SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Záchranný archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku

zverejnené: 20. júna 2022
aktualizované: 20. júna 2022

Od 2. marca 2022 prebieha v Kežmarku záchranný archeologický výskum v súvislosti s rekonštrukciou SOŠ agropotravinárskej a technickej na ul. Kušnierska brána, sídliacej v objekte bývalej Štátnej ľudovej školy. Jej výstavba začala v roku 1912 v priestore asanovaného mestského opevnenia.
 
Mestské múry sa prvýkrát spomínajú v roku 1368. Počiatky výstavby opevnenia sa kladú do 14. storočia. V základe pozostávalo z hlavného hradbového múra, parkanu a priekopy, ktorá mala vnútorný (eskarpu, resp. parkanový múr) aj vonkajší múr (kontraeskarpu). Podľa vizitácie z roku 1603 sa kontraeskarpa nenachádzala na všetkých stranách mesta. Z 1. polovice 16. storočia pochádzajú viaceré zmienky o výstavbe nových pevnostných prvkov a vylepšení jestvujúceho opevnenia. No  na  konci 17. storočia už  jeho viaceré časti potrebovali opravu a parkan bol už prakticky zbúraný.
 
Do mesta sa vstupovalo troma bránami (Vyšná, Nižná a Kušnierska). Pravdepodobne až po polovici 17. storočia sa začala používať štvrtá – tzv. Nová brána, ktorá bola prerazená v Hrubej veži smerom na trojmostie cez rieku Poprad.
 
Tri staršie mestské brány boli chránené barbakanmi. Ich výstavba mohla byť realizovaná okolo polovice 16. storočia. S tým súvisel aj vznik druhej priekopy opevnenia, ktorá sa podľa opisu z roku 1603 nachádzala v priestore od Vyšnej po Kušniersku bránu a od Nižnej po Vyšnú bránu. Táto druhá vonkajšia priekopa uzatvárala systém opevnenia, ktorého šírka takto mohla dosiahnuť 40 m.
 
Kušnierska brána pozostávala z vežovitého objektu s obdĺžnikovým pôdorysom vstavaného do hlavného hradobného múru a barbakanu v podobe okrúhleho rondelu spojeného s vežovitou stavbou úzkou šijou tvorenou oproti sebe stojacimi múrmi. Úzka múrmi chránená spojovacia šija viedla ponad prvú hradnú priekopu. Barbakan bol chránený druhou vonkajšou priekopou, ponad ktorú viedol pravdepodobne padací most.
 
Zdá sa, že Kušnierska brána nebola kontinuálne využívaná. V opise mestského opevnenia z roku 1603 sa opisuje ako: „Veža zvaná Szewch kapu (kapu - maď. brána), pod ktorou bola v minulosti brána, je už zastavaná.“ V rokoch 1692 a 1693 sa uvádza, že Kušnierska brána je rozštiepená, na niekoľkých miestach ako zvonka, aj zvnútra zhora až dole rozčesnutá puklinou a uvoľnená od hradieb z oboch strán a je potrebná jej renovácia. Uvažovalo sa síce o jej oprave, no napokon bola na príkaz magistrátu najskôr spolovice a neskôr úplne rozobratá (v roku 1912, resp. bezprostredne predtým, v súvislosti s výstavbou školy).
 
Výkopové práce v mieste, kde sa na Kušniersku bránu na severnej strane napájalo pokračovanie západnej línie mestských hradieb, umožnili čiastkovo zachytiť priebeh opevnenia na ploche s rozsahom 70 x 40 m. Na viacerých miestach, aj keď v obmedzenom plošnom rozsahu, sa podarilo zachytiť časti jednotlivých objektov opevnenia (hlavný hradbový múr, parkanový múr, vonkajší múr priekopy, časť barbakanu a vnútorný okraj priekopy chrániacej barbakan). Severne od Kušnierskej brány sa vo vzdialenosti 20 siah (cca 37 m) na hlavný hradbový múr napájala tzv. Malá veža (resp. Murárska vežička), ktorej polohu a rozmery sa taktiež podarilo overiť výskumom. Šírka veže dosahovala 8 m, jej dĺžka 4,6 m. Mala mohutný, 2,90 m hrubý múr.
 
Vzdialenosť hlavného a parkanového múra sa na území stavby pohybuje medzi 7 - 10 m. Šírka parkanového aj vonkajšieho múra priekopy varíruje medzi 0,80 a 0,90 m, pričom ich vzdialenosť (a zároveň šírka vnútornej priekopy) predstavovala 10 – 11 m. Múr barbakanu (hr. 2,2 m) bol odkrytý v dĺžke 12 m, pričom bol pristavaný k vonkajšiemu múru priekopy. Jeho juhozápadný okraj zasahoval do vonkajšej priekopy.
 
V súvislosti s odkrytými architektúrami neboli zachytené pôvodné sídliskové vrstvy, ktoré by umožnili datovať murivá na základe hnuteľných nálezov. Na základe písomných prameňov možno vysloviť predpoklad, že hlavný múr a bašta mestského opevnenia vznikli súčasne v priebehu 14. storočia, rovnako ako veža Kušnierskej brány. Pred hlavným múrom sa nachádzal vo vzdialenosti do 10 m parkanový múr, ktorý bol murovaným pažením vnútornej steny prvej priekopy, pričom jeho výstavbu predpokladáme najneskôr v 15. storočí. Pravdepodobne až v priebehu 16. storočia (niekedy po polovici) došlo k výstavbe barbakanu a vyhĺbeniu vonkajšej priekopy, ktorá však podľa opisov končila v tomto úseku opevnenia.

Text: Mgr. Marta Kučerová, Múzeum v Kežmarku

Literatúra a archívne pramene:
BARÁTHOVÁ, N.: Opevnenie mesta Kežmarku. Vlastivedný časopis 23, 1974, s. 131 – 134.
BARÁTHOVÁ, N. et. al: Život v Kežmarku v 13. až 20. storočí. Kežmarok 2014.
BOHUŠ, G.: Historisch-geographische Beschreibung des in Oberungarn berühmtesten Zipser Landes. Kežmarok 1919.
GENERSICH, Ch.: Merkwůrdigkeiten der königlichen Freystadt Kesmark I., Levoča 1804.
SUCHÝ, M.: Významné pramene k problematike stavebného vývinu východoslovenských miest zo začiatku 17. storočia. In: Nové obzory 16, 1974, 54 - 58.
ŠOA Poprad AMK Pap. 828/28.4.1693.
 
Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku
 
Bývalá Štátna ľudová škola v Kežmarku, zvaná aj Červená škola, bola postavená v rokoch 1912-1913 v priestore pôvodného mestského opevnenia podľa projektu architekta Ľudovíta Dvoráčka. Absencia viacerých architektonických prvkov (segmentové záklenky a šikmé ostenia dverných otvorov, vežičky schodiskových rizalitov) v severnej časti západného krídla naznačuje, že objekt mohol byť postavený v dvoch etapách. V prvej etape (1912-1913) bola pravdepodobne postavená osovo symetrická budova s dvoma krídlami v tvare „L“ s dvoma schodiskovými rizalitmi, pričom západná časť západného krídla bola podpivničená a boli v nej sklady uhlia. Druhá etapa nasledovala pravdepodobne krátko po prvej, pretože na fasádach sa objavujú totožné slohové prvky a hmotovo-priestorové riešenie. Dnes v objekte sídli Stredná odborná škola agropotravinárska a technická.
 
Škola bola prvotne zapísaná ako pamiatka histórie, v spojitosti s 2. čsl. paradesantnou brigádou, ktorej príslušníci boli v škole ubytovaní. Aktualizáciou pamiatkových hodnôt bola v roku 2012 objektová skladba 100-ročného školského areálu rozšírená o ďalšie pamiatkové objekty – Úprava sadovnícka a Oplotenie.
 
Koncom februára tohto roku bola začatá obnova a adaptácia školy, obnova školského areálu, oplotenia a výstavba konferenčného centra. Z dôvodu plánovaných stavebných výkopových prác v historicky osídlenom území, bol Krajským pamiatkovým úradom Prešov nariadený archeologický výskum, ktorý priniesol úžasné poznatky o priebehu a výstavbe mestského opevnenia Kežmarku. Predbežné výsledky archeologického výskumu pozitívnym spôsobom zasiahli do pokračujúcej obnovy školského areálu a stanú sa tak podkladom pre zmenu funkčného využitia areálu školy a v neposlednom rade aj k zatraktívneniu aktívnych a oddychových zón.     

Text:
Ing. arch. Iveta Bujnová, KPÚ Prešov
 

Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku Archeologický výskum v priestore Kušnierskej brány v Kežmarku
Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu