SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Aktuality KPU Prešov

22. februára 2017

Hotel Lomnica, Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica

Naprieč celým Slovenskom sme koncom roka 2016 stretávali veľkoplošné boillboardy „Prvá dáma Tatier sa vracia“. A doslova ako Fényx po takmer štvrťstoročnej odmlke prijal slávny Hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici 29. decembra 2016 opäť svojich „prvých“ hostí.

Hotel pod názvom Tátra Lomnicz száloda začala stavať v roku 1893, ako jednu z prvých budov v Lomnici, vtedajšia Spišská úverová banka v Levoči a otvorený bol koncom jari roku 1894. Trojpodlažnú hrazdenú stavbu s prvkami eklektizmu projektoval známy spišskosobotský architekt Gedeon Majunke. Architektúra pozostávala z dvoch hmôt – z hlavnej ubytovaco-stravovacej a technického zázemia. V hoteli bolo 28 izieb, reštaurácia a kaviareň pre 300 osôb a zároveň priestory kancelárie kúpeľného riaditeľstva a poštový úrad Tatra. Pred severnou fasádou hotela bola vytvorená krytá terasa, prístupná dvojicou priamych schodísk, opretých k vystupujúcej polkruhovej hmote, ktorá sa opakovala aj pri východnej fasáde. V období okolo roku 1905 prebehla prestavba terasy, pravdepodobne podľa projektu Quida Hoepfnera, pri ktorej bola rozšírená severným a východným smerom, pričom obidve časti boli vzájomne prepojené. Pôvodná presklená hrazdená konštrukcia terasy bola odstránená a nahradená vzdušnejším dreveným zábradlím a v letnom období ju prekrývala plátenná markíza uchytená na subtílnej kovovej konštrukcii so secesnou výzdobou. V roku 1937 bolo subtílne secesné zábradlie terasy nahradené masívnym betónovým zábradlím s drevenou výplňou a priestory pod terasou boli prestavané na obchodné prevádzky. V 60.-70.-tych rokoch 20. storočia bola zrealizovaná modernizácia hotela, ktorá sa dotkla najmä interiéru a vymenená bola väčšina výplní okenných a dverných otvorov. Prevádzka hotela skončila v roku 1997. V roku 2003 bol novým vlastníkom objektu predložený zámer obnovy hotela, ktorý bol cez prípravné a projektové dokumentácie obnovy rozpracovaný a schválený v roku 2005 na úrovni projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Napriek platnému stavebnému povoleniu vtedajší vlastník hotela s jeho obnovou nezačal.

Až od roku 2014, kedy Hotel Lomnica získava nový vlastník, začína sa skutočná obnova nesporne už vtedy chátrajúceho objektu. Zámerom nového vlastníka bola obnova pôvodného funkčného využitia hotela – ubytovacieho zariadenia s ubytovacími jednotkami, reštauráciou, kaviarňou, ale aj novými doplnkovými funkciami – kongresovými priestormi, wellnessom a multifunkčnými spoločenskými priestormi. Podkladom pre vypracovanie novej projektovej dokumentácie obnovy zostávali aj naďalej spracované prípravné dokumentácie v rokoch 2003 – 2004 (pamiatkový výskum, posúdenie stavu všetkých drevených prvkov), z dôvodu výrazného zhoršeného stavebno-technického stavu niektorých nosných konštrukcií bolo nevyhnutné spracovať aktuálny statický posudok s návrhom sanácie poškodených nosných konštrukcií.

Z hľadiska ochrany pamiatkového fondu boli jednoznačne stanovené podmienky obnovy Hotela Lomnica. To, čo vyvolalo aj medzi nami pamiatkarmi hlbšiu diskusiu, bola prístavba k hotelu.

„Architektonický výraz prístavby s priznaním súčasnej doby vzniku ale s ohľadom na historickú stavbu hotela“ bol orieškom nielen pre architekta, ale aj pre nás pamiatkarov. Od začiatku bolo nespochybniteľné, že novostavba k hotelu nebude prijatá všetkými kladne. Architektonická tvorba je umením, ktoré každý z nás vníma rôzne.

Vlastníkom stanovený termín otvorenia hotela neumožnil ukončiť všetky stavebné práce hotela v zmysle projektovej dokumentácie obnovy. Najvážnejším nedostatkom je nezrealizovanie farebného riešenia fasád hotela podľa dochovanej historickej farebnosti, zistenej aj sondážnym prieskumom. Vlastník si je vedomý, že všetky nedostatky obnovy hotela musí odstrániť do konca mája roku 2017.

Hotel pred obnovou Hotel pred obnovou Hotel pred obnovou Hotel po obnove Hotel po obnove Hotel po obnove Hotel po obnove  

 

Kežmarok, obnova zvona „Campana Maxima“ z r. 1525 zo zvonice

Zvon „Campana Maxima“ z Kežmarku patrí k najvýznamnejším a najväčším zachovaným pamiatkam zvonolejárstva na Slovensku z obdobia prelomu stredoveku a novoveku. Uliaty bol v roku 1525 a váži 4.300 kg. Je to jediný zachovaný historický zvon z kolekcie zvonov na kežmarskej zvonici. Dva menšie zvony z rokov 1982 a 1983 boli uliate v ditrichovskej dielni v Brodku u Přerova. Zvon „Campana Maxima“ je inštalovaný v prostrednom poli trojpriestorovej zvonovej stolice zvonice. Zavesený je na historickej drevenej hlave prostredníctvom šesťramennej koruny. Na hornom okraji plášťa sa medzi plastickými linkami nachádza kolopis:

RD * FUSA * SUM * ?V?I * APOS?UIT ?? URUS * ANNO * A CHRISTO * NATO * MDXXV * IN *USUM * CIVITATIS *

Pod nápisom, na hladkom plášti zvona, je reliéfne zobrazený erb mesta Kežmarok a pod ním menšia postava (Boha Otca?); na opačnej strane sa nachádza reliéf Panny Márie s Ježiškom. Železné ploché kované srdce je v spodnej časti rozšírené do kotvy. Zvuk při zvonení však nebol čistý, pretože na úderovom venci sa nachádzali dve trhliny - na jednej strane cca 20 cm a na druhej cca 12 cm dlhá. Zvon patrí medzi hodnotné predmety zvonolejárskeho umeleckého remesla z obdobia renesancie na Spiši. Pre svoje výrazné pamiatkové hodnoty bol zvon vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
     
Zvon bol až do súčasnosti pravidelne využívaný na zvonenie. Praskliny na jeho plášti však predstavovali potenciálne ohrozenie. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kežmarok sa z tohto dôvodu podujala realizovať zámer sanácie prasklín zvona ich zvarením. Pre realizáciu zámeru si vybrala renovovanú a kvalifikovanú spoločnosť GlockensSchwei?werk Lachenmeyer GmbH & Co.KG v Nördlingene v Bavorsku v Spolkovej republike Nemecko. Na základe žiadosti farnosti vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov k obnove NKP rozhodnutie, v ktorom určil podmienky obnovy samotného zvona a následne, po jeho zvesení a odstrojení, rozhodol aj o podmienkach obnovy jeho príslušenstva.
     
Zvon je osadený v solitérnej stavbe zvonice, situovanej v ohradenom priestore areálu rímskokatolíckeho Kostola sv. Kríža v Kežmarku. Renesančná zvonica bola dostavaná v roku 1591 (podľa dostupných prameňov bola v roku 1586 stavebne dokončená, do roku 1591 je datované ukončenie jej sgrafitovej výzdoby). Masívna hranolovitá, kamenná zvonica takmer na štvorcovom pôdoryse, má dve nadzemné podlažia a polozapustené podzemné podlažie pod celým pôdorysom. Ukončená je štítkovou atikou, horná polovica stavby je vysadená na rímse s konzolkovým oblúčkovým vlysom. Jediný vstup do zvonice je na východnej fasádnej strane vonkajším jednoramenným priamym schodiskom. Na fasádach s bohatou sgrafitovou výzdobou sú na všetkých stranách zvonice dvoj a trojosové združené zvukové okná. Sgrafitová výzdoba fasád bola obnovovaná v roku 1921, 1954, v rokoch 1963-64 a naposledy v roku 1999.
    
Keďže oprava zvona mala byť realizovaná v špecializovanom pracovisku firmy Lachenmeyer v Nördlingene v Nemecku, vyvstala požiadavka demontáže zvona z objektu zvonice. Na základe rokovaní bol prijatý najšetrnejší spôsob stavebných úprav zvonice aj s ohľadom na nutný prístup zdvíhacej techniky – cez zvukový trojosový otvor na severnej fasáde zvonice. K nevyhnutným stavebným úpravám a k demontáži zvona bol spracovaný statický posudok, ktorý riešil statické zabezpečenie kamenného muriva formou oceľovej konštrukcie, demontáž dvoch kamenných stĺpov, demontáž zvona pomocou žeriavu, spätnú montáž demontovaných stĺpov a stavebné úpravy zvukového okna vrátane vykonávanej pravidelnej kontroly statického zabezpečenia zvonice až po dobu montáže zvona po oprave.
     
Vzhľadom k tomu, že plánovaný zámer demontáže zvona zo zvonice za účelom jeho obnovy bol mimoriadny a ojedinelý, z hľadiska ochrany pamiatkového fondu bolo prioritné skĺbenie súčasných technických možností so zachovanými pamiatkovými hodnotami zvonice a zvona.
     
Vývoz zvona sa uskutočnil na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré vývoz povolilo a zároveň v tomto rozhodnutí stanovilo podmienky pre tento vývoz. Scelenie úderového venca zvona bolo úspešne realizované a zvon sa už vrátil do zvonice v Kežmarku. Z titulu vyvarenia úderového venca je nutné pootočenie zvona tak, aby srdce nebilo do miesta zvaru. Z tohto dôvodu nie je pre zavesenie zvona možné použitie historickej drevenej hlavy. Tá bude očistená a zakonzervovaná a bude vo zvonici inštalovaná ako nefunkčný exponát. V súčasnosti prebieha realizácia kópie drevenej hlavy a oprava srdca a jeho zavesenia. Výsledok po celkovom ukončení obnovy a opravy zvona bude KPÚ na týchto stránkach prezentovať.

11/2016, Ing. arch. I. Bujnová; Ing. P. Glos
Foto:  I. Bujnová, M. Dirga, P. Glos

KPU_PO_Zvon Campana MaximaKPU_PO_Zvon Campana MaximaKPU_PO_Zvon Campana Maxima

KPU_PO_Zvon Campana MaximaKPU_PO_Zvon Campana MaximaKPU_PO_Zvon Campana MaximaKPU_PO_Zvon Campana Maxima

KPU_PO_Zvon Campana Maxima 

 

Bardkontakt 2016

V Bardejove sa v dňoch 23.-24.8.2016 konal už 24. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, ktorá sa dlhodobo zaoberá problematikou mestských pamiatkových centier. Každý rok je zvolená konkrétna nosná téma, napr. v roku 2013 to bol meštiansky dom – ochrana a obnova, v roku 2014 sa venoval program konferencie doprave v historických centrách, tohtoročnou nosnou témou bola profesijná zodpovednosť aktérov ochrany pamiatok. Viac ..>>

 

Rímsko-katolícky kostol sv. Jakuba staršieho v Levoči (Bazilika minor) – nový nález a reštaurovanie fasády
 

Od začiatku roka 2016 vlastník Mesto Levoča s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci grantového programu „Obnovme si svoj dom“, realizuje reštaurovanie západnej časti južnej fasády pôvodne stredovekého kostola, ktorý je hmotovou a priestorovou dominantou Námestia Majstra Pavla v Levoči. Po odstránení sekundárnych omietok pracovníkmi PÚ SR ORA v Levoči, bola odkrytá kamenná pravouhlá šambrána okenného otvoru v spodnej časti prístupového schodiska na Korvínovské oratórium, podľa architektonicko-historického výskumu exteriéru (Ing. arch. M. Janovská, 2009) postavené v neskorogotickej etape v poslednej tretine 15. storočia okolo r. 1474-1494. V tejto etape bola postavená južná prístavba predsiene s kaplnkou na poschodí, tzv. Korvínovské oratórium, súčasťou ktorej bolo aj kruhové prístupové schodisko vsadené do miesta napojenia prístavby k južnej lodi na západnej strane. Zamurované okienko je v interiéri ponechané v podobe niky. Na základe nálezu bolo vydané rozhodnutie o následnej obnove a prezentácii pôvodnej kamennej šambrány. Celá akcia je realizovaná pod metodickým vedením KPÚ Prešov, pracovisko Levoča (Ing. A. Jacková, Mgr. E. Poláková).

Nález okennej šambrány Detail šambrány Západná časť južnej fasády so schodiskom pred obnovou
 

Aktuálne nálezy zo Zborovského hradu

Pamiatkový úrad SR Bratislava – Krajský pamiatkový úrad Prešov v súvislosti s obnovou Zborovského hradu v roku 2016 realizuje archeologický výskum, ktorý je vo väzbe na pripravovanú obnovu v tomto roku. Aktuálne prebieha výskum pred objektom severnej bránovej veže prvého predhradia. Postupným znižovaním deštrukčných vrstiev vzniknutých postupným degradovaním hradu bolo doteraz zachytených viacero hnuteľných archeologických nálezov. Medzi najcennejšie patrí nález nápisovej dosky, ktorá sa pravdepodobne nachádzala nad samotným portálom brány. Pieskovcová doska s latinským nápisom je aktuálne uložená v reštaurátorskom ateliéri akad. soch. M. Kutného. 

KPU_PO_05_zborov_1 

Obnova "Malého kaštieľa" v Hanušovciach nad Topľou

Malý renesančný kaštieľ (Šóšovský) sa nachádza v centrálnej časti intravilánu mesta Hanušovce nad Topľou v blízkosti ranogotického kostola, samostatne stojacej renesančnej zvonici, barokovým kaštieľom s parkom a hospodárskou budovu sú súčasťou Pamiatkovej zóny mesta Hanušovce  nad Topľou.

Výstavbu malého  kaštieľa v Hanušovce nad Topľou   inicioval Štefan Šóš (Sóos) a je datovaná rokom 1564. Objekt bol postavený ako bloková dvojpodlažná stavba s jedným podzemným podlažím s pôdorysom v tvare obdĺžnika. Exteriérová úprava fasády bola riešená bielou vápennou omietkou bez náznakov tektoniky, ale s typickým renesančným listovým nárožným sgrafitom, ktoré je dodnes zachované v južnom nároží prístavby veže. Priestory 1.PP zaklenuté valenými klenbami, 1.NP zaklenuté valenými klenbami s lunetovými výsečami a v 2.NP valená klenba s lunetovými výsečami iba v severozápadnej miestnosti, v ostatných priestoroch pravdepodobne trámový strop. V okenných otvoroch boli osadené profilované kamenné ostenia a v hlavnom vstupnom otvore pravdepodobne kamenný portál s nápisom „SÓOS STEPHANUS ANO 1564“.

KPI_PO_Hanusovce1 KPI_PO_Hanusovce2 KPI_PO_Hanusovce3

Pravdepodobne v 1. polovici 17. storočia bola k južnému nárožiu kaštieľa pristavaná kruhová veža, ktorá mala zvýšiť jeho obranyschopnosť v prípade nebezpečenstva. Úpravou okien a štukovou výzdobou klenieb v 2. polovici 17. storočia kaštieľ nadobudol svoju konečnú renesančnú podobu. Prestavbou v 2. polovici 19. storočia kaštieľ stratil charakter reprezentačného sídla, bola zmenená jeho vnútorná dispozícia, ako aj vonkajší renesančný výraz – boli odstránené pravdepodobne všetka kamenné ostenia a portály. Okenné otvory upravené na pravouhlé v tvare obdĺžnika s drevenými okennými výplňami v tvare písmena „T“. Exteriér omietnutý hladkou omietkou s jediným dekoratívnym prvkom – štukovou pásovou výzdobou podokenných ríms a štylizovanými pásovými rímsami nad okennými a dvernými otvormi. Kamenné články boli sekundárne použité ako stavebný materiál pri úpravách interiéru. Dôvodom týchto úprav bolo pravdepodobne funkčné využitie celého objektu kaštieľa novým majiteľom kaštieľa, ktorým bol Schulz Florián. V tejto stavebnej etape získal kaštieľ novú exteriérovú podobu, ktorá sa zachovala dodnes. 

V 20.  storočí je objekt využívaný pre bytové účely, časť ako žandárska stanica, neskôr ako škola a knižnica, v 2.NP sklad. V roku 1952 bola na kaštieli opravená strecha, drevená šindľová krytina vymenená za AZC šablóny a kužeľovitá strecha na veži pokrytá plechom. Pravdepodobne v tomto období došlo k najväčšiemu stavebnému zásahu do objektu, a to k odstráneniu priečnych múrov v 2.NP  a prebudovaniu tohto priestoru na kinosálu. V roku 1963 bola k severozápadnému priečeliu pristavaná novodobá schodisková prístavba pre v stup do kinosály. Dlhé roky objekt kaštieľa bol bez využitia  a chátral.

Až v roku 2015 došlo k jeho obnove. Zrealizovaná bola celková obnova objektu kaštieľa a úprava jeho okolia. Odstránená bola aj novodobá schodisková prístavba k severozápadnému priečeliu a zreštaurovaná štuková výzdoba priestorov 1.NP. V súčasnosti časť priestorov 2.NP. objektu slúži  pre účely knižnice a ostatné miestností ako reprezentačné pre mesto Hanušovce nad Topľou.


Obnova severného krídla - sýpky kaštieľa vo Finticiach.

Objekt kaštieľa vo Finticiach od doby vzniku (začiatok 16. Storočia) prešiel niekoľkými výraznými prestavbami a dostavbami. Najvýraznejšou z nich bola baroková prestavba s rozšírením stavby o sýpku, vínnu pivnicu a voziareň, ktorú začal barón Samuel Dessewffy. Týmito stavebnými zásahmi (1754) sa z fintického kaštieľa stal impozantný a unikátny areál. Spomenutý stavebný rozmach zahrnul aj výstavbu nového kostola prepojeného s kaštieľnym komplexom krytou spojovacou chodbou a vytvorenie reprezentatívneho sídla župana Šarišskej župy.

Po roku 1945 prešiel kaštieľ do rúk štátu a bol pridelený obci. Hodnotné hnuteľné veci boli rozkradnuté, hospodárske objekty slúžili potrebám JRD. V 80. rokoch 20. storočia sa začalo s opravou hospodárskych objektov v predpolí kaštieľa, tieto po oprave slúžili potrebám obce. Bohužiaľ tento osud nepostihol aj sýpku. S rekonštrukciou sa síce začalo, odstránila sa časť strešnej konštrukcie a omietky, prišiel však rok 1989 a stavebné práce sa skončili. Po takmer tridsiatich rokoch degradácie sýpky, kedy popri rozsiahlych statických poruchách hrozilo zrútenie stavby, obec pristúpila pod dohľadom KPÚ Prešov ku komplexnej obnove. Koncom roka 2015 sa už Fintice môžu pýšiť obnovenou stavbou, v ktorej sa podarilo zachrániť prízemie objektu vrátane klenbového systému. V podkroví je vytvorený multifunkčný priestor pre potreby obce.

KPU_PO_fintice1 KPU_PO_fintice2 KPU_PO_fintice3

 
Fresky v kostole v Starej Ľubovni

Počas reštaurátorského prieskumu v súvislosti s obnovou elektroinštalácie v Kostole sv. Mikuláša v Starej Ľubovni boli na severnej stene presbytéria objavené dve fázy stredovekých fresiek christologického cyklu, ktorých vznik je podľa terajších predbežných zistení radený do obdobia konca 14. storočia. Z doteraz odhalených častí cyklu sú zreteľné výjavy: Veronika so šatkou, Nesenie kríža, Ukrižovanie. Z mladšej fázy malieb bol odhalený výjav Klaňanie sa troch kráľov. Maľby, situované v rámoch, kopírujú pôvodný tvar nábehu klenby presbytéria. Nepochybne ďalším zaujímavým nálezom je zároveň historický kruhopis v miestnom jazyku (spišsko-goraľskom) v južnej lodi, pravdepodobne z 18. storočia.
 
Realizátormi reštaurátorského prieskumu a nálezcami fresiek sú členovia komory reštaurátorov Mgr. art. Peter Koreň a Mgr. art. Juraj Gregorek.

Autori fotografickej dokumentácie: KPÚ Prešov:  Mgr. Dominik Sabol, Mgr. Eva Sendeková.
 
Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni Celkový pohľad na severnú stenu presbytéria Výjavy:  Veronika so šatkou a Nesenie kríža Výjav Ukrižovanie Výjav Klaňanie sa troch kráľov Časť kruhopisu v regionálnom jazyku
 
  
Solivar s areálom - Komory (Informatívna správa z ukončenia obnovy kultúrnej pamiatky)
(Námestie osloboditeľov 4, č. ÚZPF: 369/5, parc. č. 257/1 k. ú. Solivar)
 
Po roku prác na komplexnej obnove objektu Komôr (bývalý sklad soli) v Prešove – Solivare, bol tento v decembri 2015 skolaudovaný. Obnova kultúrnej pamiatky, ktorá je súčasťou areálu bývalého Solivaru, bola financovaná prevažne z finančných zdrojov európskej únie (z Európskeho fondu regionálneho rozvoja) a MK SR.

Zrealizovanú obnovu interiéru aj exteriéru objektu, vrátane strechy, je možné z hľadiska pamiatkovej ochrany hodnotiť pozitívne, samozrejme s istými výhradami k niektorým stavebným úpravám, ktoré vyplynuli predovšetkým z časovej tiesne pri rozhodovaní obnovy a schvaľovaní projektovej dokumentácie KPÚ Prešov. Bezpochyby samotné vzkriesenie zakonzervovanej ruiny je po 30 rokoch chátrania mimoriadny počin, aj vzhľadom na jedinečnosť a monumentalitu stavby na našom území. Dôležité je, že objekt je zabezpečený pred nepriazňou počasia novou strechou, ktorá je tvarovou replikou pôvodnej manzardovej zo začiatku 20. rokov 19. storočia, vrátane niekoľkopodlažnej nosnej konštrukcie – hambálkového krovu s ležatými stolicami a vešadlom.

Výsledok obnovy exteriéru, predovšetkým farebnej úpravy v odtieni lomenej bielej, architektonickej úpravy fasád s rímsami a šambránami okolo otvorov i monumentálnej manzardovej strechy, zrealizovaný predovšetkým na základe archívnej výkresovej dokumentácie, fotodokumentácie a reštaurátorského výskumu musí osloviť laickú, ale aj odbornú verejnosť. Vzhľadom na novú nekomerčnú funkciu objektu (súčasť múzeá s možnosťou usporiadania  prípadných kongresov), boli v interiéri objektu zrealizované isté nadštandardné stavebné úpravy, ktoré v tomto objekte pôvodne neboli. V centrálnom chodbovom trakte, ktorý v minulosti slúžil pre komunikáciu a transport vysušenej soli vozíkmi železničkou z varne František (do roku 1931 aj varne Ferdinand) až do postranných priestorov – tzv. komôr, nebola v celom rozsahu prinavrátená drevená fošňová podlaha s koľajnicami, ale len v strednej časti v dĺžke asi 16 m (celá dĺžka chodby je asi 60 m). V tomto úseku bola na zakonzervované medzitraktové kamenné murivá aplikovaná vápenná omietka, tak ako to bolo v minulosti. Postranné úseky na západnej a východnej strane majú kamennú dlažbu a steny ostali bez omietok, v podobe zakonzervovaného muriva (v 80. rokoch 20. storočia vykonaná hĺbková injektáž koloidnou cementovou maltou). Do jednotlivých komôr situovaných po stranách centrálneho traktu boli nainštalované drevené doskové podlahy na nosné trámy (tzv. polsterholze) a doskové obloženie stien, tak ako to bolo pôvodne (ochrana muriva pred priamym kontaktom so soľou). Časť postranných priestorov je dnes využitá aj na bývanie, kancelárie, kuchyňu, kotolňu a sociálne zariadenia. Štyri komory (sklady soli) boli zrekonštruované do pôvodnej podoby. Tieto komory budú slúžiť múzeu (výstava exponátov, skladovania soli, depozity). Z dvoch komôr je umožnený priehľad do repliky historického krovu.

Interiér veže bol doplnený o nové fošňové podlahy a rebríkové schodiská. Pôvodné je nástupné drevené točité schodisko, na ktoré sa vchádza z exteriéru – arkádovej chodby. Všetky zachované staršie súčasti zvonového podlažia a posledného priestoru s vežovými hodinami sa zachovali počas obnovy v plnej miere (zvonová stolica s jednou poškodenou drevenou zvonovou hlavou a kovaniami – strmeňmi, vložená dosková vstavba pôvodne pre vežové hodiny, ktoré sa však nedochovali a murované kúrenisko v kúte pod klenbou posledného podlažia – dnes bez komína).

Dôležitou informáciou je, že obnova neriešila závažný problém objektu, ktorým je odvlhčenie a zasolenie murív (celé územie Soľnej Bane je výrazne atakované spodnou vodou s nasýtenými soľami – ložiská soľanky dnes bez akéhokoľvek využitia). V priebehu realizácie bolo na tento problém poukázané, dokonca boli na stavbe prítomní zástupcovia odbornej firmy, ktorá sa okrem iného špecializuje na odvlhčenie murív, ale vzhľadom na termín dokončenia stavby a tiež na mimoriadnu finančnú náročnosť takejto sanácie sa táto neuskutočnila. Z exteriéru bol na miesto pôvodného omietkového sokla, vymedzeného primárnym predsunutým kamenným murivom, použitý odsadený kamenný sokel (pieskovcové dosky s jednoduchou rímsou nasadené na nosnú kovovú konštrukciu), ako možnosť prirodzeného odvetrania obvodového muriva stavby bezprostredne nad terénom. V interiéri boli v prípade miestností, kde bol použitý podkladový betón uplatnené odvetrávacie kanáliky šírky 15 cm zasypané štrkodrvou menšej frakcie.   

Celkove je možné hodnotiť obnovu kladne. Vykonané práce, ktoré nekorešpondujú s pôvodným historickým riešením (niektoré podlahy, neomietnutie časti murív v centrálnom trakte, sokel, poloha okien na poschodí, systém vykurovania a i.) sú reverzibilné a neznehodnotili natrvalo pamiatkové hodnoty tejto pre región Šariša a Slovensko významnej kultúrnej pamiatky.
 
 
Sklad soli po obnove - pohľad zo SZ Sklad soli po obnove - východný pohľad Sklad soli po obnove - pohľad z juhu do západnej arkády s doskovou podlahou  Sklad soli - hlavná fasáda veźe po obnove reštaurovaním 27.10.2015  Detail na zreštaurované vežové hodiny a repliku tvaru helmicovej strechy Západná časť severnej fasády - okná so sambranami a bez sambran  Južný pohľad na fasádu so vstupom do objektu Východný pohľad na centrálny chodbový trakt Komora v južnom trakte bez doskového obloženia konzerovaného muriva Komora s doskovým obložením drevenou podlahou a imitáciou stropu Kamenný portál Horné poschodia v podstreší - replika vešadlového krovu Pôvodný hambalkový krov z 20 rokov 19 stor. - západná časť Detail novej cementovo vláknitej krytiny CAMBERIT - 27.10.2015


  
2015
 
Architektonicko-historický výskum rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša v Stročíne
 
V mesiacoch marec-máj 2015 bol realizovaný architektonicko-historický výskum exteriéru rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša v Stročíne (okres Svidník). Výskum vykonal Krajský pamiatkový úrad Prešov (Ing. Ľ.Suchý, Mgr. D.Sabol, Ing. arch. Ľ.Viničenková, Mgr. L.Ďurčeková, Mgr. E.Sendeková). O kostole bolo známe, že pochádza zo stredoveku, čoho dôkazom bol jeho jediný dovtedajší gotický architektonický prvok – kamenný portál v západnom múre lode, ktorý bol však v sekundárnej polohe. Viac o stavebnom vývoji objektu nebolo známe.
Už samotný sondážny prieskum a aj následná analýza sond priniesla zaujímavé zistenia, čo doplnil resp. potvrdil paralelne realizovaný archívny výskum. Sondy boli situované v polohách, kde sme predpokladali buď prítomnosť staršieho otvoru (vstupného či okenného) alebo ukončenie staršieho muriva, či inú cezúru. Všetky sondy priniesli dôležité nálezy. V južnom múre lode bol objavený kompletný gotický portál, časť gotického okenného otvoru, bolo potvrdené predlženie lode západným smerom, nájdená bola nika vo východnom múre svätyne, rebrá gotickej klenby svätyne v sekundárnej polohe v podkroví, zistené boli iné sklony parapetov okenných otvorov svätyne a množstvo ďalších poznatkov k predmetnej stavbe. Bližšie datoval etapy vývoja archívny výskum a doplnil ho dendrochronologický výskum. Gotický kostol bol vybudovaný v 15. storočí, do roku 1443, v roku 1810 bola rebrová klenba svätyne nahradená súčasnou plackovou, v roku 1818 bol kostol predlžený západným smerom a pristavaná bola hranolová veža, v roku 1922 bol obnovený exteriér (strecha, fasády, okná), v roku 1981 bol kostol opatrený nevhodnými brizolitovými omietkami a rokoch 2005 a 2008 boli vymenené okná a obnovené fasády veže.
Výskum priniesol objav všetkých zachovaných architektonických článkov na objekte (potvrdené po odstránení brizolitových omietok v auguste 2015), zistenie rozsahu stredovekého kostola vrátane jeho podoby (zastropenia, umiestenie jednotlivých osí na fasádach, ich tvar a výzdobu), podrobnú etapizáciu ďalšieho stavebného vývoja po súčasnosť. Objavené stredoveké architektonické prvky budú predmetom reštaurovania a následne budú prezentované. Výskum teda predovšetkým potvrdil murovanú stredovekú sakrálnu stavbu z 15. storočia v regióne severovýchodného Slovenska (okres Svidník), čo je v tejto (severnej) oblasti Šariša ojedinelé, a okrem iného aj preto si zasluhuje mimoriadnu pozornosť. 
Nález gotického okna v južnom múre lode Nález gotického portálu v južno múre lode  Nález niky vo východnom múre svätyne Nález rebier gotickej klenby svätyneCelkový pohľad na kostol
 
 
 
 Reštaurovanie nástennej maľby na južnej fasáde rímskokatolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie v Nižnom Slavkove
 
 
Fragmenty rozmernej nástennej maľby sv. Krištofa boli presne lokalizované v roku 2013 počas obnovy exteriéru rímskokatolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie v Nižnom Slavkove. O maľbe sa však vedelo už skôr. Kostol pochádza z poslednej tretiny 13. storočia, nástenná maľba je predbežne datovaná prvou polovicou 16. storočia. Veľkorozmerná maľba sa nachádza  na južnej fasáde svätyne a je podľa dobových zvyklostí umiestnená tak, aby už z diaľky bola viditeľná pre pútnikov prechádzajúcich cestou zo Spiša do Šariša, pri ktorej sa tento kostol nachádzal. Maľba sa zachovala na prvý pohľad veľmi fragmentárne a ťažko čitateľne. Reštaurovanie prebiehalo v nasledujúcom roku 2014. Autori reštaurovania zvládli neľahkú úlohu a dokázali takmer z ničoho vzkriesiť excelentnú ukážku monumentálnej maľby viažucej sa k počiatkom renesancie na danom území. Význam maľby ešte zvyšuje ojedinelosť výskytu zobrazení sv. Krištofa na našom území a o to viac v regióne severozápadného Šariša, kde je zachovaných malieb z obdobia do 16. storočia minimum a ešte menej exterierových.
 Celkový pohľad na kostol s maľbou  Detail maľby
 
 
    

 Solivar – Sklad soli (Komory)
Obnova národnej kultúrnej pamiatky v areáli Solivar
v pamiatkovom území Soľná Baňa.


Solivar_11.jpg   Solivar 2.JPG  Solivar 3.JPG
 
Pôvodný objekt skladu soli z druhej polovice 18. storočia, predchodca súčasného objektu,  vyhorel 14. apríla 1819. Následne budovu nadstavali a pristavali k nej klasicistickú hodinovú vežu so zvonovitou strechou (okolo r. 1825).  Nová budova skladu dostala impozantnú manzardovú strechu, ktorá do roku 1986 patrila k najväčším historickým manzardovým strechám na území bývalého Československa. Pôdorysné rozmery trojtraktovej budovy sú 73x32 metrov. Pôvodnou funkciou tohto jedinečného objektu na našom území bolo uskladnenie spracovanej a vysušenej soli, ktorá tu bola dopravovaná drevenými vozíkmi po železničke, z neďalekej varne František. V priebehu 19. a 20. storočia bol objekt viackrát obnovovaný. V roku 1970 ukončil svoju dlhoročnú činnosť výroby soli tzv. Starý Solivar v Soľnej Bani. Predmetný objekt skladov soli po tomto roku slúžil ako sklad zeleniny, neskôr bol depozitom historických dopravných prostriedkov Vlastivedného múzea v Prešove. Dňa 18. 5. 1986 objekt celý vyhorel, vrátane manzardovej strechy s azbesto-cementovou (eternitovou) krytinou, strechou veže, ako aj interiéru (drevené obloženie stien, stropy a podláhy). Horizontálne a vertikálne murované konštrukcie boli následne zakonzervované hĺbkovým škárovaním cementovou maltou, strecha na veži bola riešená ako provizórna v tvare plytkého ihlana. V roku 2009, na základe žiadosti vlastníka, Krajský pamiatkový úrad Prešov vydal rozhodnutie o zámere komplexnej obnovy skladu soli a následne aj záväzné stanovisko k projektovej dokumentácii, ktorá túto obnovu prezentovala.
So samotnou obnovou dlhodobo chátrajúceho objektu (aj keď zabezpečeného mimoriadne agresívnymi konzervačnými metódami typickými pre obdobie záveru 80. rokov 20. storočia) sa začalo až po 6 rokoch od vydania stavebného povolenie, v septembri 2014. Cieľom je objekt komplexne obnoviť, tak že k muzeálnej funkcii, ktorá bude pripomínať pôvodnú náplň uskladnenia spracovanej soli v niektorých priestoroch postranných traktov – pôvodných komorách, pribudne ďalšia – kultúrno-spoločenská funkcia (kongresové centrum a pod.). Práve najdlhší priestor celého objektu – stredný, pôvodne komunikačný trakt, bude obnovený tak, aby okrem pôvodnej funkcie mal aj pridanú „hodnotu“ zhromažďovacieho a spoločenského priestoru (napr. kongresová hala).
Za pol roka od začatia prác na obnove tohto unikátneho objektu, bol ukončený archeologický výskum, ktorý odhalil a priniesol viacero poznatkov o pôvodnom objekte (nosné trámy pôvodných drevených podláh, základové murivá pravdepodobne poukazujúce aj na predchodcu súčasnej stavby – menšieho ešte prízemného objektu, o ktorom sú zmienky v dostupnej literatúre, nálezy predmetov – ojedinelý nález segmentu varnej panvice rozmeru 0,5x0,5 m z už neexistujúcej varne Ferdinand, ktorá bola asanovaná v roku 1931, koľajnice zo železničky, valcového kamenného pätníka, resp. pätky, kamenného závažia, pravdepodobne z vežových hodín atď.).
V marci 2015 sa začalo so vztyčovaním dlho očakávanej tvarovej repliky pôvodného - monumentálneho manzardového krovu s typologicky historickými ležatými stolicami, na základe zachovaných zameraní zo 70. rokov 20. storočia a predovšetkým detailne zhotoveného dreveného modelu objektu aj so strechou od Michala Rajniča z roku 1987. K doriešeniu detailov tesárskej konštrukcie, vrátane spojov pomohli aj fotografie krovu pred požiarom v roku 1986. Okrem remeselných prác sa začal aj reštaurátorský výskum zachovaných hodnotných artefaktov na objekte (kamenné portály, okná, nápis na veži a ciferníky vežových hodín).
 V týchto dňoch boli Krajským pamiatkovým úradom Prešov spresnené tvary a členenie okenných a dverných výplní, ktorých prototypy budú v najbližších týždňoch vyrobené dodávateľom stolárskych prác.
Snáď najväčším problémom celej obnovy a vlastne samotnej stavby je prostredie, v ktorom sa nachádza – zemná vlhkosť a predpokladaná kontaminácia murív soľami. Projektová dokumentácia, podľa ktorej je komplexná rekonštrukcia realizovaná, nerieši systematickejšie tieto problémy.
Záverom je však potrebné uviesť, že v polčase realizácie obnovy národnej kultúrnej pamiatky - Skladu soli v Prešove Solivare (marec 2015), je spolupráca a snaha všetkých zainteresovaných strán, cez vlastníka (STM Košice), projektanta (AAK Prešov, Static studio Prešov), dodávateľa prác (DÚHA, a. s., Prešov) až po metodické usmerňovanie (KPÚ Prešov) na veľmi dobrej odbornej úrovni, čo dáva nádej, že táto náročná rekonštrukcia v septembri 2015, bude úspešne ukončená.
 
Solivar 4. JPG   Solivar 5.JPG

Obnova vežového krovu Kostola sv. Tomáša v Mengusovciach
 

Koncom roku 2012 bol v podtatranskej obci Mengusovce (okres Poprad) pri bežnom zámere na obnovu strechy objavený vežový krov, ktorého zopár odobraných vzoriek s datovaním polovice 16. storočia naznačovalo veľmi cenný nález. Následný architektonicko- -historický výskum, realizovaný na jeseň 2013, potvrdil renesančný pôvod krovu. Ranogotický, rímskokatolícky Kostol sv. Tomáša v Mengusovciach bol postavený na križovatke historických ciest z Liptova do Popradu – Via Magna a patril cisterciánom v Spišskom Štiavniku. Výskum spresnil aj datovanie vzniku kostola (v literatúre je uvádzané 13. storočie), nakoľko boli v rámci dendrochronologického datovania odobraté aj vzorky z dreveného prekladu štrbinového okna a trámov veže v miestach odskočeného muriva, ktoré boli datované do polovice 14. storočia (1344 – 1345, resp. 1352 – 1354). Medzi mladšie drevené konštrukcie patrí zvonová stolica a rebríkové schodiská z polovice 17. storočia. Je pozoruhodné, že krov sa, okrem niekoľkých prvkov v úrovni spodného roštu, poškodených biologickými škodcami a vtáčím trusom, zachoval vo veľmi dobrom stave a to napriek tomu, že od skončenia prvej svetovej vojny sa v dokumentoch konštatuje havarijný stav objektu.
Obnova krovu, strešnej krytiny a iných drevených prvkov veže (zvonová stolica, schodiská a podlahy) bola realizovaná v posledných dvoch mesiacoch roku 2014 podľa schválnej projektovej dokumentácie. Nakoľko sa jedná o pomerne vzácny krov, bola zvolená metóda protézovania (stredné trámy spodného roštu, stredový stĺp, krokvy a vzpery) a nadmieru poškodené prvky (viaceré vzpery, dve odkvapové väznice, hambálok) boli vymenené za tvarové a materiálové kópie, spájané tradičnými tesárskymi spojmi a zaistené drevenými kolíkmi. Všetky drevené konštrukcie veže boli očistené od vtáčieho trusu, požerkov a chemicky ošetrené. Falcovaná plechová strešná krytina z medzivojnového obdobia bola nahradená bezúdržbovou titán-zinkovou, ktorá bola uprednostnená pred dreveným šindľom a mala by zabezpečiť uchovanie tohto vzácneho krovu aj do ďalších rokov.

Strecha veže pred obnovou Strecha veže po obnove Krov pred obnovou Krov pred obnovou Krov pred obnovou Krov počas obnovy Krov počas obnovy Krov po obnove Krov po obnove Krov po obnove

 
 
 
 
Osturňa, Dom ľudový č. 213 – ukončenie I. etapy obnovy

Obec Osturňa (okr. Kežmarok) s tromi vymedzenými časťami pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry je charakteristická uličnou zástavbou typickými zrubovými domami ľudovými, ktoré spolu s priľahlými hospodárskymi stavbami sú zoskupené v roľnícke dvory.
Dom ľudový č. 213 bol pôvodne súčasťou otvoreného dvora roľníckeho. Stodola s maštaľou, situovaná južne od domu zhorela v 80-tych rokoch 20. storočia. Dom bol postavený v roku 1887 ako tzv. „osturniansky typ“ domu. Je obdĺžnikového pôdorysu, 3-dielny, 3-priestorový, zrubovej konštrukcie, postavený na kamennej podmurovke, ktorá vyrovnáva nerovnosti terénu. Radenie priestorov domu z východnej strany je: pitvor-izba-komora. Jediný vstup do domu je z južnej fasádnej strany. V roku 1965 bola nahradená pôvodná šindľová krytina krytinou plechovou. Objekt bol dlhodobo nevyužívaný a niekoľkoročná snaha o vyriešenie vlastníckych vzťahov neprispela k jeho záchrane a následnej obnove. V súčasnosti dom ľudový vlastní Obec Osturňa, ktorá ho plánuje využívať pre muzeálne účely a sprístupniť verejnosti ako doklad historického spôsobu života obyvateľov obce Osturňa.


 Osturňa Osturňa Osturňa
 
 
 V roku 2014 sa začala realizovať obnova domu, ktorej predchádzalo podrobné zameranie objektu a následne spracovanie projektovej dokumentácie obnovy. Pri obnove kamennej podmurovky bola pod krajným východným dielom domu (pitvorom) objavená jednopriestorová pivnica, klenutá kamennou valenou klenbou a obnovený bol jej pôvodný vstupný otvor zo severnej fasádnej strany domu. Celková obnova domu ľudového bola realizovaná len výmenou poškodených častí vertikálnych a horizontálnych konštrukcií. Tá bola vykonaná v minimálnom rozsahu, protézovaním poškodených obvodových trámov, výmenou poškodených spodných trámov obvodovej zrubovej konštrukcie a výmenou drevených stropov (z guľačov) vo východnom a západnom dieli domu. Nosné trámy dreveného trámového stropu v stredovom dieli (izbe) boli zachované. Zachovaná bola aj pôvodná krovová konštrukcia domu, doplnené boli len štyri páry nových krokiev.
 
 Osturňa  Osturňa  Osturňa
 
 
 
  
Pokrytie strechy a podlomeníc domu bolo zrealizované šindľovou krytinou z červeného smreka, úprava strešných štítov bola obnovená zvislo kladenými drevenými doskami so zachovaním výzorníkových otvorov na východnom strešnom štíte. Pri obnove domu sa nepristúpilo k realizácii komínového telesa nad strešnú rovinu, pretože vyústenie komínového sopúcha z pece izby do podstrešia domu bude predmetom prezentácie tohto zachovaného archaického spôsobu. Obnovou vertikálnych a horizontálnych konštrukcií domu bola ukončená I. etapa obnovy domu, ktorá bude následne pokračovať obnovou výplní otvorov na fasádach a konštrukcií v interiéri domu.

 

Osturňa  Osturňa  Osturňa

2014
 
Archeologický výskum v areáli Kláštora františkánov v Bardejove
 
V jesenných mesiacoch roku 2013 realizoval Pamiatkový úrad SR – Krajský pamiatkový úrad Prešov sondážny archeologický výskum v areáli Kláštora františkánov v Bardejove.
Samotný Kláštor františkánov, v areáli ktorého bol realizovaný archeologický výskum, sa nachádza v južnej, resp. juhozápadnej časti historického jadra mesta. Kláštorný komplex je situovaný v kontakte s mestským opevnením a to dnes tvorí súčasť areálu kláštora. Kláštor aj mestské opevnenie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Výskum bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Sondážny výskum bol realizovaný v súvislosti s pripravovanou obnovou areálu, jednotlivé sondy boli situované v priestore mestského opevnenia – hradobná priekopa, parkán, plocha v bezprostrednom kontakte s hlavnou obvodovou hradbou z vnútornej strany stredovekého mesta.
Sondy I/2013 a II/2013 boli situované v priestore hradobnej priekopy v kontakte s parkánovou hradbou, sonda III/2013 v kontakte s vonkajším priekopovým múrom. Sonda IV/2013 bola situovaná v kontakte s parkánovou hradbou zo strany parkánu, zachytila úpravu parkánu v čase funkčného využívania tohto priestoru. Ďalšia sondáž, sondy V/2013, VI/2013 a VII/2013,  bola realizovaná s cieľom zachytiť hlavnú obvodovú hradbu mesta a ozrejmiť jej priebeh sa situovanie pre následnú náznakovú prezentáciu, ktorá má byť predmetom obnovy a pokračovaním nastolenej koncepcie prezentácie opevnenia v jeho zaniknutých častiach. Murivo hlavnej obvodovej hradby mesta bolo v sonde V/2013 a VI/2013 značne deštruované mladšími vkopmi pre inžinierske siete (kanalizácia, vodovod, plyn, NN siete).
Na mieste predpokladaného situovania jednej zo zaniknutých bášt opevnenia bol realizovaný plošný odkryv, ktorý však nepotvrdil existenciu takéhoto fortifikačného prvku na skúmanej polohe.
Množstvo hnuteľných archeologických nálezov umožnilo datovanie jednotlivých stratigrafických vrstiev, zároveň korešponduje s písomným prameňmi o výstavbe opevnenia, jeho využívaní a postupnou degradáciou po strate funkcie koncom 18. a na začiatku 19. storočia. Najpočetnejšie sú zastúpené nálezy keramiky od stredoveku až po 20. storočie. Železné predmety sú prezentované najmä nálezmi stavebného železa – klince, skoby a pod. Z výskumu pochádzajú samozrejme aj nálezy súvisiace so životom kláštora františkánov (v stredoveku tu bola rehoľa augustiniánov) stolová keramika, fragmenty kachlíc, sklenených výplní okenných otvorov (terčíkové sklo).
Sondážny archeologický výskum v areáli Kláštora františkánov v Bardejove priniesol dôležité nehnuteľné a hnuteľné archeologické nálezy dokladajúce život v predmetnej časti od vrcholného stredoveku po súčasnosť, ozrejmil situovanie a priebeh zaniknutých a výrazne deštruovaných častí mestského opevnenia.
 
Plocha hradobnej priekopy v areáli Kláštora františkánov  Parkánová hradba zachytená sondou II-2013 a IV-2013  Sonda V-2013 so zachytenou hlavnou obvodovou hradbou
 
Záchranné archeologické výskumy v okolí Prešova

Záchranné archeologické výskumy sú vo verejnosti zväčša spájané najmä s veľkými investičnými akciami (diaľnice, priemyslené parky a pod.). V súčasnosti však najväčším ohrozením archeologického dedičstva sú rozširujúce sa plochy individuálnej bytovej výstavby, ktoré tvoria prevažujúcu časť z novo funkčne vymedzených plôch pre stavebný vývoj sídiel. Vzhľadom na zväčša len zriedkavo plánovanú a usmernenú výstavbu, ochrana nálezov na týchto plochách si vyžaduje zo strany KPÚ zvýšenú pozornosť.

Záchranné archeologické výskumy v okolí PrešovaPlochy IBV prinášajú v poslednom období najpočetnejšie pramene k poznaniu o živote našich predkov od mladšej doby kamennej po stredovek. Za posledných 5 rokov v Prešove a jeho okolí sa podarilo presne zlokalizovať a preskúmať už tisíce sídliskových objektov z nálezísk, ktoré dosiaľ boli evidované len formou povrchovej prospekcie, alebo neboli evidované vôbec. Predstihový výskum na plochách komunikácií IBV dáva predstavu o rozsahu týchto sídlisk, čím sa získavajú podklady pre zabezpečenie ďalšej ich ochrany pri pokračujúcej individuálnej výstavbe.
K dosiaľ skúmaným prešovským náleziskám patria polohy Chmeľové v Solivare, Za kostolom, Nižné kliny a Vyšné kliny v Šalgovíku, v bezprostrednom okolí Čergov v Dulovej Vsi, Winklerovky a Chotárna v Ľuboticiach, Pod záhradami, Pri družstve a Sordok vo Veľkom Šariši – Kanaši. Posledne skúmanou je lokalita Griblovec na rozhraní katastrov Nižnej Šebastovej a Fintíc.
Archeologický výskum realizovala firma Archaeoservices, s.r.o. a financovala ho GAMA INVESTMENT, s.r.o. z Prešova. Doterajším výskumom polykultúrnej polohy Griblovec sa preskúmalo 101 zahĺbených objektov. Z veľkej časti sa jednalo o kolové jamy po obydliach, v jednom prípade aj s vykurovacím zariadením. Okrem chát z kolovou konštrukciou sa zachytila i zahĺbená chata badenskej kultúry a pravdepodobne symbolický hrob bez datovateľných nálezov. V juhozápadnej časti polohy sa preskúmala batéria zásobných jám, pričom v jednej z nich sa našiel kompletný žarnov na mletie obilia. Medzi nálezmi dominujú fragmenty keramiky, no našla sa i jedna zrnotierka a ojedinele i nálezy štiepanej industrie.

Záchranné archeologické výskumy v okolí Prešova  Záchranné archeologické výskumy v okolí Prešova

2013

Archeologický výskum na hrade Zborov

V roku 2013 realizoval Pamiatkový úrad SR – Krajský pamiatkový úrad Prešov už druhú sezónu archeologického výskumu na hrade Zborov. Zborovský hrad, sa nachádza na severovýchode Slovenska, cca 7km od mesta Bardejov. Strážil dôležitú cestu, ktorá za obcou Zborov prekračovala hrebene Karpát a pokračovala ďalej do Poľska. Zároveň bol sídlom rozsiahleho Makovického panstva, odtiaľ pochádza aj druhý názov hradu - Makovica.

Zborovský hradKráľovský hrad bol teda postavený niekedy po roku 1317. V roku 1347 boli kastelánmi hradu Štefan a Juraj Bebekovci. Kráľovským hradom bol do roku 1364, keď ho kráľ Ľudovít I. daroval spolu s hradným panstvom Petrovi Cudarovi ako dedičný majetok. Od roku 1522 ho vlastnili Tárczayovci, no keďže sa pridali na stranu porazeného Jána Zápoľského nastupujúci kráľ Ferdinand Habsburský daroval majetok magnátovi Gašparovi Serédymu. V roku 1601 sa začína nová kapitola života hradu a samotného panstva. Majiteľmi sa stali Rákociovci, ktorý panstvo s hradom odkúpili za 80 000 zlatých. Táto vysoká suma svedčí o prosperite celého panstva. V roku 1666 sa na hrade konal sobáš Františka Rákociho I. a Heleny Zrínskej a aj jeho smrti v roku 1676. Počas stavovských povstaní, namierených proti cisárovi mal hrad dôležitú úlohu. 14. októbra 1684 bol hrad dobitý cisárskymi vojskami, ktorým velil generál Schulz.
Archeologický výskum je realizovaný v súvislosti s obnovou hradu, na ktorej sa podieľa vlastník tejto pamiatky – obec Zborov a Občianske združenie na záchranu hradu. Výskum bol realizovaný na objekte juhovýchodnej bránovej veže III. predhradia, v interiéri polygonálnej bašty a jej hospodárskej prístavby, v interiéri severozápadnej hospodárskej budovy IV. tretieho predhradia, na objekte renesančného paláca.
Výskum je realizovaný v rozsahu potrebnom pre samotnú obnovu spomínaných častí hradu. Rozsiahlejší výskum bol realizovaný v interiéri juhovýchodnej bránovej veže, ktorá zabezpečovala vstup do objektu. Výskum bol sústredený na interiér bránovej veže a na jej predbránie. Celý terén v interiéry bol znížený cca o 2m, na úroveň poslednej pochôdznej nivelety, ktorú tvorila okruhliaková dlažba. Bezprostredne za dnes už nedochovaným vstupným portálom sa nachádzala šachta, pre kolískový most. Šachta mala obdĺžnikový pôdorys rozmermi 2,8m x 1,5m a hĺbkou cca 290cm. Zároveň archeologický výskum zachytil uzáver brány smerom do nádvoria hradu. Dláždenie pokračovala aj smerom do nádvoria, kde dlažba bola tvorená pieskovcovými platňami. Výskum bol realizovaný aj v priestore predbránia, kde bol odstránený sutinový kužeľ na dno, ktoré tvorilo pieskovcové podložie, ktoré bolo vodorovne upravené. Zároveň boli na dvoch miestach zachytené aj kolové jamy súvisiace s premostením predbránia.
Archeologickým výskumom boli zachytené početné hnuteľné archeologické nálezy. Najpočetnejšie sú zastúpené nálezy keramiky, ktoré zároveň vymedzujú vznik a aktívne využívanie brány zaradiť do obdobia 16. - 17. storočia.

Výskumom odokryté murované konštrukcie JV bránovej veže  Hnuteľné archeologické nálezy

Jarovnice – kúria, dom Szinyei-Merse Pála

V Jarovniciach (okr. Sabinov) sa okrem pôvodne renesančného kaštieľa nachádza v juhovýchodnej časti intravilánu aj ďalšia šľachtická rezidencia. Prízemná bloková stavba na východnej fasáde s dominantným stĺpovým portikom s toskánskymi stĺpmi a trojuholníkovým tympanónom je obkolesená historickým parkom a zvyškom hospodárskych budov (západne od kúrie). Hlavná fasáda kúrie je vertikálne členená pilastrami s profilovanými hlavicami a pätkami, horizontálne fasádu člení pásová bosáž na úrovni sokla a profilovaná korunná rímsa s prídavnými dvoma pásmi, ktoré obiehajú aj okolo portika. Bosáž a korunná rímsa zdobí aj ostatné fasády. Nad pravouhlými okennými otvormi všetkých fasád sú jednoduché nadokenné rímsy tvorené úzkou rímsou a pod ňou pásom. Miestnosti pozdĺžneho dvojtraktu sú kryté rovnými stropmi.

Jarovnice - exteriér kúrie, Foto - D. SabolObjekt bol vybudovaný v závere 19. storočia, dal si ho postaviť šľachtic Szinyei-Merse Pál, maliar svetového významu, pochádzajúci z rodu vlastniaceho obec už od stredoveku. Kúria prešla od čias výstavby len minimálnymi stavebnými úpravami. Objekt je hodnotným dokladom architektúry vidieckeho šľachtického sídla z konca 19. storočia, no ďaleko viac však hodnoty architektúry presahujú hodnoty umelecko-historické a najmä hodnoty nehmotné. Značnú časť svojho života tu prežil a vytvoril v nej množstvo svojich diel maliar Szinyei-Merse Pál, ktorý sa do Jarovníc vrátil v roku 1894 a žil do svojej smrti v roku 1920. Okrem týchto nehmotných hodnôt objekt esteticky dopĺňa vzácna výtvarná výzdoba stropu severnej miestnosti východného traktu, nesúca sa duchu nastupujúcej secesie (vychádzajúc z neorenesancie), ktorá nemá vo vidieckom prostredí regiónu Šariša obdobu. Maľba obdĺžnikového tvaru, pozostáva z geometrických obrazcov ohraničených po obvode iluzívnymi rímsami, pričom rímsy sú využité aj  pri predelení jednotlivých obrazcov. Vo výzdobe prevládajú jednoznačne florálne motívy, dopĺňané postavami anjelov po rohoch, prípadne hlavami diabla, zakomponovanými do rastlinných motívov a ďalšími, prevažne antickými postavami.
Kúria je pritom vsadená do prostredia historického parku – východného okraja staršej sadovníckej úpravy veľkého kaštieľa (park z 18. storočia), pričom daný okraj bol v závere 19. storočia rekultivovaný na samostatný park vo väzbe na kúriu. Objekt kúrie spolu so sadovníckou úpravou bol v máji 2013 vyhlásený za NKP.

Jarovnice - kúria, maľby - detail, Foto - D. Sabol  Jarovnice - kúria, maľby v interiéri, Foto - D. Sabol

Kaštieľ v Jarovniciach obnovený

Každý, kto prechádza obcou Jarovnice, nemôže si nevšimnúť nový vzhľad jednej z dominánt obce – kaštieľa. Barokovo-klasicistický kaštieľ dnešnú podobu získal v druhej polovici 18. storočia prestavbou staršieho, neskoro renesančného objektu. Jeho dejiny od vzniku v 17. storočí až do 20. rokov 20. storočia sú späté so šľachtickou rodinou Szinyei-Merse, príslušníkom ktorej okrem iných bol aj maliar európskeho významu Szinyei-Merse Pál. V ďalšom období kaštieľ bol využívaný na rôzne verejné účely, napríklad ako vojenské kasárne, sídlo MNV, škola, pošta, kino. Koncom 80. rokov bol kaštieľ vyprázdnený a boli na ňom vykonané čiastkové rekonštrukčné práce – obnova strechy a hrubej exteriérovej omietky. Odvtedy bol kaštieľ nevyužívaný, iba ak sporadicky ako sklad alebo malá predajňa v prízemí veže.

Jarovnice - celkový pohľad na kaštieľ od západuNajnovšia, tento raz komplexná obnova kaštieľa sa začala v druhej polovici roka 2011 po predchádzajúcej projektovej príprave. V rámci tejto obnovy bolo vykonaných množstvo stavebných a remeselných prác všetkých druhov: úprava základového muriva pre zníženie zavlhnutia, oprava a nátery omietky v exteriéri objektu, v interiéri nahradenie starých omietok novými, nové elektrické a vodovodné rozvody, inštalovanie ústredného kúrenia, výstavba hygienických zariadení, oprava a prestavba schodísk, uloženie nových podláh vo všetkých miestnostiach vrátane suterénu, osadenie nových stolárskych výrobkov a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že v interiéri kaštieľa nezostal ani najmenší kus dreva, bolo nutné pri výrobe drevených parketových podláh, dverových a okenných výplní vychádzať zo starších fotografií, na ktorých boli niektoré drevené prvky zachytené. Podobne staršia fotografická a obrazová dokumentácia poslúžila ako podklad aj pri rozhodovaní o farebnom riešení vonkajšieho vzhľadu kaštieľa. Počas prác na obnove kaštieľa v ústrednej sále na poschodí bol pri odstraňovaní starých náterov na klenbe urobený významný objav, konkrétne fragmenty pôvodnej dekoratívnej a figurálnej maľby pochádzajúcej zrejme z čias prestavby kaštieľa v 18. storočí. Po objavení malieb ďalšie práce v tejto miestnosti boli zastavené a na klenbe bol vykonaný umelecko-historický a reštaurátorský výskum. Výsledky výskumu boli veľmi zaujímavé. Zatiaľ neznámy autor umiestnil na klenbe sály figurálne kompozície, ktoré prevzal z maľby na klenbe kláštornej knižnice v Jasove. Autorom jasovských malieb je významný barokový maliar Johann Lucas Kracker, dielo ktorého môžeme nájsť napríklad aj v Prahe v kostole sv. Mikuláša na Malej Strane, ale aj v kostole a kláštore vo Vranove nad Topľou. Priamou predlohou pre Krackera bola freska na klenbe hlavnej sály cisárskej knižnice vo Viedni. Alebo aj autor fresiek z Jarovníc sa inšpiroval priamo vo Viedni? Treba len veriť, že sa čo najskôr nájdu peniaze na reštaurovanie tejto fresky. Pre úplné dokončenie obnovy kaštieľa ešte zostáva reštaurovanie renesančných kamenných ostení okien v prízemí, čo v zimných mesiacoch nebolo možné. Po komplexnej obnove kaštieľ bude slúžiť najmä kultúrnym potrebám obce Jarovnice.

Chmeľov – nález stredovekých malieb v kostole

V evanjelickom kostole (gotická stavba zo 14. storočia) v Chmeľove (okr. Prešov) boli v septembri 2012 pri demontáži hlavného oltára pre potreby jeho reštaurovania na východnej stene svätyne objavené fragmenty nástennej maľby. Stredoveké figurálne a ornamentálne gotické maľby budú predmetom reštaurátorského výskumu.  

Chmeľov, kostol - celkový pohľad na maľby vo svätyni, Foto - D. Sabol  Chmeľov, kostol - detail malieb v južnej časti, Foto - D. Sabol  Chmeľov, kostol - detail malieb, Foto - D. Sabol

Humenné, park pri kaštieli – obnova pravidelného parteru

Mesto Humenné je okresným mestom s pozdĺžnym námestím vymedzeným pôvodným domoradím meštianskych domov v kombinácii s dostavbami z 2. pol. 20. st.. Záver námestia v jeho severnej polohe tvorí pôvodne rozsiahly areál renesančného a neskôr barokizovaného kaštieľa s prírodno-krajinárskym parkom, v ktorom je predpolie kaštieľa doposiaľ upravené pravidelne v klasickej parterovej úprave. V dôsledku dlhodobo nedostatočnej údržby došlo k výraznému zníženiu jeho estetickej hodnoty a znefunkčnenie fontán znížilo aj užívateľský štandard.

Humenné, kaštieľ a park - celkový pohľad, Foto - E. SemanováObnovu parteru začalo Mesto Humenné pripravovať v roku 2009. Pred stanovením špecifických podmienok obnovy bol vykonaný sondážny prieskum, ktorý preukázal materiálové zloženie stavebných konštrukcií fontán a priniesol prekvapivé zistenie, že terén parteru bol v niektorých častiach navýšený až o 30 cm. Realizácia začala v roku 2010 a ukončená bola v roku 2011. V prvej etape boli odstránené všetky sekundárne dosadby a poškodené jedince okrasných drevín a prebehla výmena inžinierskych sietí vrátane technológie fontán. Kópie pôvodných sôch osadených na parteri boli reštaurátorom nedeštrukčným spôsobom očistené od biotických náletov a depozitov. Po odstránení náterov z fontán sa ukázala silná deštrukcia stavebnej konštrukcie, preto boli pôvodné obruby a dno fontán nahradené ich tvarovou a materiálovou kópiou. Po dokončení fontán bol upravený terén do pôvodnej výšky a celé dispozičné usporiadanie bolo obnovené v rovnakej pôdorysnej schéme. Zmena nastala len nahradením mlatových chodníkov kamennou dlažbou v pravouhlom rastri ukladanej riadkovo do priepustného podložia. V konečnom štádiu boli doplnené kaverny po odumretých jedincoch v tvarovaných živých plotoch na parteri a celý parter bol po vonkajšom obvode uzavretý novotvarom línií identických živých plotov z buxusu vždyzeleného. Na zbytkových plochách po priznaní spevnených plôch na celom parteri bol položením trávnikových kobercov založený reprezentačný trávnik. Ukončenie obnovy parteru bolo osadením parkových lavičiek na spevnenú plochu okolo fontán. V roku 2012 bola zahájená skúšobná prevádzka fontán a upravený priestor okrem estetického akcentovania predpolia kaštieľa lákal aj návštevníkov mesta.

Humenné, parter s fontánou, západná časť Foto - E.Semanová  Humenné, parter s tvarovaným ornamentom, Foto - E.Semanová  Humenné, úprava parteru vo východnej časti, Foto - E.Semanová

2012

Seniakovce - vyhlásenie NKP / objav renesančného zvona

V novembri 2012 bol za NKP vyhlásený vzácny zvon z roku 1580, objavený v novom kostole v Seniakovciach (okr. Prešov) v jari tohto roku. Kostol bol vybudovaný v roku 1989 a zvon bol do jeho malej veže prenesený z ranogotického kostola zbúraného v 50. rokoch.  Plášť zvona je pod horným okrajom horizontálne členený dvojicou dookola obiehajúcich plastických liniek, ktoré z obidvoch strán rámujú nápisovú časť - latinský nápis „AИИO DOMIИI 1580“. Zvon je zatiaľ jediným zisteným pozostatkom zbúraného kostola a zároveň predstaviteľom menej početnej skupiny ranorenesančných zvonov 16.storočia.  

Seniakovce - zvon z r. 1580, foto - Dominik Sabol  Seniakovce - datovanie zvona, foto - Dominik Sabol 

Brezovica – vyhlásenie NKP / objav

V septembri 2012 bola za NKP vyhlásená renesančná kúria, nenápadne situovaná medzi rodinnými domami v obci Brezovica (okr. Sabinov). Šľachtické sídlo z prelomu 16.-17. storočia bolo v priebehu 20.storočia upravené na sýpku, čím boli zamurované okná s pôvodnými renesančnými kamennými osteniami. V interiéri však boli objavené dva hodnotné pieskovcové portály. Objekt má zachovanú pôvodnú dispozíciu s veľkým priestorom s trámovým stropom a dvoma miestnosťami krytými valenými klenbami so styčnými lunetovými výsečami a štukovými hrebienkami. Kúria je vzácnym reprezentantom menšieho šľachtického sídla z obdobia renesancie, ktoré malo doteraz v ÚZPF len minimálne zastúpenie.

Brezovica -  východná a severná fasáda kúrie - Foto -D.Sabol  Brezovica - kúria pred nevhodným omietnutnitím fasád brizolitom - Foto - Q.Gottwald  Brezovica - portál v interiéri kúrie - Foto - D.Sabol 

Sabinov – obnova parku na Námestí slobody 

Mesto Sabinov je v súčasnosti okresným sídlom, ale jeho začiatky spadajú do stredoveku. Z doby založenia je zachovaný kompaktný urbanistický útvar, vymedzený hradbami s baštami a bastiónmi. Centrum mesta má šošovkovitý tvar a vymedzuje ho domoradie meštianskych domov. Na ploche vnútornej šošovky sú situované najhodnotnejšie architektonické celky – dva pôvodne gotické kostoly, kláštor piaristov a v koncových polohách šošovkovitého námestia dva menšie parkovo upravené plochy. Toto územie je pamiatkovou zónou. Plochy pred výstavbou boli v  usporiadaní približne rovnaké, avšak ich užívateľská kvalita bola minimálna. Neregulovaný dopravný atak a prehustená porastová štruktúra mali výrazný negatívny vplyv na možnosť pobytu v parkových dispozíciách. Mesto Sabinov začalo pripravovať obnovu v roku 2006 a realizácia stavby prebehla v rokoch 2010-2012.
Filozofia riešenia vychádzala z atraktívnosti historického urbanizmu a vybraných daností jednotlivých vývojových etáp sídla a zároveň snahy adaptovať tieto podmienky na súčasné užívateľské požiadavky. Hlavným cieľom bolo zvýšenie estetickej a užívateľskej kvality pre obyvateľov mesta a pretvorenie mesta na turisticky orientované mesto pre jeho návštevníkov.
Cieľ zvýšenia estetickej a užívateľskej kvality centra mesta Sabinov sa naplnil. Základnou podmienkou stanovenou v zámere bolo zachovanie jedinečnosti mesta a obnova vychádzajúca z historicky dokladovaných skutočností. Na riešenom území prebehol predstihový archeologický výskum, ktorého výsledky sú prezentované v dispozičnom usporiadaní. Obnovená v plnom rozsahu bola najstaršia pagaštanová aleja, sprevádzajúca pôvodná mlynský potok, ktorá bola v medzivojnovom období 20. st. kooptovaná do parkovej dispozície na námestí. V máji 2012 prebehlo kolaudačné konanie stavby, ale už pred kolaudáciou je priestor zjavne obyvateľmi viac využívaným a ohlasy návštevníkov sú pozitívne. Z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu priniesla obnova návrat k vyváženému pomeru architektúry a zelene v historickom jadre mesta pri zachovaní jedinečnosti a charakteristických danosti mesta Sabinov.
 

Sabinov, park, severná časť námestia - Foto - E.Semanová   Sabinov, park, južná časť námestia - Foto - E.Semanová

2011

Prešov – Konkatedrála sv. Mikuláša – nález portálu / výskum

Prešov - portál v severnej stene hl. svätyne, foto Q.Gottwald

V roku 2011 počas prác na rekonštrukcii elektroinštalácie bol v severnom múre hlavnej svätyne Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove objavený zamurovaný neskorogotický sedlový portál s erbom v ploche záklenku. Toho roku sa konal vo svätyni archeologický výskum, počas ktorého bol odkrytý celý portál a objavený bol priestor za ním, v ktorom sa našla drevená truhlica s nitovaným povrchom. Truhlica je ešte predmetom bádania. V roku 2013 bude prebiehať čiastkový stavebno-historický výskum severnej steny hlavnej svätyne.

Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu