je pamiatka, ale má kultúrnu hodnotu?
        Áno, predmet kultúrnej hodnoty je možné vyviezť dočasne i trvalo mimo územia SR, ale len po splnení podmienok daných zákonom č. 207/2009 o podmienkach vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.
        Trvalo vyviezť predmet kultúrnej hodnoty sa dá len so súhlasom Ministerstva kultúry SR a po vyjadrení sa Komisie na ochranu kultúrneho dedičstva, ktorá je poradným orgánom ministra kultúry. O povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty žiada vlastník alebo ním splnomocnená osoba Ministerstvo kultúry SR, najneskôr však 30 dní pred uskutočnením vývozu. Súčasťou žiadosti o povolenie je znalecký posudok o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. Formulár žiadosti o povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty je prístupný na internetovej stránke Ministerstva kultúry SR
        Ako postupovať, keď chcem premiestniť kultúrnu pamiatku?
        Premiestnenie kultúrnej pamiatky upravuje § 24 pamiatkového zákona. Hnuteľnú aj nehnuteľnú kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia KPÚ.
        Rozhodnutie KPÚ sa nevyžaduje pri dočasnom premiestnení hnuteľnej pamiatky, na ktoré nie je potrebná odborná demontáž (napr. dočasné prenesenie kalicha z farského kostola do filiálneho, dočasné umiestnenie voľne stojacej sochy na oltár a pod.) Vlastník si však musí vyžiadať rozhodnutie KPÚ  v prípade dočasného premiestnenia hnuteľnej pamiatky, ktoré si vyžaduje odbornú demontáž (napr. premiestnenie oltára do ateliéru za účelom reštaurovania).
        V prípade trvalého premiestnenia hnuteľnej pamiatky z verejne prístupného miesta a v prípade premiestnenia nehnuteľnej pamiatky vyžaduje zákon od KPÚ prerokovanie, resp. vyjadrenie obce.
        Rozhodnutie o premiestnení si od KPÚ vyžiada vlastník, resp. jeho oprávnený zástupca.
        V žiadosti o premiestnenie kultúrnej pamiatky (ďalej iba „pamiatka“) je potrebné uviesť:
        • základné údaje o pamiatke;
        • či ide o dočasné alebo trvalé premiestnenie, v prípade dočasného premiestnenia termín, dokedy má byť pamiatka premiestnená;
        • či ide o premiestnenie celej pamiatky alebo iba jej súčasti, ak súčasti, tak ktorej;
        • presný adresný údaj súčasného aj budúceho umiestnenia, pri nehnuteľnej pamiatke vrátane parcelných čísiel; v prípade, že sa pamiatka má premiestniť za účelom reštaurovania do ateliéru, presný adresný údaj ateliéru;
        • údaje o osobe, ktorá bude za pamiatku v čase jej premiestnenia zodpovedať (reštaurátor, správca objektu, kde bude pamiatka uložená a pod.).
        K žiadosti treba priložiť:

        • doklady potvrdzujúce oprávnenie žiadateľa s pamiatkou nakladať (list vlastníctva, v prípade zastupujúceho žiadateľa splnomocnenie vlastníka; pokiaľ list vlastníctva nie je založený /stáva sa to napr. pri exteriérových sochárskych dielach/, je potrebné priložiť overené čestné vyhlásenie žiadateľa /resp. štatutárneho zástupcu/ o vlastníctve pamiatky a oprávnení s ňou nakladať); v prípade hnuteľných pamiatok, pokiaľ sa vyskytnú nejasnosti alebo pochybnosti o vlastníctve, KPÚ si vyžiada aj doklad o vlastníctve objektu, v ktorom je hnuteľná pamiatka uložená;
        • pri nehnuteľných pamiatkach kópiu katastrálnej mapy s vyznačením miesta súčasného umiestnenia pamiatky a v prípade premiestnenia v exteriéri aj s vyznačením miesta plánovaného umiestnenia.
        Ak vlastník zistí, že z objektívnych dôvodov nie je možné dodržať termín dočasného premiestnenia, že je nutné zmeniť miesto umiestnenia, resp. pri ďalších podobných zmenách je povinný vyžiadať si nové rozhodnutie KPÚ.
        Povinnosti vlastníka pri predaji a kúpe kultúrnej pamiatky.

        Pri predaji kultúrnej pamiatky musí vlastník rešpektovať predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky
        (v zmysle § 23), to znamená, že ak zamýšľa predať kultúrnu pamiatku, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu, zastúpenému ministerstvom (čiže písomne Ministerstvu kultúry SR). Ak štát ponuku prijme, je ministerstvom určená štátna organizácia povinná do 90 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu, ak nie je dohodnuté inak. Ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, to znamená, ak vlastník v tejto lehote nedostane odpoveď alebo dostane zamietavú odpoveď predkupné právo zaniká.
        Predať kultúrnu pamiatku do zahraničia nie je možné.


        Oznamovacia povinnosť:
        V zmysle § 28 ods. 2 c) je povinnosťou vlastníka oznámiť zmluvnej strane v prípade prevodu vlastníctva (predaj, darovanie a pod.) že vec, ktorá je predmetom prevodu, je kultúrnou pamiatkou a vzťahuje sa na ňu režim ochrany podľa zákona.
        Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný oznámiť KPÚ a obci najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky. Aj keď to pamiatkový zákon ako povinnosť priamo neukladá, je vhodné túto zmenu nahlásiť aj PÚ SR Bratislava, oddeleniu Ústredného zoznamu, keďže tam sú kultúrne pamiatky v Ústrednom zozname pamiatkového fondu centrálne evidované.


        Ak vzniká pochybnosť, či vec je pamiatkou, je potrebné si túto skutočnosť overiť na PÚSR alebo KPÚ. Pokiaľ nie je vyznačená ťarcha alebo kód ochrany z tohto titulu v liste vlastníctva k nehnuteľnosti, neznamená to automaticky, že nehnuteľnosť nie je kultúrnou pamiatkou, alebo sa nenachádza v chránenom území alebo ochrannom pásme. Je preto vždy vhodné, keď si nadobúdateľ veci overí túto skutočnosť, aby sa predišlo nepotrebným komplikáciám a problémom.

        Kedy je možné vyvlastniť kultúrnu pamiatku?
        Vyvlastnenie je legálny, ale krajný spôsob získania vlastníctva. V prípade, že je ohrozené zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže KPÚ podať podnet príslušnému stavebnému úradu na začatie vyvlastňovacieho konania (§ 43a ods. 1 pamiatkového zákona) vo verejnom záujme. Vyvlastňovacie konanie je bližšie upravené v stavebnom zákone v štvrtej časti nazvanej „Vyvlastnenie“ (§ 108 až 116). Návrh na vyvlastnenie má obsahovať označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Treba si však uvedomiť, že s vlastníctvom sú spojené aj určité záväzky, ktoré sa musia rešpektovať a samozrejme dodržiavať. Niektoré z nich sú ustanovené priamo v základnom zákone štátu, v Ústave SR. Predovšetkým nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že výkonom vlastníckeho práva sa nesmie poškodzovať ľudské zdravie, príroda, kultúrne pamiatky a životné prostredie. V prípade potrebnosti určitých zásahov je tu možnosť len do miery ustanovenej zákonom. Vyvlastnenie je možné iba vtedy, keď sú splnené (súčasne) nasledovné ústavné podmienky:
        a) vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere
        b) vo verejnom záujme
        c) len na základe zákona
        d) a za primeranú náhradu.
         
        Prečo mi kataster dal na list vlastníctva plombu a tvrdí, že je to z podnetu Pamiatkového úradu?
        Pamiatkovému úradu SR vyplýva z § 19 zákona povinnosť v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje územie za pamiatkovú rezerváciu, pamiatkovú zónu alebo ochranné pásmo, zaslať potrebné údaje katastrálnemu úradu. Zaznačenie chránenej skutočnosti do listu vlastníctva (do súboru popisných informácií kódom druhu chránenej nehnuteľnosti) a do súboru geodetických informácií obvodom označeným mapovou značkou hranice chránenej nehnuteľnosti (§26b Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) slúži zároveň ako informácia pre vlastníkov najmä pri zmenách vlastníctva. Povinnosť je ustanovená na základe § 6 ods. 1 písm. e), pretože v katastri sa evidujú chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky. Spôsob, akým realizuje katastrálny úrad zápis vyplýva z §36 a Pamiatkový úrad SR ho neovplyvňuje.
         
        Aké sú možnosti vývozu hnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky mimo územia SR?
        Kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť nie je možné trvalo vyviezť z územia Slovenskej republiky. Možný je iba jej dočasný vývoz na základe povolenia Ministerstva kultúry SR po predchádzajúcom vyjadrení pamiatkového úradu, najdlhšie na tri roky (najčastejšie ide o dôvod reštaurovania alebo vystavovania). Ministerstvo môže vydanie povolenia viazať na určité podmienky (napr. poistná zmluva). Žiadosť o dočasný vývoz kultúrnej pamiatky predkladá žiadateľ na predpísanom tlačive (tlačivo je možné získať na stránke ministerstva kultúry alebo priamo na ministerstve, prípadne ho môže vlastníkovi poskytnúť príslušný KPÚ). Vlastník je povinný bezodkladne oznámiť vrátenie kultúrnej pamiatky na územie SR pamiatkovému úradu, ktorý overí zhodu vrátenej kultúrnej pamiatky s pamiatkou vyvezenou a posúdi jej celkový stav (pamiatkový zákon, § 25, ods. 1 – 6).
        Ako zistím či je moje vlastníctvo pamiatka?
        V prípade nehnuteľnosti je možné základnú informáciu nájsť na webovej stránke PÚ SR link na príslušnú položku stránky www.pamiatky.sk alebo je možné informovať sa na príslušnom KPÚ. Kód, vyznačujúci ochranu NKP (číslo 201) by mal byť uvedený aj na liste vlastníctva, nie je to však pravidlom, takže na list vlastníctva sa nemožno spoliehať.
        Právne relevantné a použiteľné je iba písomné potvrdenie PÚ SR Bratislava, ktoré je možné obdržať na základe žiadosti. Žiadosť sa podáva písomne na Odbor štátneho informačného systému PÚ SR Bratislava. Obsahovať má údaje o žiadateľovi a identifikačné údaje o veci, o ktorej sa žiadateľ informuje. So žiadosťou možno prísť aj osobne v stránkových hodinách PÚ SR, väčšinou je možné ju vybaviť aj na počkanie.
        V prípade hnuteľnej veci nie je možné dopytovanú skutočnosť zistiť ani na webovej stránke PÚ SR (kvôli ochrane utajovaných skutočností) ani na liste vlastníctva. Preto je možné informáciu získať iba priamo na PÚ SR, obdobne ako pri nehnuteľnostiach. Okrem základných identifikačných údajov je väčšinou vhodné predložiť aj fotografiu predmetnej veci, najmä v prípadoch, keď by mohlo prísť k omylu (napr. pri výskyte viacerých vecí rovnakého typu v tej istej lokalite).
         
        RÔZNE
        Čo je nehnuteľnosť v pamiatkovom území (platí tu vyhláška ku katastrálnemu zákonu o určení druhov nehnuteľností)?
        Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu. V pamiatkovom území, čiže v pamiatkovej rezervácii alebo pamiatkovej zóne sa nachádzajú dva druhy chránených nehnuteľností – národné kultúrne pamiatky a nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Rozdeľovanie nehnuteľností podľa iných právnych noriem je z hľadiska uplatňovania pamiatkového zákona irelevantné.
         
        Čo je prostredie kultúrnej pamiatky v zmysle § 27 pamiatkového zákona? Môže ho zadefinovať KPÚ vo vzťahu ku konkrétnej pamiatke?
        Pamiatkové hodnoty nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky spoluvytvára prostredie, v ktorom sa pamiatka nachádza (§ 27). Vzhľad a zmeny prostredia môžu pamiatkové hodnoty ovplyvniť pozitívne, prípadne ich zvýrazniť, ale môžu ich aj poškodiť, prípadne úplne znehodnotiť. Za prostredie, ktoré nie je v zákone definované, treba považovať bezprostredné okolie pamiatky. To je v každom individuálnom prípade rôzne a závisí od situovania pamiatky a vzájomného vzťahu najmä s okolitými nehnuteľnosťami a od definovania pamiatkových hodnôt pamiatky. Často za minimálny rozsah prostredia kultúrnej pamiatky možno považovať parcelu, na ktorej je nehnuteľná pamiatka situovaná. Pamiatkové hodnoty niektorých pamiatok, najmä výrazných historických krajinných dominánt však môžu súvisieť s pomerne rozsiahlym priľahlým územím. Pri posudzovaní jednotlivých situácií definovania konkrétneho prostredia kultúrnej pamiatky musí krajský pamiatkový úrad použiť inštitút správnej úvahy v zmysle Zákona o správnom konaní.
         
        Aké sú lehoty na rozhodovanie KPÚ o veci?
        KPÚ ako štátny orgán sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý je všeobecným procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu štátnej správy kde sú stanovené lehoty aj na rozhodovanie.
         
        Ako mám postupovať, keď som svedkom poškodzovania a ničenia pamiatkového fondu?
        Ochrana kultúrneho dedičstva a jeho súčasti, pamiatkového fondu je zakotvená v Ústave SR (článok 44). Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok (§ 27 zákona o ochrane pam. fondu) a základnú ochranu pamiatkových území podľa (§ 29 zákona o ochrane pam. fondu) a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk. Poškodzovanie a ničenie kultúrnej pamiatky, archeologických lokalít, nálezov a nálezísk, ale i pamiatkového územia, keďže môže dochádzať ku škode veľkého rozsahu, môže napĺňať až skutkovú podstatu trestného činu (§ 248 Zneužívanie vlastníctva). Podozrenie, že dochádza k takýmto činom je možné oznámiť na KPÚ, PÚSR, MKSR, alebo na obec, do pôsobnosti ktorej patrí dané územie. Pri podozrení z napĺňania skutkovej podstaty trestného činu je treba bezodkladne volať číslo (158)
         
        Problematika zoznamov pamätihodností obce.
        Pamätihodnosť obce je kategória, o ktorej hovorí pamiatkový zákon (§ 14, ods.4). V jej rámci môžu prostredníctvom samospráv občania priamo a operatívne vplývať na záchranu a ochranu predmetov, objektov, území a pod. o ktorých sú presvedčení, že majú zostať zachované. Prvým úkonom, ktorým môže obec alebo občan prejaviť svoj kultúrny vzťah k veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej, ale aj ku kultúrno-prírodnej či nehmotnej, ktorá sa viaže k histórii a vývoju obce je, aby na pôde obecného zastupiteľstva inicioval konštituovanie Zoznamu pamätihodností obce. Do tohto Zoznamu môže obec naraz aj postupne s časovým odstupom zapisovať /evidovať/ veci, ku ktorým majú občania a obec vzťah. Tento vzťah môže byť založený aj na stave poznania, pretože nie všetko, čo my dnes považujeme za pamiatku sa aj v minulosti za pamiatku považovalo a opačne. Zoznam pamätihodností obce by mal byť živým dokumentom. Druhým dôležitým aktom je, aby obecné zastupiteľstvo v nadväznosti na uznesenie o Zozname pamätihodností obce prijalo aj Všeobecné záväzné nariadenie o pamätihodnostiach obce. V tomto nariadení obce môže definovať aj spôsoby nakladania s vecami zapísanými v Zozname. Obec má právo vyhradiť si zásadu, že ak by sa malo zasiahnuť do niektorej z týchto vecí, má sa k zámeru vyjadriť obecné zastupiteľstvo. To znamená napr.: ak nastane situácia, že napr. budovu fary (v ktorej pôsobila pre obec významná osobnosť, alebo sa tu udiala kultúrno-historická okolnosť na ktorej zachovaní má obec záujem) kúpil pred nedávnom investor, ktorý požiadal stavebný úrad o búracie povolenie, pretože na mieste fary chce postaviť rodinný dom, môže starosta, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom stavebného úradu, požiadať obecné zastupiteľstvo o stanovisko, aby sa formou uznesenia obecného zastupiteľstva vyjadrilo k zámeru investora. Obec môže v takomto prípade počítať so súčinnosťou krajského pamiatkového úradu aj preto, že tento orgán špecializovanej štátnej správy má k dispozícii Zoznam pamätihodností obce. (Obec má povinnosť Zoznam, v ktorom sú nehnuteľné veci predložiť aj stavebnému úradu). Zoznam pamätihodností obce spolu s VZN o pamätihodnostiach obce môže obec považovať, resp. deklarovať ako svoj program ochrany kultúrneho a historického dedičstva, ktorý môže byť podkladom v procese prípravy a realizácie územnoplánovacej dokumentácie obce.

         
        Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

        Pondelok
        8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

        Streda
        8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

        Podateľňa:
        každý pracovný deň
        8:00 - 15:00

        Archív:
        Pondelok až štvrtok
        8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
        8:00 - 12:00

        Knižnica:
        Pondelok až štvrtok
        8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
        8:30 - 12:00